SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

1128560

BAKALÁRSKA PRÁCA

2010 Martina Vasilková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor : prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan : Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Zhodnotenie konkurencieschopnosti vybraných

agropotravinárskych komodít na zahraničných trhoch

Bakalárska práca

Študijný program: Obchodné podnikanie

Študijný odbor: 3.3.9 Obchodné podnikanie

Školiace pracovisko: Katedra marketingu

Školiteľ: prof. Ing. Mária Hambálková, CSc.

Nitra, 2010 Martina Vasilková

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Martina Vasilková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Zhodnotenie konkurencieschopnosti vybraných agropotravinárskych komodít na

zahraničných trhoch“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 10. mája 2010

Nitra, ................................... ................................................

podpis autora BP

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani prof. Ing. Márii Hambálkovej, Csc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

Nitra, ............................... ..................................................

podpis autora BP

ABSTRAKT (v štátnom jazyku)

Táto práca je zameraná na hodnotenie konkurencieschopnosti vybraných

agropotravinárskych komodít na zahraničných trhoch. Objektom skúmania je spoločnosť

AGRISEM, s. r. o. a vybranou agrokomoditou sú obilniny. Práca je kvôli sprehľadneniu

rozdelená na niekoľko sekcií. V teoretickej časti sú uvedené názory a poznatky autorov

domácej a zahraničnej literatúry na danú problematiku, ktorú tvoria tieto okruhy:

charakteristika Spoločnej poľnohospodárskej politiky, vplyv vstupu SR do Európskej Únie

na poľnohospodárstvo, obchodné mechanizmy na trhu obilnín, konkurencieschopnosť

v agrárnom sektore. Druhá časť práce opisuje cieľ a v tretej časti je uvedená metodika,

ktorá bola použitá v praktickej časti. Táto najdôležitejšia časť práce je rozdelená na opis

spoločnosti a analýzu jej finančnej situácie. Použité metódy boli „ex post“ - likvidita,

aktivita, rentabilita, zadĺženosť a „ex ante“ – rýchly test, Altmanov Z – index a index

bonity. Obsahom ďalšej časti je analýza cash – flow a SWOT analýza. Posledné časti práce

zahŕňajú posúdenie konkurencieschopnosti obilnín pomocou ukazovateľa komparatívnych

výhod RCA a vývoja ich cien na trhu. V závere práce je zhrnutá celá situácia daného

podniku s návrhmi na jej zlepšenie a tiež je zosumarizovaná situácia

konkurencieschopnosti obilnín na zahraničnom trhu.

Kľúčové slová: konkurencieschopnosť, agropotravinárska komodita, Spoločná

poľnohospodárska politika, obilniny, ukazovateľ komparatívnych výhod, analýza ex post,

analýza ex ante

ABSTRACT (v anglickom jazyku)

This study aims to assess the competitiveness of selected agri-food commodities on

international markets. The object of study is company Agrisem, Ltd. and selected

agrocommodities are cereals. Work is due to clarify divided into several sections. In the

theoretical part ther are views and knowledges of the authors of domestic and international

literature on the issue, consisting of the following areas: characteristics of the Common

Agricultural Policy, the impact of Slovakia's accession to the European Union on the

agriculture, trading mechanisms in cereals market, competitiveness in the agriculture

sector. The second part describes the goal and in the third part there is the methodology

used in the practical part. The most important part is divided into a description of company

and analysis of its financial situation. The used methods were, ex post''- liquidity, activity,

profitability, indebtedness and 'ex ante''- a quick test, Altman Z-index and index quality.

The following section is a cash flow analysis and SWOT analysis. The last parts of the

work involve the assessing of the competitiveness of cereals by releaved comparative

advantage RCA and development of their market prices. The conclusion summarizes the

whole situation of the business proposals for its improvement and the situation is

summarized competitiveness of cereals on the foreign market.

Key words: competitiveness, agro - commodity, Common Agricultural Policy,

cereals, the releaved comparative advantage, analysis of ex-post, analysis of ex ante.

6

Obsah Obsah ............................................................................................................... 6 Zoznam použitých skratiek ............................................................................ 7

Úvod .................................................................................................................. 8 1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................. 10 1.1 Charakteristika Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie ... 10

1.2 Vplyv vstupu Slovenskej republiky do EÚ na poľnohospodárstvo .......... 13

1.3 Obchodné mechanizmy na trhu obilnín .................................................... 15

1.4 Konkurencieschopnosť v agrárnom sektore ............................................ 19 2. Cieľ práce ................................................................................................... 24 3. Metodika práce .......................................................................................... 25 4. Výsledky práce .......................................................................................... 32 4.1. Charakteristika spoločnosti AGRISEM, s. r. o. ....................................... 32

4.1.1 Stav majetku a kapitálu podniku ........................................................ 33

4.2 Finančno-ekonomická analýza pomocou metód ex post .......................... 35 4.2.1 Ukazovatele likvidity .......................................................................... 35

4.2.2 Ukazovatele aktivity ........................................................................... 36

4.2.3 Ukazovatele rentability ....................................................................... 37

4.2.4 Ukazovatele zadĺženosti ..................................................................... 38 4.3 Finančno – ekonomická analýza pomocou metód ex ante ....................... 39

4.3.1 Rýchly test .......................................................................................... 39 4.3.2 Altmanov „Z“ index ........................................................................... 40

4.3.3 Index bonity ........................................................................................ 40 4.4 Analýza CASH-FLOW ............................................................................. 41

4.5 Swot analýza ............................................................................................. 42 4.6 Zhodnotenie zahranično – obchodných vzťahov ...................................... 43

4.7 Zhodnotenie konkurenčnej schopnosti obilnín ......................................... 46 4.7.1 Ukazovateľ komparatívnych výhod ................................................... 46

4.8 Vývoj cien na trhu obilnín......................................................................... 48

5. Záver ........................................................................................................... 52 6. Prehľad literatúry ..................................................................................... 55

7

Zoznam použitých skratiek

CF – cash flow

CIF – cost insurance freight

dlh. – dlhodobý

EAGGF – Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond

EHS – Európske hospodárske spoločenstvo

EK – Európska komisia

EPFRV – Európsky poľnohospodársky záručný fond pre rozvoj vidieka

EPFS – Európsky poľnohospodársky záručný fond

ES – Európske spoločenstvo

EUR – euro

EÚ – Európska Únia

GATT – Všeobecná dohoda o clách a obchode

GLI – Grubel – Lloydov index

kg - kilogram

krátk. – krátkodobý

ln – prirodzený logaritmus

mil. - milión

MPSR – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

PPA – Platobná poľnohospodárska agentúra

pohľ. – pohľadávky

RCA – ukazovateľ odkrytých komparatívnych výhod

RCA 1 – index rastu konkurencieschopnosti

RCA 2 – index čistej obchodnej výkonnosti

Sk – slovenská koruna

SPP – Spoločná poľnohospodárska politika

SR – Slovenská republika

t – tona

tis. – tisíc

Un – nákladové úroky

VH – výsledok hospodárenia

V 4 – Višegrádska štvorka

8

Úvod

Poľnohospodárstvo má dôležité postavenie v ktoromkoľvek štáte. Jeho

nenahraditeľná úloha spočíva najmä v zabezpečovaní výživy pre obyvateľov. Slovenské

poľnohospodárstvo prešlo mnohými zmenami, ktoré ovplyvnili jeho vývoj. Za významné

môžeme považovať prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo po

roku 1989, ako aj vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

Od vzniku Slovenskej republiky, sa nepochybne za dôležitý medzník v jej histórii

považuje vstup do Európskej únie. Stalo sa tak 1. mája 2004 kedy sa spolu s ďalšími

deviatimi krajinami Slovensko stalo jej právoplatným členom. Od toho momentu sa

slovenský agropotravinársky trh stal súčasťou toho európskeho. V oblasti

poľnohospodárstva sa začali uskutočňovať významné reformy, nastal proces

prispôsobovania sa podmienkam a režimu EÚ. Vznikla potreba adaptovať tak výrobné ako

aj obchodné podmienky na rozmery európskeho prostredia, ktoré je v súlade s pravidlami

Spoločnej poľnohospodárskej ako aj Spoločnej obchodnej politiky. Práve tieto dve politiky

majú v súčasnosti výrazný vplyv na formovanie zahraničného obchodu Slovenskej

republiky.

Prijatím Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa regulácia agroobchodu, či už

realizovaného na spoločnom alebo zahraničnom trhu, výrazne zmenila a takisto sa na

poľnohospodárskom trhu začali uplatňovať jednotné obchodné mechanizmy EÚ. Trhy

s jednotlivými agrokomoditami sú v súčasnosti riadené spoločnou organizáciou

poľnohospodárskych trhov, pričom prvý spoločný poľnohospodársky trh bol vytvorený pre

obilniny.

Na trhu s obilninami podobne ako s ostatnými komoditami môžeme takisto hovoriť

o využívaní jednotlivých mechanizmov, ako sú intervencia, priame platby či vývozné

náhrady, licencie a dovozné clá. Obilniny patria k základným plodinám v rastlinnej výrobe

a ich význam v zahraničnom obchode je jednoznačný a vyplýva do značnej miery najmä

zo stálosti kvality zrna, ktoré možno dopravovať na veľké vzdialenosti a pomerne dlho

skladovať bez straty nutričnej hodnoty. Za hlavné sa považujú pšenica, jačmeň, raž,

kukurica, ovos a ryža.

Rastúca globalizácia ako aj vstup do EÚ majú za následok zvýšenie obratu

zahraničného agrárneho obchodu. Vývozcovia majú možnosť sa vo väčšej miere

presadzovať aj na trhoch starých členských štátov EÚ-15. Slovenskí producenti však musia

čeliť aj väčšiemu konkurenčnému tlaku na trhu poľnohospodárskych a potravinárskych

9

výrobkov, hlavne zo strany členských štátov. SR by sa preto mala orientovať hlavne na

vývoz takých komodít, u ktorých dosahuje komparatívne výhody v porovnaní s inými

krajinami. Snahou slovenských poľnohospodárov a potravinárov by malo byť zlepšovanie

kvality svojich produktov, čo by viedlo k zvyšovaniu ich konkurencieschopnosti. S tým je

spojené aj hľadanie nových odbytíšť a trhových príležitostí.

V súčasnosti musí Slovensko podobne ako iné krajiny, čeliť svetovej hospodárskej

kríze. Tá neobišla ani agropotravinársky sektor a zahraničný obchod

s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Ceny agrokomodít najmä v dôsledku

zníženia dopytu výrazne klesajú a výrobcovia musia veľakrát predávať pod úroveň

výrobných nákladov, čo ohrozuje aj ich ďalšiu výrobu a v konečnom dôsledku aj ich

existenciu. V období pretrvávajúcej krízy nemajú žiadnu silnú komoditu, o ktorú by sa

mohli oprieť.

Finančná kríza je spojená aj s devalváciou mien okolitých krajín, ktoré majú

výrazné zastúpenie na celkovom zahraničnom agrárnom obchode. V dôsledku oslabovania

mien týchto krajín, zlacneli dovozy potravín. Avšak prišlo aj k predražovaniu

exportovaného tovaru zo SR, čo pôsobí na stratu konkurenčnej schopnosti nielen na

vnútornom trhu, ale aj na trhoch tretích krajín.

10

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Charakteristika Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej

únie

Korene Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) siahajú do obdobia 2. svetovej

vojny, kedy bolo poľnohospodárstvo vážne narušené a európske krajiny bojovali

s nedostatkom potravín. Uvedomovali si to aj členovia Európskeho hospodárskeho

spoločenstva, a preto sa rozhodli krajiny EHS spojiť aj v rámci poľnohospodárstva a riadiť

ho politikou, ktorá bude jednotná a spoločná pre všetkých členov.

Spoločná poľnohospodárska politika je najstaršou a zároveň jednou

z najdôležitejších harmonizovaných politík Európskej únie. Určuje množstvo

mechanizmov, ktoré riadia výrobu, spracovanie a obchodovanie s poľnohospodárskymi

a potravinárskymi výrobkami.

Vychádza z Rímskych zmlúv, ktorými bolo Európske spoločenstvo založené

a základné zásady tejto politiky boli určené v roku 1958. Prvý návrh Európskej komisie na

jej vytvorenie bol predložený 30. júna 1960 a od roku 1962 vstúpila SPP do platnosti

a začala fungovať v plnom rozsahu.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je najrozsiahlejšou,

najspochybňovanejšou a zároveň najnákladnejšou politikou uplatňovanou Európskou

úniou, a to nielen kvôli svojej váhe v spoločnom rozpočte, rozsahu populácie a teritória, na

ktoré sa uplatňuje, ale i vďaka svojej tradičnej hodnote a rozsahu právomocí prenesených

z národnej úrovne na úroveň komunitárnu, tvrdí Lipková, Ľ. (2004). V oblasti

poľnohospodárskej politiky disponuje EÚ takou širokou právomocou ako v žiadnej inej

spoločnej politike a prijatá legislatíva upravujúca poľnohospodárstvo je svojím rozsahom

dôležitejšia ako akákoľvek iná spoločná politika.

Autorka ďalej uvádza že, o špeciálnej pozícii poľnohospodárstva v rámci EHS sa

zmieňujú Rímske zmluvy v hlave II., konkrétne jej články 38 až 47. Článok 38 stanovil za

cieľ vybudovanie spoločného trhu v rámci EHS i v poľnohospodárstve a obchode

s poľnohospodárskymi produktmi a takisto uvádza, že fungovanie a rozvoj spoločného trhu

poľnohospodárskych produktov musí sprevádzať zavádzanie spoločnej poľnohospodárskej

politiky členských štátov.

Podľa Horvátha, Z. (2004) SPP je politikou, v rámci ktorej sa poľnohospodárstvo

ako celok presunulo z vnútroštátnej úrovne na úroveň spoločenstva. Jej prvotným cieľom

11

je posilniť produktivitu, zaručiť spravodlivú životnú úroveň pre poľnohospodárov a ich

rodiny, stabilizovať poľnohospodárske trhy, zaručiť kvalitu dodávok za rozumné ceny

a podporovať rozvoj vidieka.

Základné ciele SPP sú zakotvené už v Rímskych zmluvách. Ako uvádzajú König,

P., Lacina L., Přenosil J. (2006), ako hlavné ciele SPP boli definované:

- zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku a zaisťovaním

racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využitia výrobných

činiteľov, hlavne pracovnej sily

- zabezpečiť tak zodpovedajúcu životnú úroveň poľnohospodárskeho obyvateľstva, a to

hlavne zvýšením individuálnych príjmov osôb zamestnaných v poľnohospodárstve

- stabilizovať trhy

- zabezpečiť plynulé zásobovanie

- zabezpečiť spotrebiteľom dodávky za rozumné ceny

Na konferencii v Strese sa v roku 1958 vypracovali zásady SPP, ktoré platia aj v

súčasnosti. Stehlo, P. (2003) ich opísal takto:

1. Zásada jednotného trhu – v rámci Spoločenstva sa vytvára jednotný trh

poľnohospodárskych výrobkov, čo znamená voľný pohyb poľnohospodárskych

výrobkov, ako aj zjednotenie pravidiel voľnej súťaže, usmerňovania trhu

a regulácie cien.

2. Zásada preferencie Spoločenstva – vnútorný trh Spoločenstva je chránený pred

konkurenciou zvonka a pred výkyvmi svetového trhu

3. Zásada finančnej solidarity – financovanie SPP sa zabezpečuje prostredníctvom

spoločného finančného fondu

Na financovanie SPP sa v roku 1962 založil Európsky poľnohospodársky

usmerňovací a záručný fond (EAGGF). Záručná časť EAGGF financuje výdavky súvisiace

s politikou trhovej intervencie. Usmerňovacia časť, ktorá je jedným zo štrukturálnych

fondov, prispieva k štrukturálnej reforme poľnohospodárskeho sektora. (Horváth Z. 2004)

V Nariadení Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej

poľnohospodárskej politiky sa píše, že Spoločná poľnohospodárska politika zahŕňa sériu

opatrení vrátane opatrení na rozvoj vidieka. Dôležité je zabezpečiť ich financovanie

s cieľom prispieť k realizácii cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vzhľadom na

to, že tieto opatrenia majú niektoré spoločné časti, ale z viacerých hľadísk sa líšia, je

potrebné situovať ich financovanie v predpisovom rámci, umožňujúcom v prípade potreby

12

rozdielne postupy. A preto je potrebné vytvoriť dva európske poľnohospodárske fondy,

prvý Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF), financujú trhové a iné opatrenia,

a druhý Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) určený na

financovanie programov na rozvoj vidieka.

Blaas, G. (2008) konštatuje, že pod vplyvom už takmer 50-ročného pôsobenia SPP,

sa vytvára dojem jednotného, uniformného „európskeho“ poľnohospodárstva.

V skutočnosti jednotné pravidlá spoločného trhu iba tvoria ekonomický a regulačný rámec

pre poľnohospodárske a obchodné aktivity sociálno-ekonomicky značne rôznorodých

subjektov, ktoré navyše fungujú v rozdielnych prírodných, komunitárnych, kultúrnych

a národohospodárskych podmienkach. Produktivita, technologická úroveň i trhová

integrácia poľnohospodárskych subjektov v jednotlivých krajín prejavujú značný rozptyl.

Táto diverzita, po rozšírení EÚ-15 o 12 nových krajín, prevažne zo strednej a východnej

Európy, sa ešte zvýšila.

Postupom času SPP vyžadovala zmenu, ktorá vyplývala z jej rastúcich negatívnych

účinkov na poľnohospodárstvo krajín a tak sa uskutočnili potrebné reformy v roku 1992

(McSharryho reforma), v roku 1999 (Agenda 2000) a v roku 2003.

Podľa Baca, P. (2009) reforma z roku 1992 podstatným obmedzením podpory

trhovej ceny a zavedením priamych (kompenzačných) platieb prispela k riešeniu problému

prebytkov potravín. Reforma z roku 2000 pokračovala v duchu reformy z roku 1992

ďalším obmedzením podpory trhovej ceny u obilia a hovädzieho mäsa a mlieka a jej

kompenzovaním platbami na plochu a na zvieratá. Pri Agende 2000 sa vyhlásili

modifikované ciele SPP pre nadchádzajúce obdobie, a to:

- zlepšenie svetovej konkurencieschopnosti agrárnych komodít Únie prostredníctvom

nižších cien

- zabezpečenie zdraviu neškodných a kvalitných potravín pre spotrebiteľov,

- zosúladenie výrobných metód poľnohospodárstva s požiadavkami ochrany životného

prostredia a pohody zvierat,

- zavedenie nástrojov s environmentálnymi cieľmi, podporou alternatívnych zdrojov

príjmov a možností zamestnania farmárov a ich rodín.

Nasledujúca reforma z roku 2003 urobila ďalší krok v uvoľnení väzby medzi

podporou poľnohospodárstva a výrobou, tým že zaviedla odviazané priame platby. Tiež sa

presadila povinná modulácia. V cieľoch SPP sa ešte viac zdôraznili environmentálne

hľadiská, a to zavedením podmienky, že na priame platby je nárok, len ak ich príjemca

13

spĺňa požiadavky 18 predpisov o ochrane životného prostredia a zvierat – tzv. cross

compliance a takisto sa vyzdvihol význam poľnohospodárstva pre vidiecky rozvoj.

Vytvorenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo v tom čase nevyhnutnosťou

a aj v súčasnosti plní dôležité úlohy v každom členskom štáte. Okrem regulácii trhov

a podpôr pre poľnohospodárov, môžeme hovoriť aj o celkovom prepojení

poľnohospodárskych celkov jednotlivých krajín.

1.2 Vplyv vstupu Slovenskej republiky do EÚ na poľnohospodárstvo

Vstupom do Európskej únie sa Slovensko otvorilo v rámci EÚ novým možnostiam.

Týkalo sa to samozrejme aj slovenského poľnohospodárstva, ktoré sa prispôsobilo SPP.

Prijali sa spoločné trhové opatrenia a celkovo sa zmenili podmienky obchodovania

s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami.

Podmienkou prijatia SPP EÚ a aplikácie podpôr z Európskeho poľnohospodárskeho

usmerňovacieho a záručného fondu bolo založenie rôznych inštitúcii, najmä

Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

O vplyve vstupu Slovenska do EÚ ako aj o vplyve jej spoločnej politiky na

slovenské poľnohospodárstvo píšu mnohí autori.

Matošková D., Gálik J., Meravá E. (2007) tvrdia, že vstupom do Európskej únie

začali pre Slovensko a ďalšie nové členské krajiny plynúť výhody súvisiace

s liberalizáciou vzájomnej obchodnej výmeny a zavedením podporných systémov, ktoré

poskytuje Spoločná poľnohospodárska politika. Nové krajiny sa snažia získať stabilné

pozície na agropotravinárskych trhoch EÚ, čo sa začalo prejavovať zvýšeným

konkurenčným tlakom. Autori sa zamerali aj na určitú prognózu, v rámci ktorej konštatujú,

že v nadchádzajúcom období bude Slovensko musieť prehodnotiť svoje exportné aktivity,

snažiť sa udržať si bývalé odbytištia svojich výrobkov, ku ktorými z nových členských

štátov patria hlavne krajiny Višegrádskej štvorky (V4) a hľadať nové príležitosti. V

dlhodobejšom horizonte by bolo vhodnejšie zamerať sa na export výrobkov s vyššou

pridanou hodnotou. Nevyhnutným krokom je identifikovanie konkurencieschopných

agropotravinárskych komodít na medzinárodných trhoch a analyzovanie faktorov

ovplyvňujúcich ich konkurencieschopnosť.

Ako vysvetľuje Gálik, J. (2009) začiatkom 21. storočia došlo k výrazným zmenám,

ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj agropotravinárskeho zahraničného obchodu.

14

Slovenskí exportéri sa rýchlo prispôsobili zmeneným podmienkam a do značnej miery sa

preorientovali na obchodovanie v rámci spoločného trhu, keďže v prvom roku nášho

členstva až 92,7% a v roku 2007 dokonca až 95,6% agrárneho exportu smerovalo na trhu

EÚ-27. Pozitívne hodnotí aj fakt, že cenou a kvalitou našich poľnohospodárskych

a potravinárskych výrobkov sa Slovensko dokázalo presadiť nielen na trhoch nových

členských krajín (hlavne krajín V4), ale hlavne na náročných trhoch „starých“ členských

krajín EÚ (EÚ-15), čoho dôkazom je až 197,5% zvýšenie exportu SR do uvedených krajín

počas štvorročného členstva SR v EÚ. Uvoľnenie obchodných bariér v rámci jednotného

trhu EÚ sa prejavilo aj v agrárnom dovoze SR, ktorého hodnota sa počas nášho

štvorročného členstva zvýšila o 117, 7 %. Rovnako na strane dovozu hrajú prím krajiny

EÚ-15, z ktorých sme doviezli o 146, 1 % viac agropotravinárskych výrobkov ako tomu

bolo v predvstupovom roku 2003.

Podľa Bielika, P. (2004) je vplyv prijatia SPP nejasný. Pozitívny vplyv na SR budú

mať čisté transfery príjmov zo spoločného rozpočtu a takisto sa zvýši efektívnosť

ekonomických (trhových) a právnych inštitúcií. Negatívom je zhoršenie alokácie

výrobných faktorov v ekonomike SR. Vysoká podpora poľnohospodárstva prevzatá zo SPP

EÚ spôsobí, že výrobné zdroje sa nebudú používať v odvetviach, kde je ich prínos vysoký,

ale zostanú v poľnohospodárstve, ktoré je chránené. Výrobné zdroje sa nebudú využívať

v súlade s komparatívnymi výhodami, čo môže z dlhodobého hľadiska spomaliť

hospodársky rast krajiny.

Vstup SR do EÚ zmenil do značnej miery podnikateľské prostredie

v poľnohospodárstve, predovšetkým vplyvom prevzatia Spoločnej poľnohospodárskej

politiky a jej nástrojov, tvrdí Grznár, M. (2008). Z nich nepochybne najväčšiu váhu malo

zvýšenie podporných prostriedkov, ktoré umožnilo mnohým podnikom presunúť sa

z pásma úpadku z roka na rok do pásma prosperity bez väčších zmien v oblasti výrobných

štruktúr, ekonomiky a riadenia. Zostáva pravda otázne či v nových pozíciách vytrvajú

i naďalej. V prvom roku vstupu sa znížil počet stratových podnikov – právnických osôb zo

48, 7 % v roku 2003 na 16, 9 %, ale už v roku 2005 stúpol ich podiel znovu na 25 % .

I keď istý podiel na tomto vývoji majú prírodno – klimatické podmienky, uvedené údaje

naznačujú aj nestabilizované ekonomické pozície značného počtu podnikov. Autor

vyjadruje názor, že predpokladom udržania pozícií našich výrobcov na domácom trhu a ich

prenikania na náročné trhy krajín únie či svetové trhy bude predovšetkým efektívnosť

výroby a adaptácia trhovým podmienkam.

15

Podľa Izakovičovej, B. (2005) ešte pred vstupom SR do EÚ museli byť vytvorené

inštitucionálne predpoklady na plné fungovanie všetkých trhových i obchodných nástrojov

v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj v oblasti dodržiavania stanovených

hygienických, fytosanitárnych a veterinárnych štandardov. Tieto predpoklady úzko súvisia

s implementovaním noriem EÚ do národnej legislatívy. V rámci negociančého procesu

bola určená základná výmera pre poskytovanie podpôr, výrobné limity vybraných komodít

(tzv, kvóty) a finančné limity (tzv. národné stropy).

Vykonávateľom všetkých trhových aj obchodných nástrojov SPP na Slovensku je plne

akreditovaná Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA).

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej Únie sa zahraničným obchodom stal

len obchod mimo spoločného územia EÚ, keďže obchod medzi jednotlivými členskými

krajinami EÚ je považovaný za vnútorný obchod, ktorý prebieha bez colných a ostatných

bariér. Takisto sa radikálne zmenila regulácia agrárneho obchodu s tretími krajinami daná

pravidlami spoločnej poľnohospodárskej a obchodnej politiky EÚ. Existujú spoločné

pravidlá pre podporu propagácie agropotravinárskych výrobkov na trhoch tretích krajín,

v rámci ktorých sú vybrané položky a vybrané teritória, na ktoré EÚ prispieva zo

spoločných finančných zdrojov. (Gálik J., Matošková D. 2007)

Zdrojom údajov o pohybe tovarov v rámci spoločného jednotného trhu po vstupe

Slovenskej republiky do Európskej únie je podľa Gálika, J. (2006) INTRASTAT-SK

a mimo spoločenstva EXTRASTAT.

Prijatím SPP sa odstránili akékoľvek bariéry obchodu medzi Slovenskou

republikou a členmi Únie, čo v praxi znamená voľný dovoz a vývoz poľnohospodárskych

a potravinárskych výrobkov. Zároveň sa upravili pravidlá voči obchodovaniu s tretími

krajinami.

1.3 Obchodné mechanizmy na trhu obilnín

Obilniny majú v historickom vývoji ľudstva najdôležitejšie postavenie spomedzi

poľných plodín. Odjakživa patria k najvýznamnejším potravinovým zdrojom. Súčasne

patria medzi významné rastlinné komodity, s ktorými krajiny obchodujú. Obchodovanie

s obilninami v rámci SPP podlieha určitým špecifikám.

V situačnej a výhľadovej správe o obilninách z 30. 6. 2009 Jamborová M. píše, že

systém spoločnej organizácie trhu s obilninami do 30. júna 2008 upravovalo Nariadenie

rady (ES) č. 1748/2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami v zmysle neskorších

16

predpisov. Od 1. júla 2008 sa sektor obilnín riadi Nariadením Rady (ES) č. 1234/2007

o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach

pre určité poľnohospodárske výrobky.

Organizácia trhu s obilninami zahŕňa viacero obchodných mechanizmov a opatrení

na reguláciu spoločného trhu krajín EÚ ako aj zahraničného obchodu. Pri regulácii

vnútorného trhu môžeme hovoriť najmä o intervencii.

Intervenčný nákup poskytuje farmárom alebo obchodníkom, ktorým sa nepodarilo

predať obilie na voľnom trhu za vyššiu cenu, poslednú možnosť dať svoj tovar do

vlastníctva ES a uchádzať sa pritom aspoň o stanovenú intervenčnú cenu, konštatujú

Puškárová, V., Adam, Š., Kožuch, J. (2004).

Ako uvádza v situačnej a výhľadovej správe o obilninách Jamborová, M. (2009) ,

ponuky na intervenčný nákup obilnín sa prijímajú od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010

a ich realizácia (dodávka) sa musí uskutočniť najneskôr do 31. júla 2010. Obilniny musia

byť dopestované na území štátov EÚ a v čase ponuky sa musia nachádzať na území

Slovenska. Minimálna kvalita musí byť v rozsahu podľa Nariadenia Komisie (ES)

687/2008 v znení neskorších predpisov. Minimálne množstvo, ktoré sa môže ponúknuť do

intervencie je 80 ton.

V správe je ďalej popísaný aj následný predaj nakúpených obilnín za intervenčnú cenu.

Obilniny nakúpené platobnými agentúrami, sa môžu ponúknuť na predaj formou výziev na

predloženie ponúk alebo v prípade opätovného predaja na trhu Spoločenstva formou

verejnej dražby. Môžu sa použiť aj ako potravinová pomoc pre najodkázanejšie osoby

v Spoločenstve.

Na svojej internetovej stránke Poľnohospodárska platobná agentúra píše

nasledovné: Výšku intervenčnej ceny určuje Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007.

Intervenčná cena obilia je stanovená na 101,31 EUR/t. Vzťahuje sa na tovar v štádiu

veľkoobchodného predaja, dodaný do skladu, pred jeho vyskladnením (v dopravnom

prostriedku). Je platná pre všetky intervenčné centrá v ES/EÚ stanovené pre každý druh

obilniny. Platobná agentúra zaplatí dodávateľovi za ponúknuté obilniny splatnú

intervenčnú cenu, ktorá sa vypočíta na základe dodaného množstva a základnej

intervenčnej ceny 101,31 EUR/t, ktorá bude upravená s ohľadom na:

- mesačné príplatky

- príplatky a zrážky za kvalitatívne parametre obilnín

17

Medzi obchodné mechanizmy uplatňujúce sa pri zahraničnom obchode s

obilninami patrí dovozná resp. vývozná licencia, dovozné clo a vývozná náhrada.

Podľa Poľnohospodárskej platobnej agentúry dovoz a vývoz produktov do/z

tretích krajín, ktoré patria pod spoločnú organizáciu trhu s obilninami podliehajú

predloženiu dovoznej a vývoznej licencie.

Vitkovská, A., Pocci, J. (2004) licenciu na dovoz definujú ako povolenie

umožňujúce dovoz určitého množstva vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych

výrobkov počas určeného obdobia s využitím colných sadzieb platných v deň umiestnenia

týchto výrobkov pod colný dohľad. Vydaním licencie vzniká pre jej držiteľa záväzok

doviesť množstvo výrobkov, na ktoré bola licencia vydaná. Licencie na vývoz umožňujú

vývozu určitého množstva vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov za

ustanovených podmienok počas určeného obdobia. V prípade požiadavky vývozcu

o vývoznú náhradu na tieto výrobky je potrebná licencia s vopred stanovenou sadzbou

náhrady s výnimkou určitých prípadov. S podaním žiadosti o licenciu sa musí súčasne

splniť podmienka zábezpeky, ktorá je zárukou, že záväzok prijatý žiadateľom bude

splnený a v súvislosti s tým sa tiež zabezpečuje spoľahlivosť celého monitorovacieho

systému v oblastí licencií. Licencia sa predkladá pri dovoze alebo vývoze vybraných

poľnohospodárskych výrobkov colnému úradu spolu s colným vyhlásením.

Účelom dovozného režimu u obilnín je ochrana domáceho trhu EÚ pred dovozom

lacnejšej produkcie z tretích krajín, uvádza Masár, I. (2007). Pre tento účel sa využívajú

dovozné clá, dovozné licencie ako aj určité mimoriadne opatrenia. Od 1. júla 1995 sa

dovozné poplatky odvádzajú od maximálnej dovoznej ceny so zaplateným clom. Podľa

dohody z Blair House medzi USA a EÚ nemôže byť rozdiel medzi dovoznou cenou

obilnín s clom a platnou intervenčnou cenou v EÚ väčší ako 155 %. Dovozný poplatok sa

vypočíta ako rozdiel medzi platnou intervenčnou cenu (spolu s mesačnými príplatkami

v priebehu roka) vynásobenou 1,55 a reprezentatívnou cenou CIF pre obilniny

v Rotterdame. Tak ako rastie intervenčná cena v priebehu roka vďaka fixným príplatkom,

rastie potom aj maximálna dovozná cena so zaplateným clom. V podstate ide o systém

dovozných poplatkov, ktoré sa menia v závislosti od vývoja svetovej ceny (pri znižujúcej

sa svetovej cene sa zvyšujú a naopak). Dovozný poplatok však nikdy nesmie prekročiť

maximálne clo stanovené dohodou GATT.

Cena CIF (Cost Insurance and Fright) vyjadruje náklady na dopravu a poistenie

tovaru. Reprezentatívna dovozná cena CIF sa stanoví súčtom referenčnej ceny na danom

svetovom trhu, nákladov na poistenie a dopravu z miesta jeho uskladnenia do vývozného

18

prístavu USA a nákladov na poistenie a dopravu medzi týmto prístavom a Rotteradamom –

významným prístavom EÚ. Jednotlivé ceny sú prerátavané použitím aktuálneho kurzu US

dolára k EURu. (Puškárová V, Adam, Š., Kožuch J. 2004)

Vývozným náhradám sa na svojej internetovej stránke venuje Poľnohospodárska

platobná agentúra, ktorá uvádza, že ceny poľnohospodárskych produktov sú v štátoch EÚ

v dôsledku cenových opatrení v jednotlivých organizáciách trhu všeobecne vyššie ako sú

ceny rovnakého tovaru na svetovom trhu. Vývozcom sú z prostriedkov Európskeho

poľnohospodárskeho záručného fondu poskytované vývozné náhrady, ktoré majú

zabezpečiť:

- konkurencieschopnosť výrobkov na trhoch tretích krajín

- vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetových trhoch a cenami v rámci

Spoločenstva

- umožniť vývoz na základe cien na svetových trhoch

Výška vývoznej náhrady je rovnaká pre celé Spoločenstvo, je určovaná pravidelne

Európskou komisiou a závisí od úrovne cien na svetovom trhu a na trhu Spoločenstva.

Výška sadzieb vývozných náhrad určená Európskou komisiou pre každý výrobok je

diferencovaná podľa oblastí alebo krajiny určenia a je uverejnená formou nariadenia EK

v úradnom vestníku Spoločenstva. Existujú dva typy vývozných náhrad:

a) nediferencovaná – vývozná náhrada je rovnaká pre všetky miesta určenia, nárok na

vývoznú náhradu vzniká pri opustení colného územia Spoločenstva

b) diferencovaná – vývozná náhrada sa odlišuje podľa toho, kam sú produkty

vyvážané, náhrada je väčšinou vyššia a nárok na ňu vzniká pri dovoze do určitej

tretej krajiny, ktorý sa dokazuje predložením jedného z nasledujúcich dokladov:

Doklad o zaplatení dovozného cla v tretej krajiny alebo Certifikát o vyložení

a dovoze vypracovaný schválenou medzinárodnou Agentúrou pre kontrolu a dozor.

Spoločná organizácia trhu pre obilniny bola vytvorená už v roku 1967 a trh obilnín je

v súčasnosti veľmi významným poľnohospodárskym trhom. Jeho regulácia voči

vnútornému resp. voči zahraničnému trhu je nevyhnutná. Na Slovensku vykonáva všetky

obchodné operácie s agrokomoditami Poľnohospodárska platobná agentúra.

19

1.4. Konkurencieschopnosť v agrárnom sektore

V súčasnom období európskej integrácie je konkurencieschopnosť veľmi

skloňovaným pojmom. Rozvíjanie svojich konkurenčných výhod je najdôležitejším

predpokladom obstátia v konkurenčnom boji medzi podnikmi či krajinami. Jednotná platná

definícia konkurencieschopnosti neexistuje, niektorí autori tvrdia, že tento pojem ani

nemožno presne definovať. Vznikajú však mnohé názory, ktoré sa týmto pojmom

zaoberajú.

Jednotnú definíciu tohto pojmu by sme teda v literatúre hľadali márne. Avšak

autori sa ho aj tak snažili rôzne vysvetliť. Konkurencieschopnosť Schwab, K., Porter, M.

E. (2008-2009) definovali ako „súbor inštitúcií, politík a faktorov, ktoré určujú úroveň

produktivity krajiny“. Táto produktivita určuje určitú úroveň prosperity, ktorá je

ekonomikou dosiahnutá. Inými slovami, konkurencieschopnejšie ekonomiky sú schopné

produkovať vyššiu úroveň príjmov pre svojich občanov.

Medzinárodná konkurencieschopnosť ekonomiky predstavuje súhrnnú schopnosť

krajiny uplatniť sa na svetovom trhu s pozitívnym efektom. Tato schopnosť nie je daná len

produktivitou a ekonomickou efektívnosťou, ale taktiež širokým okruhom ekonomických,

politických, sociokultúrnych a vzdelanostných faktorov, ktoré sú rozdielne v jednotlivých

krajinách. (Svatoš, M. 2000).

Konkurencieschopnosť je podľa Douchu T. (2000) chápaná v dvoch rovinách:

- ako schopnosť určitej komodity prenikať na medzinárodné trhy resp. brániť svoje

pozície na domácom trhu, v tomto chápaní je nevyhnutné rozlišovať nákladovo cenové

a necenové faktory konkurencieschopnosti

- v širšom poňatí ako schopnosť jednotlivých poľnohospodárskych podnikov či určitých

typov týchto podnikov v daných ekonomických podmienkach „prežívať“ resp.

obsadzovať priestor na trhu na úkor iných podnikateľských podnikov či typov týchto

podnikov.

Otázku konkurencie v agrárnom sektore Becvařová, V. (2008) spája s dokonalou

konkurenciou. Tvrdí že mnoho ekonómov bude vychádzať práve z podmienok dokonalej

konkurencie, to znamená:

- sloboda vstupu do odvetvia a z odvetvia

- veľa výrobcov a spotrebiteľov, z ktorých sú všetci individuálne skôr príjemcovia ceny

ako cenoví tvorcovia

20

- slobodný prístup k informáciám

- homogénne produkty

Za súčaných podmienok rozhodujúcim kritériom pre výrobu v poľnohospodárskom

podniku je konkurencieschopnosť z hľadiska prijateľnosti ponúkaného produktu na trhu.

Preto aby podnikatelia v agrárnom sektore boli úspešní, je dôležité aby poznali

spôsoby zvýšenia svojej konkurenčnej schopnosti, aby sa ešte viac dokázali presadziť na

domácich či zahraničných trhoch.

Matošková, D. (2009) vymedzila základné doporučenia pre zvýšenie konkurenčnej

schopnosti pre pestovateľov obilnín:

- zvýšenie intenzity rastlinnej produkcie

- zamedzenie výrazným výkyvom v produkcii jednotlivých hospodárskych rokov

(aplikácie chemických ochranných prostriedkov, zavlažovanie...)

- hospodárnejšie využívanie vstupov a tým znižovanie nákladov (osív, pohonných hmôt,

elektrickej energie, vodných zdrojov a pod.)

- využívanie moderných technoógii a výrobných postupov

- vytvorenie spoločných podnikov (družstiev), ktoré by realizovali spoločný výkup,

spracovanie a marketing obilnín a spoločnou stratégiou čelili cenovému diktátu

maloobchodných reťazcov

- eliminovanie finančných rizík súvisiacich s rastom cien vstupov (osív, chemických

ochranných prostriedkov, energií, úrokových sadzieb a pod.) a stagnáciou predajných

cien poľnohospodárskych produktov (prostredníctvom finančných nástrojov

a poistných produktov).

Od miery konkurenčnej schopnosti domácich poľnohospodárskych a

potravinárskych výrobkov závisí budúce postavenie slovenských výrobcov jednak na

spoločnom agropotravinárskom trhu EÚ, ako aj na svetových trhoch, tvrdí Gálik, J.

(2009). Konkurenčná schopnosť domácich agropotravinárskych výrobkov je

determinovaná predovšetkým efektívnou výrobou pri minimalizácii výrobných nákladov,

kvalitou, ako aj marketingovými aktivitami.

Medzi významné predpoklady konkurenčnej schopnosti každého odvetvia

a podniku v súčasnej etape rastu konkurencie a globalizácie patrí kapitalová vybavenosť na

úrovni najnovších poznatkov vedecko-technického rozvoja a vysoká účinnosť jej

využívania, píše Grznár, M. (2006). Platí to aj pre agrárny sektor a jeho podniky.

21

V transformačnom procese však oblasť kapitálového vybavenia podnikov akoby zostávala

stranou pozornosti manažérov podnikov a tento stav platí v mnohých podnikoch doteraz.

Vstupom do EÚ však význam kapitálového vybavenia v poľnohospodárstve značne

vzrástol práve pre potrebu presadenia sa na náročných agrárnych trhoch únie, kde je

kapitálová vybavenosť podnikov vyspelých krajín na podstatne vyššej úrovni.

Za prirodzený zdroj konkurencieschopnosti je podľa Odehnala, J., Michálka J.

(2009) považovaná konkurenčná výhoda. V počiatočnej etape je konkurenčná výhoda

chápaná hlavne vo využívaní lacných faktorových vstupov (ceny práce, energie a pod.).

Postupne v ďalšej fáze rozvoja sa primárnym zdrojom konkurenčnej výhody stáva

efektívnosť výroby výrobkov a poskytovania služieb. Priamym zdrojom zvyšovania

produktivity sú investície. V nasledujúcej fáze sa za zdroje konkurenčnej výhody považujú

schopnosti produkovať inovácie, a tak využívať moderné dostupné postupy a technológie.

Prirodzenou súčasťou tejto fázy vývoja je podpora vedy a výskumu, inovujúcich podnikov

a využívanie výhod prirodzenej tvorby klastrov. Štvrtá etapa poháňaná bohatstvom je

označovaná ako začiatok úpadku a konkurencieschopnosť tak pod vplyvom

podinvestovania upadá.

Podolák, A. (2007) vysvetľuje, že s novou teóriou medzinárodného obchodu sa

objavuje aj nový pohľad na klasickú komparatívnu výhodu. Ako alternatívny pojem sa

objavuje konkurenčná výhoda, ktorej odlíšenie od komparatívnej výhody má isté logické

dôvody. Ak sa komparatívna výhoda vzťahuje na kvantitatívne chápanie výrobných

faktorov a tovarov, tak konkurenčná výhoda sa zakladá predovšetkým na kvalite týchto

faktorov a tovarov. Navyše, ak sa komparatívna výhoda opiera o nákladové a cenové

relácie a o predpoklad relatívne vysokej cenovej elasticity zahraničného dopytu,

konkurenčná výhoda má zdroj predovšetkým v rozdielnych technológiách a v domácom

sklone k spotrebe. Ak komparatívna výhoda generuje prevažne interodvetvový obchod, tak

konkurenčná výhoda je základom intraodvetvového obchodu.

Konkurenčné výhody a takisto nevýhody v našom poľnohospodárstve rozoberali

viacerí autori. Ešte pred vstupom SR do EÚ vyslovili svoje názory Grznár, M., Szabo, Ľ.

(2003), ktorí tvrdili, že konkurenčnou výhodou nášho poľnohospodárstva po vstupe do EÚ

by mala byť vysoká výkonnosť poľnohospodárskych podnikov založená na racionálnej

intenzifikácii, ktorá využíva úspory z rozsahu a zvyšovania vkladov na rast produktivity.

Faktorom, ktorý spôsobuje nižšiu konkurenčnú schopnosť nášho poľnohospodárstva

v porovnaní s krajinami EÚ, je celkovo nižšie výkonnosť, čo možno dokumentovať

naturálnymi parametrami hektárových úrod a úžitkovosti zvierat. V intenzite výroby,

22

vyjadrenej v naturálnych produkčných parametroch vybraných plodín a zvierat SR i všetky

krajiny V4 dosť zaostávajú za priemerom EÚ. To nepochybne podmieňuje nižšiu

výkonnosť agrárneho sektora a vyššie náklady produkcie.

Konkurečnou výhodou a nevýhodou SR v komparácii s EÚ sa zaoberal aj Bielik, P.

(2004). Podľa jeho názoru medzi potenciálne silné stránky našich podnikov sa považuje

ešte stále lacná pracovná sila a pritom jej vysoká odbornosť, diverzifikovaná

poľnohospodárska výroba, geografická poloha Slovenska a špecializácia

poľnohospodárskej výroby. Tieto v praktickej rovine môžu predstavovať aj možné

ohrozenia. Potenciálne slabá stránka je v nízkej pripravenosti na vstup do EÚ. Farmári

a podniky sa musia podrobne zoznámiť s pravidlami konkurenčnej súťaže na európskych

trhoch, naučiť sa realisticky hodnotiť svoju pozíciu na týchto trhoch, byť schopní

identifikovať signály o budúcom vývoji daného trhu a využívať vysokú odbornosť pre

získanie konkurenčnej výhody pred svojimi konkurentmi.

Na meranie a zistenie konkrétnych hodnôt konkurencieschopnosti sa používajú

rôzne indexy a ukazovatele.

Podľa Horskej, E. (2007) medzi základné ukazovatele možno zaradiť ukazovateľ

RCA (ukazovateľ odkrytých komparatívnych výhod), ktorý je ďalej rozšírený o ukazovateľ

RCA 1 (index rastu konkurencieschopnosti), RCA 2 (index čistej obchodnej výkonnosti)

a GLI (Grubel-Lloydov index).

Ukazovateľ komparatívnych výhod – index RCA (Revealed Competitive

Advantage) popísal v ročenke agropotravinárskeho zahraničného obchodu za rok 2008 aj

Gálik, J. (2009). Tvrdí, že sa používa na hodnotenie konkurencieschopnosti krajín

v zahraničnom obchode a je ukazovateľom konkurenčnej výhody príslušného výrobku

(tovarovej skupiny, odvetvia). Hodnotenie vývoju indexu RCA za 12 mesiacov roka 2008,

vyznieva nepriaznivo. Z celkového počtu 191 nenulových položiek CN v roku 2008 54

položiek (28.3%) vykazovalo komparatívnu výhodu a ostávajúcich 137 položiek vykazuje

komparatívnu nevýhodu.

Pred stretnutím svetového ekonomického fóra v čínskom meste Dalian, 10. – 11. 9.

2009, bola zverejnená správa, ktorá hodnotí konkurencieschopnosť krajín z celého sveta.

Aktuálna správa označená ako Správa o globálnej konkurencieschopnosti 2009 – 2010

zahŕňa údaje z obdobia 2008, ktoré už boli poznačené nástupom globálnej hospodárskej

krízy. Vďaka globálnemu podnikaniu a prepojeniu jednotlivých ekonomík sa kríza

prejavila s malými rozdielmi u všetkých krajín. Podľa správy sa v celkovom hodnotení sa

na prvej pozícií umiestnilo Švajčiarsko a tak sa USA po niekoľkých rokoch z prvej pozície

23

posunulo na pozíciu druhú. Slovenská republika sa v hodnotení umiestnila na 47. pozícii

z 133 krajín, s celkovým hodnotením globálneho indexu konkurencieschopnosti 4,3 boda

zo stupnice 0 až 7. Voči predchádzajúcemu obdobiu je to pokles o jednu priečku nadol.

V prvej desiatke sa umiestnilo päť európskych krajín. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila

Česká republika na 31. pozícii.

V súčasnom období globalizácie a čoraz väčšieho súperenia na trhu, je

konkurencieschopnosť veľmi dôležitou podmienkou presadenia sa, a to sa samozrejme

týka aj poľnohospodárstva. Konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárskych

a potravinárskych výrobkov predstavuje presadenie sa nielen na trhoch EÚ, ale aj na

svetovom trhu a je dôležitým predpokladom úspešnosti slovenských agrárnych podnikov

a slovenského hospodárstva.

24

2. Cieľ práce

Prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky, liberalizácia vzájomného obchodu,

ako aj zvýšený konkurenčný tlak na medzinárodných trhoch majú podstatný vplyv na

formovanie agropotravinárskeho sektora SR. Slovenskí poľnohospodári a potravinári by si

mali uvedomiť, že ich pozície na domácom a zahraničnom trhu závisia hlavne od

konkurenčnej schopnosti ich výrobkov, a tomu by mali prispôsobiť aj svoje aktivity.

Neustále zvyšovanie kvality produktov, používanie modernej technológie ako aj

zefektívnenie výroby by malo byť v súčasnom globálnom prostredí pre každý agropodnik

prioritou.

Cieľom predkladanej bakalárskej práce je zhodnotiť konkurencieschopnosť

vybraných agropotravinárskych komodít na zahraničných trhoch, a to pomocou vybraného

agropodniku s obilninami.

Čiastkové ciele práce môžeme rozdeliť do nasledovných problémových okuhov:

- Charakteristika spoločnosti AGRISEM, s. r. o., Galanta

- Finančno – ekonomická analýza spoločnosti AGRISEM s. r. o.

- Analýza Cash – flow

- SWOT analýza

- Zhodnotenie zahranično – obchodných vzťahov

- Zhodnotenie konkurenčnej schopnosti obilnín

- Vývoj cien na trhu obilnín

Teoretická časť je rozdelená na tieto hlavné podkapitoly:

1. Charakteristika Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej Únie

2. Vplyv vstupu Slovenskej republiky do EÚ na poľnohospodárstvo

3. Obchodné mechanizmy na trhu obilnín

4. Konkurencieschopnosť v agrárnom sektore

25

3. Metodika práce

Objektom skúmania je spoločnosť AGRISEM, s. r. o. Vo vlastnej práci som sa

zamerala na jej finančno – ekonomickú analýzu, ktorú je potrebné poznať na zistenie jej

finančného stavu , ako aj jej postavenia na trhu.

Analýza EX POST

Hodnotí a analyzuje súčasnú finančnú situáciu podniku, pričom vychádza

z minulosti a podkladom na jej zistenie sú údaje dosiahnuté v účtovnej závierke.

Zahŕňa ukazovatele likvidity, aktivity, rentability a zadĺženosti.

Ukazovatele likvidity

Tabuľka č. 1 – Ukazovatele likvidity

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

Pohotová likvidita

finančný majetok

krátkodobé cudzie zdroje

S 056

S ( 102 + 114 + 115)

Bežná likvidita

finančný majetok + krátk. pohľ.

krátkodobé cudzie zdroje

S (048 + 056)

S (102 + 114 + 115)

Bežná prevádzková

likvidita

finančný majetok + krátk. pohľ.

krátkodobé záväzky

S (056 + 048)

S102

Celková likvidita

obežný majetok - dlh. pohľ.

krátkodobé záväzky

S (032 – 041)

S (102 + 114 + 115)

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát

Ukazovatele aktivity

Tabuľka č. 2 – Ukazovatele aktivity

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

Doba obratu zásob

zásoby * 365

tržby

S 033 * 365

V(01 + 05)

Doba inkasa pohľadávok pohľadávky * 365

tržby

S 048 * 365

V(001 + 005)

Doba splatnosti záväzkov záväzky * 365

tržby

S (091 + 102) * 365

V(01 + 05)

Doba obratu majetku

majetok spolu * 365

tržby

S 001 * 365

V(01 + 05)

Obrat majetku

tržby

majetok spolu

V (01 + 05 )

S 001

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát

26

Ukazovatele rentability

Tabuľka č. 3 – Ukazovatele rentability

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

Rentabilita celkového

kapitálu

VH + Un (1 – Sd)

celkový kapitál

V(64+41) * (1 – 0,19)

S 065

Rentabilita vlastného

kapitálu

VH

Vlastný kapitál

V 64

S 066

Rentabilita tržieb

VH

Tržby

V 64

V (01 + 05 + 19 + 30)

Rentabilita nákladov

VH

Náklady

V 64

V (02 + 08 + 12 + 17 + 18 + 20 + 22 +

24 + 26 + 28 + 31 + 37 + 39 + 41 + 43

+ 45 + 47 + 49 + 51 + 53 + 58 + 59 +

63)

Rentabilita výnosov

VH

Výnosy

V 64

V (01 + 04 + 19 + 21 + 23 + 25 + 27 +

30 + 32 + 36 + 38 + 40 + 42 + 44 + 46

+ 48 + 50 + 57)

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát

Ukazovatele zadĺženosti

Tabuľka č. 4 – Ukazovatele zadĺženosti

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

Celková zadĺženosť cudzí kapitál

vlastné imanie + záväzky spolu

S 086

S 065

Úverová zadĺženosť bankové úvery a výpomoci

vlastné imanie + záväzky spolu

S 112

S 065

Úrokové krytie VH +nákladové úroky

nákladové úroky

V (64 + 53 + 59 + 41)

V41

Stupeň finančnej

samostatnosti

cudzí kapitál

vlastný kapitál

S 086

S 066

Stupeň samofinancovania vlastný kapitál

vlastné imanie + záväzky spolu

S 066

S 065

Finančná páka vlastné imanie + záväzky spolu

vlastný kapitál

S 065

S 066

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát

27

Analýza EX ANTE

Využíva sa na predvídanie vývoja finančnej situácie podniku. Jej poslaním ale nie

je len predpovedať budúci vývoj, ale aj predchádzať finančným krízam v budúcnosti

prostredníctvom prijatých opatrení v podniku.

V rámci tejto analýzy použitými metódami boli rýchly test, Altmanov Z – index

a index bonity.

RÝCHLY TEST

Rýchly test patrí k metódam bodového hodnotenia. Je to metóda globálna a rýchlo

uskutočniteľná. Pracuje so 4 ukazovateľmi a jednoduchou bodovou stupnicou. Čím je

počet bodov menší, tým je finančná situácia podniku priaznivejšia.

Tabuľka č. 5 – Ukazovatele rýchleho testu

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

X1 – stupeň

samofinancovania

vlastný kapitál *100

vlastné imanie a záväzky spolu

S 066 * 100

S 065

X2 – doba splácania

cudzieho kapitálu

cudzí kapitál - finančný majetok

cash flow

S (086 – 056)

V (64 + 18 + 22 + 23 + 48 + 49)

X3 – podiel CF

z celkových výkonov

cash flow * 100

celkové výkony

V (64+18+22+23+48+49) * 100

V (01 + 05 + 19)

X4 – rentabilita celkového

kapitálu

VH + Un (1 – Sd) * 100

celkový kapitál

V64 + V41 * (1 - 0,19) * 100

S 065

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát

Tabuľka č. 6 - Stupnica bodového hodnotenia ukazovateľov pri rýchlom teste:

Ukazovateľ

Bodové hodnotenie ukazovateľa

Veľmi dobrý

(1 b.)

Dobrý

(2 b.)

Stredný

(3b.)

Zlý

(4b.)

Hrozba

insolventnosti (5 b.)

Podiel vlastného kapitálu > 30 % > 20 % > 10 % < 10 % záporný

Doba splácania cudzieho

kapitálu < 3 r. < 5 r. < 12 r. > 12 r.

> 30 r.

Podiel CF z celkových

výkonov > 10 % > 8 % > 5 % < 5 %

záporný

Rentabilita celkového

kapitálu > 15 % > 12 % > 8 % < 8 %

záporný

28

4 – 7 bodov – veľmi dobrá finančná situácia

8 – 11 bodov – dobrá finančná situácia

12 – 15 bodov – stredná finančná situácia

16 – 19 bodov – zlá finančná situácia

20 a viac bodov – veľmi zlá finančná situácia

ALTMANOV Z – INDEX

Ide o viacrozmernú diskriminačnú analýzu, pri ktorej Altman zistil že najlepšie

o finančnej situácii a jej budúcom vývoji vypovedá 5 ukazovateľov. Altman každému

z nich priradil váhy a zostavil tak diskriminačnú funkciu pre podniky s akciami verejne

obchodovateľnými na burze a pre podniky, ktoré akcie neemitujú.

Tabuľka č. 7 – Ukazovatele Altmanovho Z - indexu

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

Ukazovateľ Z1

pracovný kapitál

celkový majetok

S (032 – 102 – 114 – 115)

S 065

Ukazovateľ Z2

nerozdelený zisk

celkový majetok

S083

S001

Ukazovateľ Z3

zisk pred zdanením + úroky

celkový kapitál

V (29 + 52 + 57 – 58) + V 41

S 001

Ukazovateľ Z4

vlastný kapitál

cudzí kapitál

S 066

S 086

Ukazovateľ Z5

tržby

celkový kapitál

V (01 + 05 + 19 + 30)

S 065

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát

Pre výpočet Z – indexu sa používa diskriminačná funkcia v tvare:

Z = 0,717Z1 + 0,847Z2 + 3,107Z3 + 0,420Z4 + 0,998Z5

Kritéria hodnotenia:

Z > 2,9 Finančná situácia v súčasnosti, ako aj predikcia do budúcnosti je dobrá

1,2 < Z < 2,9 Vypovedacia schopnosť je indiferentná, podnik sa nachádza v šedej zóne

Z < 1,2 Finančná situácia je kritická a hrozí bankrot

29

INDEX BONITY

Táto metóda takisto vychádza z teórie viacrozmernej diskriminačnej analýzy.

Sumarizuje šesť pomerových ukazovateľov a každému je pridelená určitá váha. Čím je

hodnota ukazovateľa B vyššia, tým je finančno-ekonomická analýza firmy a jej prognóza

lepšia.

Tabuľka č. 8 – Ukazovatele indexu bonity

Ukazovateľ Vzorec Algoritmus výpočtu

Ukazovateľ B1

cash flow

cudzí kapitál

V (64 + 18 + 22 + 23 + 48 + 49)

S 086

Ukazovateľ B2

celkový kapitál

cudzí kapitál

S 001

S 086

Ukazovateľ B3

zisk pred zdanením

celkový kapitál

V (29 + 52 + 57 – 58)

S 001

Ukazovateľ B4

zisk pred zdanením

podnikové výnosy

V (29 + 52 + 57- 58)

V (03 + 05 + 06 + 07 + 19 + 21 + 23 +

25 + 27)

Ukazovateľ B5

zásoby

aktíva celkom

S 033

S001

Ukazovateľ B6

podnikové výnosy

celkový kapitál

V (03 + 05 + 06 + 07 + 19 + 21 + 23 +

25 + 27)

S 001

S – súvaha, V – výkaz ziskov a strát Index bonity sa vypočíta na základe rovnice:

B = 1,5 x1 +0,08 x2 + 10 x3 +5 x4 +0,3 x5 + 0,1 x6

Súhrnná finančno – ekonomická situácia sa potom posudzuje podľa tejto stupnice:

-3 až -2 = extrémne zlá finančná situácia

-2 až -1 = veľmi zlá finančná situácia

-1 až 0 = zlá finančná situácia

0 až 1 = určité problémy

1 až 2 = dobrá finančná situácia

2 až 3 = veľmi dobra finančná situácia

viac ako 3 = extrémne dobra finančná situácia

30

ANALÝZA CASH FLOW

Výkaz Cash flow sa zostavuje na priblíženie stavu peňažných prostriedkov. Je to

nástroj, ktorý sleduje ich pohyb, teda jednotlivé príjmy a výdavky podniku za určité

obdobie, ako aj stav k určitému dňu. V práci je použitá nepriama metóda zostavenia Cash

flow, ktorá vychádza z výsledku hospodárenia k určitému obdobiu.

Zostavenie Cash flow nepriamou metódou

1. Cash flow z prevádzkovej činnosti (CFPČ)

+ - pokles VH po zdanení

+ odpisy

+ zvýšenie - pokles stavu rezerv

+ pokles - zvýšenie stavu časového rozlíšenia aktív

+ zvýšenie - pokles stavu časového rozlíšenia pasív

+ zvýšenie - pokles stavu krátkodobých záväzkov

+ pokles - zvýšenie stavu krátkodobých pohľadávok

+ pokles - zvýšenie stavu zásob

+ zvýšenie - pokles stavu krátkodobých bank. úverov a výpomocí

+ pokles - zvýšenie stavu krátkodobého finančného majetku

2. Cash flow z investičnej činnosti (CFIČ)

+ pokles - zvýšenie stavu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku

- odpisy

+ pokles - zvýšenie stavu dlhodobého finančného majetku

3. Cash flow z finančnej činnosti (CFFČ)

+ pokles - zvýšenie stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie

+ pokles - zvýšenie stavu dlhodobých pohľadávok

+ zvýšenie - pokles stavu dlhodobých záväzkov

+ zvýšenie - pokles stavu dlhodobých bankových úverov

+ zvýšenie - pokles stavu vlastného imania

- VH po zdanení

31

Net Cash flow = CFPČ + CFFČ + CFIČ

Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia

+ Net Cash flow

= Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia

SWOT ANALÝZA

Pomocou tejto analýzy sa veľmi jednoducho dajú zhodnotiť silné stránky v rámci

interného prostredia podniku, na ktoré by sa mal v rámci svojho rozvoja zamerať, ako aj

slabé stránky, ktoré ho naopak v rozvoji brzdia a snahou podniku by mala byť ich

eliminácia. Pri hodnotení externého prostredia je analýza zameraná na identifikovanie

príležitostí na trhu, ktoré by mal podnik vyhľadávať, ako aj ohrozenia, ktorým by sa mal

vyhýbať.

V ďalšej časti vlastnej práci bude pozornosť venovaná zhodnoteniu konkurenčnej

schopnosti pri vývoze vybraných agrokomodít. Na hodnotenie konkurenčnej schopnosti

danej komodity na zahraničnom trhu sa používa ukazovateľ komparatívnych výhod RCA.

RCA = ln [ (x/m) : (X/M) ]

x – hodnota exportu danej komodity

m – hodnota importu danej komodity

X – hodnota celkového agropotravinárskeho vývozu

M – hodnota celkového agropotravinárskeho dovozu

RCA > 0 – krajina má komparatívnu výhodu pri vývoze danej komodity

RCA < 0 – krajina má komparatívnu nevýhodu pri vývoze danej komodity

V bakalárskej práci boli použité interné materiály poskytnuté podnikom

AGRISEM, s. r. o., a to súvaha a výkaz ziskov a strát za roky 2006, 2007, 2008. Použité

boli aj dokumenty Zelená správa za rok 2007 a 2008, ako aj údaje z internetových stránok

Štatistického úradu SR, Eurostatu a MPSR a Colnej štatistiky.

32

4. Výsledky práce 4. 1. Charakteristika spoločnosti AGRISEM, s. r. o.

Podnik bol založený dňa 30. 4. 1994 v Galante udelením živnostenského

oprávnenia. Vznikol pod obchodným menom Ing. Vincent Iványi – AGRISEM a jeho

právnou formou zo začiatku bola „fyzická osoba – podnikateľ“. Neskôr túto právnu formu

podnik zmenil na „spoločnosť s ručeným obmedzeným“, a do obchodného registra bol

zapísaný dňa 31. 8. 2005. Zmene právnej forme musel prispôsobiť aj názov a od tej doby je

známy pod obchodným menom Ing. Vincent Iványi – AGRISEM, s. r. o. Spoločnosť má

dvoch konateľov, a to Ing. Vincenta Iványiho a Ing. Alexandra Matláka. Sídli v Galante.

Spoločnosť svoju činnosť orientuje hlavne na juhozápadný región Slovenska, čiže

hlavne do okolia Galanty, Bratislavy, Dunajskej Stredy a Nových Zámkov. V týchto

mestách sa nachádzajú aj jej štyri agronomické strediská. Hlavnou úlohou agronómov

podniku je uzatvárať zmluvy s odberateľmi, najčastejšie ide o družstvá. Okrem toho má

dve prevádzkové strediská – vo Veľkom Grobe a Sládkovičove, kde sú prírodné osivá

podrobené výrobnému procesu. Spoločnosť sa svoju činnosť orientuje aj do zahraničia.

Realizuje dovoz a vývoz osív a sadív z resp. do Českej republiky a Maďarska.

Základnými produktmi spoločnosti AGRISEM, s. r. o. sú osivá a sadivá

poľnohospodárskych plodín ako sú obilniny, strukoviny, technické plodiny, olejniny či

krmoviny. Ide o plodiny, ktoré sú zapísané v listine registrovaných odrôd. Kvalitu osiva po

fáze čistenia skúma Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.

Ak jeho kvalita zodpovedá požiadavkám STN, vydáva osvedčenie o uznaní osiva.

Predmet podnikania spoločnosti AGRISEM, s. r. o. je pomerne široký. Ide o tieto

činnosti:

- výroba a množenie osív a sadív

- úprava osív na vlastných technologických zariadeniach

- predaj a dodávka osív a sadív všetkých druhov a odrôd poľnohospodárskych plodín

- kúpa tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja maloobchodníkom príp. iným

prevádzkovateľom živnosti

33

- sprostredkovateľská činnosť

- poradenstvo v oblasti poľnohospodárstva a chemickej ochrany rastlín

- poradenstvo v oblasti ekonomiky a účtovníctva

- služby súvisiace s rozbormi poľnohospodárskych komodít v laboratóriách

- váženie tovaru

- administratívne a kancelárske služby

- organizovanie výstav, veľtrhov, školení a kongresov

- prenájom strojov a zariadení

4.1.1 Stav majetku a kapitálu podniku

Tabuľka č. 9 – Vývoj a štruktúra majetku v tis. Sk v rokoch 2006 – 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Spolu majetok 147 461 90 423 112 766

Neobežný majetok 60 102 24 456 21 053

Dlhodobný nehmotný majetok 82 54 27

Dlhodobný hmotný majetok 57 635 19 834 21 026

Dlhodobný finančný majetok 2 385 4 568 0

Obežný majetok 87 252 65 784 91 660

Zásoby 42 739 27 090 32 141

Dlhodobé pohľadávky 0 0 0

Krátkodobé pohľadávky 26 610 29 818 50 206

Finančné účty 17 903 8 876 9 313

Časové rozlíšenie 107 183 53

Zdroj: Vnútropodnikové údaje

Majetok podniku sa za sledované obdobie 2006 – 2008 výrazne menil. V roku 2006

dosahoval hodnotu 147 461 tis. Sk a v nasledujúcom roku jeho hodnota klesla na 90 423

tis. Sk, čo je pokles o 38,67 %. V roku 2008 sa jeho hodnota opäť zvýšila na 112 766 tis.

Sk, čo predstavovalo jeho nárast o 24,71 %.

Najväčší podiel na poklese celkového majetku, má neobežný majetok. Jeho pokles

z roku 2006 na rok 2008 predstavoval až 64, 22 %. Významne poklesol dlhodobý hmotný

34

majetok až o 63, 21 % a dlhodobý finančný majetok, ktorý v roku 2006 predstavoval 2385

tis. Sk, v roku 2007 síce vzrástol na 4568 tis. Sk, ale v roku 2008 už jeho hodnota

predstavovala 0.

Obežný majetok sa za sledované obdobie nemenil tak výrazne ako neobežný

majetok. V roku 2006 dosahoval hodnotu 87 252 tis. Sk. V roku 2007 jeho hodnota síce

klesla na 65 784 tis. Sk, ale v roku 2008 dokonca vzrástla na 91 660 tis. Sk. Najvýraznejší

podiel na zvýšení obežného majetku mal nárast hodnoty krátkodobých pohľadávok. Tie sa

v roku 2008 oproti roku 2006 zvýšili o 23 596 tis. Sk, čo predstavuje zvýšenie o 47 %.

Finančné účty naopak predstavovali pokles zo 17 903 tis. Sk v roku 2006 na 9 313 tis. Sk

v roku 2008. Zásoby zaznamenali takisto pokles z roka 2006 na rok 2008 o 24, 8%.

Čo sa týka podielu jednotlivých druhov majetku na majetku celkovom, tak

v každom zo sledovaných rokov predstavoval väčšiu percentuálnu časť obežný majetok.

Tabuľka č. 10 – Vývoj a štruktúra kapitálu v tis. Sk v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Spolu vlastné imanie a záväzky 147 461 90 423 112 766

Vlastné imanie 72 177 60 107 67 288

Základné imanie 56 900 56 900 56 900

VH za účtovné obdobie 15 290 2 443 7 181

Záväzky 75 284 30 316 45 434

Rezervy 0 0 684

Dlhodobé záväzky 16 751 2 34

Krátkodobé záväzky 58 333 30 314 44 716

Bankové úvery a výpomoci 0 0 0

Časové rozlíšenie 0 0 44

Zdroj: Vnútropodnikové údaje

Celkové pasíva skladajúce sa z vlastného imania a záväzkov zaznamenali kolísavý

priebeh. V roku 2006 predstavovali hodnotu 147 461 tis. Sk a v roku 2008 už klesli na

hodnotu 112 766 tis. Sk, čo je pokles o 34 695 tis. Sk, čiže o 23, 53 %. Najnižšiu hodnotu

za sledované obdobie dosiahli v roku 2007 a to 90 423 tis. Sk, čo je oproti roku 2006

pokles o 38,67 % a oproti roku 2008 nárast o 24, 71 %.

Hodnota vlastného imania klesla v roku 2007 oproti roku 2006 o 12 070 tis. Sk,

v roku 2008 opäť vzrástla na hodnotu 67 288 tis. Sk. Najväščí podiel na zmene vlastného

35

imania mal nepochybne výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorý v roku 2008

klesol oproti roku 2006 o vyše 53 %. V roku 2007 predstavoval dokonca len hodnotu 2 443

tis. Sk, čo je oproti roku 2006 pokles až o vyše 84 %.

Záväzky mali taktiež klesajúcu tendenciu. V roku 2006 predstavovali hodnotu 75

284 tis. Sk a v roku 2008 poklesli o 29 850 tis. Sk resp. o 39, 65 %. Dlhodobé

a krátkodobé záväzky sa takisto menili. Pri dlhodobých záväzkoch nastal oveľa väčší

pokles, keď ich hodnota klesla v roku 2008 oproti roku 2006 až o 99,79 %. Podnik nemal

v sledovanom období rokov 2006 – 2008 žiadne bankové úvery.

Na pasíva vplývalo aj ich časové rozlíšenie, ktoré po dvoch nulových hodnotách

zaznamenalo v roku 2008 nárast o 44 tis. Sk.

Podiel vlastného imania a záväzkov na celkových pasívach bol rôzny. V rokoch

2007 a 2008 predstavovalo vyšší podiel vlastné imanie. Naopak v roku 2006 vyšší podiel

predstavovali záväzky.

4.2. Finančno-ekonomická analýza pomocou metód ex post

Syntetický obraz o finančnej výkonnosti podniku poskytuje finančná analýza. Jej

podstata spočíva v hodnotení stavu a vývoja finančnej situácie na základe finančno-

ekonomických ukazovateľov.

Cieľom finančnej analýzy ex post je hodnotiť súčasnú finančnú situáciu podniku

a skúmať príčiny jej vzniku. Analyzuje sa pomocou ukazovateľov:

• likvidity

• aktivity

• rentability

• zadĺženosti.

4.2.1 Ukazovatele likvidity

Likvidita vyjadruje schopnosť podniku uhrádzať včas svoje záväzky voči všetkým

veriteľom. Je úzko prepojená s likvidnosťou, ktorá sa dá charakterizovať ako rýchlosť

s akou sa jednotlivé položky obežného majetku dajú premeniť na peňažné prostriedky.

Tabuľka č. 11 – Hodnoty ukazovateľov likvidity v tis. Sk v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Pohotová likvidita 0,31 0,29 0,21

36

Bežná likvidita 0,76 1,28 1,33

Bežná prevádzková likvidita 0,76 1,28 1,33

Celková likvidita 1,49 2,17 2,05

Zdroj: Vlastné výpočty

Interval odporúčaných hodnôt pre pohotovú likviditu sa pohybuje v rozmedzí od

0,2 do 0,6. V sledovanom období podnik v každom roku dosiahol požadovanú hodnotu,

pričom najvyššia hodnota pohotovej likvidity bola v roku 2006 a to 0,31. Požadované

hodnoty bežnej likvidity sa nachádzajú v intervale 1,0 až 1,5. V roku 2006 podnik

s dosiahnutou hodnotou bežnej likvidity 0,76 optimum nesplnil. V nasledujúcich dvoch

rokoch sa mu už požadovanú hodnotu splniť podarilo, keď boli hodnoty vyššie ako 1. Pri

bežnej prevádzkovej likvidite sa vyžaduje, aby hodnota bola o 0,2 vyššia ako pri bežnej

likvidite, inak povedané, jej minimálna požadovaná hodnota je 1,2. V roku 2006 je jej

hodnota menšia ako 1, čo nasvedčuje inkasnému riziku. Čím je hodnota ukazovateľa

celkovej likvidity vyššia, tým je platobná schopnosť podniku lepšia, pričom za odporúčané

hodnoty sa považujú hodnoty v intervale 2 až 2,5. V sledovaných rokoch mal podnik

najlepšiu platobnú schopnosť v roku 2007. Najnižiu hodnotu podnik dosahoval v roku

2006, a to len 1,49, čo znamená že v tomto roku optimum pre daný ukazovateľ

nedosiahol.

4.2.2 Ukazovatele aktivity

Analýza aktivity skúma efektívnosť využitia podnikového majetku, čiže ako

efektívne podnik so svojím majetkom hospodári. Ukazovatele aktivity kvantifikujú

celkovú rýchlosť obratu jednotlivých zložiek majetku vyjadrenú v dňoch, prípadne

koľkokrát sa za sledované obdobie daný majetok obráti.

Tabuľka č. 12 – Hodnoty ukazovateľov aktivity v dňoch v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Doba obratu zásob 69 36 72

Doba obratu pohľadávok 43 40 112

Doba obratu záväzkov 121 41 100

Doba obratu majetku 237 120 251

Obrat majetku 1,54 3,05 1,46

Zdroj: Vlastné výpočty

37

Doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob. Najnižšiu

hodnotu dosahovala v roku 2007, kedy sa zásoby otočili v priemere za 36 dní. Následne

v roku 2008 sa zvýšila až dvojnásobne. Doba obratu pohľadávok vyjadruje koľko dní

v priemere trvá, kým od realizácie (fakturácie) dôjde k inkasu pohľadávky od zákazníkov.

V rokoch 2006 a 2007 tento ukazovateľ vykazoval približne rovnaké hodnoty. Avšak

v roku 2008 sa jeho hodnota zvýšila až o 180 % na 112 dní. Doba obratu záväzkov hodnotí

vlastnú platobnú disciplínu. Nepriaznivú hodnotu podnik dosiahol v roku 2006, kedy

v priemere až 121 dní trvalo kým bol schopný splatiť svoje záväzky. Následne táto hodnota

poklesla o 195 %. V roku 2008 dosahovala opäť vysokú hodnotu, čo bolo však spojené aj

platobnou schopnosťou odberateľov podniku. Doba obratu majetku hovorí o dobe, za akú

sa obráti celkový majetok, pričom tento ukazovateľ vhodne dopĺňa ukazovateľ obratu

majetku, ktorý vyjadruje koľkokrát sa majetok obráti za rok. V roku 2007 sa majetok

podniku dokázal obrátiť za rok vyše 3-krát, keď mu jedna obrátka trvala 120 dní. V rokoch

2006 a 2008 bola doba obratu majetku podstatne vyššia, keď hodnota tohto ukazovateľa

bola 237 resp. 251 dní a za sledované obdobie sa dokázal obrátiť iba vyše 1- krát.

4.2.3. Ukazovatele rentability

Ukazovatele rentability resp. ziskovosti vypovedajú o dosiahnutom výsledku

podnikania. Spoločným znakom pre rôzne konštruované ukazovatele rentability, je že

konfrontujú spravidla čistý výsledok podnikovej činnosti so základom, ktorý sa vyjadruje

objemom vloženého kapitálu alebo objemom podnikovej činnosti. Cieľom podniku je

maximalizovať rentabilitu vlastného kapitálu.

Tabuľka č. 13 – Hodnoty ukazovateľov rentability v tis. Sk v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Rentabilita celkového kapitálu 0,104 0,027 0,064

Rentabilita vlastného kapitálu 0,212 0,041 0,107

Rentabilita tržieb 0,067 0,008 0,044

Rentabilita nákladov 0,066 0,008 0,044

Rentabilita výnosov 0,071 0,008 0,011

Zdroj: Vlastné výpočty

Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje koľko zisku vyprodukuje 1 Sk vloženého

kapitálu. Hodnota tohto ukazovateľa počas sledovaných rokov klesala, najnižšia bola

38

v roku 2007, kedy podnik na 100 Sk celkového kapitálu vyprodukoval 2, 70 Sk zisku.

Rentabilita vlastného kapitálu vyjadruje zhodnotenie vlastného kapitálu vloženého do

podnikania. Jeho hodnota sa v roku 2007 oproti predchádzajúcemu roku výrazne znížila,

keď pokles predstavoval vyše 80 %, následný nárast tejto rentability v roku 2008 už

nedosiahol hodnotu ako v roku 2006. Rentabilita tržieb, nákladov a výnosov dosiahla

v roku 2007 rovnakú hodnotu a to 0,008, ktorá vyjadrovala že na 1 Sk tržieb, nákladov

resp. výnosov pripadá 0, 008 Sk zisku. Zároveň to bola pri týchto ukazovateľoch najnižšia

hodnota za sledované obdobie. Najvyššiu hodnotu dosahovali tieto ukazovatele v prvom

sledovanom roku, pričom rozdiel medzi týmito hodnotami v rokoch 2006 a 2007

predstavoval skoro 89%.

4.2.4 Ukazovatele zadĺženosti

Ukazovatele zadĺženosti vypovedajú o kapitálovej štruktúre podniku, vyjadrujú

rozsah použitia cudzích zdrojov na financovaní podnikových potrieb. Podiel vlastných

a cudzích zdrojov podniku ovplyvňuje jeho finančnú stabilitu. Vysoký podiel vlastných

zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým.

Tabuľka č. 14 – Hodnoty ukazovateľov zadĺženosti v tis. Sk v rokoch 2006 – 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Celková zadĺženosť 0,51 0,34 0,403

Úverová zadĺženosť 0 0 0

Stupeň finančnej samostatnosti 1,043 0,504 0,38

Úrokové krytie 0 0 0

Stupeň samofinancovania 0,49 0,67 0,597

Finačná páka 2,043 1,504 1,68

Zdroj: Vlastné výpočty

Ukazovateľ celkovej zadĺženosti vyjadruje aký podiel majetku je krytý cudzím

kapitálom. Podiel cudzieho kapitálu by nemal prekročiť 70 %. V sledovanom období túto

hodnotu ani neprekročil, najvyšší podiel cudzieho kapitálu na celkovom bol v roku 2006,

a to 0,51. Následne mal klesajúcu tendenciu. Ukazovateľ celkovej zadĺženosti je doplnený

stupňom samofinancovania. Najvyšší podiel vlastného kapitálu dosiahol podnik v roku

2007, a to 0,67. Úverová zadĺženosť bola v sledovaných rokoch stále nulová, keďže podnik

nemal žiadne bankové úvery, pričom za odporúčanú hodnotu sa považuje hodnota nižšia

39

ako 50 %. Hodnota stupňa finančnej samostatnosti by sa mala pohybovať okolo 1. Iba

v roku 2006 sa tento ukazovateľ dokázal dostať na požadovanú úroveň, keď jeho hodnota

bola 1, 043, čo znamená že na 1 Sk vlastného kapitálu pripadá 1, 043 kapitálu cudzieho.

V ďalších rokoch jeho hodnota klesala. Ukazovateľ finančnej páky vypovedá o tom, akú

časť celkového kapitálu ktorým je krytý majetok, pokrýva vlastný kapitál. Ak je jeho

hodnota 2, znamená to, že podiel vlastného a cudzieho kapitálu je rovnaký. V roku 2006

bol tento podiel približne rovnaký, keď hodnota finančnej páky bola 2,043. V rokoch 2007

a 2008 dosiahnutá hodnota nižšia ako 2 znamenala že podiel vlastného kapitálu na

celkovom je väčší ako podiel cudzích zdrojov.

4. 3 Finančno – ekonomická analýza pomocou metód ex ante

Finančná analýza ex ante umožňuje podniku predvídať budúci vývoj jeho finančnej

situácie. Analýza vyúsťuje do tzv. systémov včasného varovania. Jej súčasťou sú

nasledovné metódy:

• Rýchly test

• Altmanov Z – index

• Index bonity

4.3.1 Rýchly test

Tabuľka č. 15 – Hodnoty ukazovateľov rýchleho testu v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ Výsledok Body

2006 2007 2008 2006 2007 2008

Stupeň samofinancovania 48,95% 66,47% 59, 67 % 1 1 1

Doba splácania cudzieho kapitálu 3,045 roka 4,98 roka 3, 69 roka 2 2 2

Podiel CF z celkových výkonov 8,26% 1, 46 % 5, 95 % 2 4 3

Rentabilita celkového kapitálu 10,37% 2, 70 % 6, 37 % 3 4 4

Celkový počet bodov 8 11 10 Zdroj: Vlastné výpočty

40

Na základe dosiahnutých bodov, ktoré sú stanovené pomocou stupnice hodnotenia

uvedenej v metodike práce, môžeme v každom zo sledovaných rokov o finančnej situácii

hovoriť ako o dobrej, keď sa výsledky rýchleho testu pohybovali v intervale od 8 do 11

bodov.

4.3.2 Altmanov „Z“ index

Tabuľka č. 16 – Hodnoty ukazovateľov Altmanovho „Z“ indexu v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

Z1 0, 195 0, 39 0, 42

Z2 0 0 0, 02

Z3 0, 13 0, 038 0, 08

Z4 0, 96 1, 98 1, 48

Z5 1, 55 3, 27 1, 46

Z 2, 49 4, 49 2, 65

Zdroj: Vlastné výpočty

Na základe vypočítanej hodnoty Z – indexu sa dá skonštatovať, že v roku 2006 a

2008 bola jeho hodnota pod 2,9, čo znamená, že podnik spadol do šedej zóny. V roku 2007

naopak hodnota Z – indexu prudko stúpla, najmä vďaka vysokej hodnote posledného

ukazovateľa, ktorý hovoril o vysokom podiele tržieb na celkovom kapitále a finančná

situácia v tomto roku tak bola dobrá, zdravá.

4.3.3 Index bonity

Tabuľka č. 17 – Hodnoty ukazovateľov indexu bonity v rokoch 2006 - 2008

Ukazovateľ 2006 2007 2008

B1 0,25 0,14 0,215

B2 1,96 2,98 2,48

B3 0,13 0,038 0,083

B4 0,27 0,035 0,18

B5 0,29 0,30 0,29

B6 0,47 1,085 0,43

B 3,33 1,2 2,37

Zdroj: Vlastné výpočty

41

Pri indexe bonity takisto platí, že čím väčší počet bodov vyjde, tým je prognóza

finančnej situácie pre podnik priaznivejšia. Z analýzy indexu bonity vyplýva, že finančná

situácia podniku bola dobrá až extrémne dobrá. Extrémne dobrú situáciu podnik

zaznamenal v roku 2006. Následne mala táto hodnota kolísavý priebeh, ale stále sa

udržiavala v zóne dobrej finančnej situácie.

4.4. Analýza CASH-FLOW

Tabuľka č. 17 – Vývoj cash flow v tis Sk v rokoch 2006 - 2008

Položky 2007 2008

Výsledok hospodárenia po zdanení 2 443 7 181

Odpisy 1 866 2 602

Zmena stavu rezerv 0 684

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane aktív -76 130

Zmena stavu časového rozlíšenia na strane pasív 0 44

Zmena stavu krátkodobých záväzkov -28 219 14 402

Zmena stavu krátkodobých pohľadávok -3 208 -20 388

Zmena stavu zásob 15 649 -5 051

Zmena stavu krátkodobých bank. úverov a fin. výpomocí 0 0

Zmena stavu krátkodobého finančného majetku 0 0

Cash flow z prevádzkovej činnosti 11 545 -396

Zmena stavu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku 37 829 -1 165

Odpisy dlhodobého majetku -1 866 -2602

Zmena stavu finančných investícií -2 183 4 568

Cash flow z investičnej činnosti 33 780 801

Zmena stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie 0 0

Zmena stavu dlhodobých pohľadávok 0 0

Zmena stavu dlhodobých záväzkov -16 749 32

Zmena stavu dlhodobých bankových úverov 0 0

Zmena stavu vlastného imania -12 070 7 181

Výsledok hospodárenia po zdanení -2 443 -7 181

Cash flow z finančnej činnosti -31 262 32

Net cash flow -9 027 437

42

Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia 17 903 8 876

Net cash flow -9 027 437

Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia 8 876 9 313

Zdroj: Vlastné výpočty

Z tabuľky vidieť, že na začiatku roka 2007 bol stav peňažných prostriedkov

pomerne vysoký, a to 17 903 tis. Sk. V priebehu roka sa tento stav znížil, a to o vyše 50 %.

Net cash flow v tomto roku tak predstavoval hodnotu - 9 027 tis. Sk. V nasledujúcom roku

sa stav peňažných prostriedkov na začiatku a na konci obdobia nelíšil tak výrazne. Peňažné

prostriedky vzrástli len o 437 tis. Sk, čo predstavovalo kladný net cash flow.

Cash flow z prevádzkovej činnosti v roku 2007 vykazoval kladnú hodnotu 11 545

tis. Sk, avšak v roku 2008 bola jeho hodnota už záporná, a to - 396 tis. Sk. Cash flow

z investičnej činnosti zaznamenal v obidvoch rokoch kladnú hodnotu, avšak v roku 2008

výrazne nižšiu o 32 979 tis. Sk, čo spôsobili najmä nižšie výdavky na obstaranie

dlhodobého majetku. Cash flow z finančnej činnosti sa dostal z vysokej zápornej hodnoty

na kladnú, keď v roku 2007 dosahoval hodnotu -31 262 tis. Sk a v roku 2008 už hodnotu

32 tis. Sk.

4. 5 Swot analýza

SWOT analýza sa zaoberá skúmaním kladov a záporov v internom a externom

prostredí podniku. Identifikovanie silných a slabých stránok podniku resp. príležitosti

a ohrození na trhu je pre podniky veľmi dôležité, pretože analýza jej výsledkov napomáha

podniku pri formulácii strategických cieľov.

SILNÉ STRÁNKY (S):

• ponúkané osivo vysokej a osvedčenej kvality

• rozmanitá ponuka spoločnosti

• dobré meno na trhu v danej oblasti

• personál s kvalifikáciou a vyškolením v danom odbore

• služby spojené s balením predávaného tovaru bezplatne

SLABÉ STRÁNKY (W):

• obchodovanie orientované iba na určité oblasti Západného Slovenska

43

• obchodovanie v rámci zahraničia orientované iba na Maďarsko a Česko

• slabá propagácia ponuky spoločnosti

PRÍLEŽITOSTI (O):

• rozšírenie obchodnej činnosti aj do iných oblastí Slovenska

• preniknutie aj na trhy iných krajín EÚ, prípadne na trhy tretích krajín

• zameranie na reklamu a lepšiu propagáciu produktov

OHROZENIA (T):

• súčasná svetová hospodárska kríza, ktorá negatívne pôsobí na obchod

spoločnosti

• zlé poveternostné podmienky, ktoré môžu zapríčiniť zlý alebo nízky stav

úrody

• zvyšovanie počtu konkurentov na trhu s agrokomoditami

4.6 Zhodnotenie zahranično – obchodných vzťahov

Vývoj zahraničného obchodu a zahraničného agrárneho obchodu SR

Slovenská republika vykazovala za obdobie 2006 - 2008 záporné saldo

zahraničného obchodu. Výrazne k tomu prispieval aj vývoj obchodu v agrárnom sektore,

v ktorom sa hodnota záporného salda z roka na rok prehlbovala. Podľa Zelenej správy za

rok 2009 mal rozhodujúci podiel na negatívnej obchodnej bilancii SR práve dovoz

spracovaných potravín.

Podiel hodnoty salda agrárneho obchodu na celkovom salde zahraničného obchodu

sa zvyšoval, keď v roku 2006 dosahovala 22,5 %, ale v nasledujúcom roku sa zvýšil na

115,2 % a v roku 2008 až na 132,1 %.

Tabuľka č. 18 – Vývoj zahraničného obchodu a zahraničného agrárneho obchodu SR za

roky 2006 – 2008 (v mil. Sk)

2006 2007 2008

Zahraničný obchod SR Vývoz 1 232 887 1 420 738 1 492 550

Dovoz 1 308 143 1 442 123 1 514 056

Obrat 2 541 030 2 862 861 3 006 606

44

Saldo - 75 256 - 21 385 - 21 506

Zahraničný agrárny obchod SR Vývoz 52 267 55 714 58 877

Dovoz 69 162 80 350 87 285

Obrat 121 430 136 065 146 161

Saldo - 16 895 - 24 636 - 28 408

Zdroj: Zelená správa 2008, 2009

Obrat slovenského zahraničného agrárneho obchodu sa v sledovanom období

z roka na rok zvyšoval. Vývoz agropotravinárskych výrobkov sa v roku 2008 zvýšil oproti

roku 2007 o 8,6 % a pri agropotravinárskom dovoze prišlo k nárastu o 5,7 %. Záporné

saldo agropotravinárskeho obchodu sa tak vplyvom vyššej dynamiky rastu dovozu

v porovnaní s nárastom vývozu medziročne zvýšilo, a to o 15,3 %.

Zahraničný obchod SR s komoditou obilie

Vývoz obilnín má v slovenskom zahraničnom agrárnom obchode svoje miesto. V

rokoch 2005 - 2008 najdôležitejšie postavenie zaujali kukurica a pšenica. Obidve komodity

sa umiestnili medzi 14 najvýznamnejšími vývoznými komoditami agrárneho obchodu SR,

pričom kukurica v roku 2008 dosiahla 3, 43 % - podiel a pšenica 2, 40 % - podiel na

celkovom agrárnom vývoze.

Pri dovoze obilnín sa v rokoch 2005 – 2008 najviac darilo kukurici, ktorá sa ako

jediná obilnina umiestnila medzi najvýznamnešími dovoznými agrárnymi komoditami SR

s 2, 22 % - podielom na celkovom dovoze agrárneho obchodu v roku 2008.

Tabuľka č. 19 – Vývoj dovozu a vývozu pre komoditu obilie v rokoch 2006 – 2008 (v tis.

Sk)

2006 2007 2008

Dovoz 2 086 009 3 915 198 4 440 769

Vývoz 6 577 188 6 390 589 5 072 907

Zdroj: Štatistický úrad SR

Dovoz obilia na Slovensko sa počas rokov 2006 – 2008 zvyšoval. Kým v roku

2006 dosiahol hodnotu 2 086 009 tis. Sk, v roku 2008 už jeho hodnota vzrástla o viac ako

2-krát na 4 440 769 tis. Sk. Čo sa týka slovenského vývozu obilia, v roku 2007 klesol

45

oproti roku 2006 o 186 599 tis. Sk, čo predstavovalo pokles len o takmer 3 %. V roku 2008

pokles vývozu obilnín pokračoval, oproti roku 2007 ich hodnota klesla o 1 317 682 tis. Sk.

Zahraničný obchod spoločnosti AGRISEM, s. r. o. s obilninami

Aj spoločnosť AGRISEM, s. r. o. sa podieľala na celkovom vývoze jednotlivých

druhov obilnín, a to do Českej republiky a Maďarska.

Tabuľka č. 20 – Vývoz jednotlivých obilnín spoločnosti v rokoch 2006 – 2008 v Sk

Komodita 2006 2007 2008

Pšenica 41 459 7 291 553 9 587 254

Jačmeň ozimný 7 265 411 15 412 225 16 564 723

Jačmeň jarný 6 374 811 10 236 790 12 821 567

Jačmeň sladovnícky ---------- 23 120 497 20 520 132

Tritikale 538 344 ---------- ----------

Slnečnica 89 600 ---------- ----------

Vývoz spolu 14 309 625 56 061 175 59 493 676

Zdroj: Vnútropodnikové údaje

Ako vyplýva z tabuľky č. 20, vývoz obilnín v spoločnosti AGRISEM, s. r. o. bol

v rokoch 2006 a 2007 úplne odlišný. Následne v roku 2008 sa udržal približne na rovnakej

úrovni ako v predchádzajúcom roku. Celkový nárast vývozu v roku 2007 resp. 2008 oproti

roku 2006 vzrástol o 291 % resp. 316 %.

V roku 2007 bol zaznamenaný nárast vývozu oproti roku 2006 u pšenice, jačmeňa

ozimného, jarného, ako aj sladovníckeho. Naopak tritikale a slnečnica, ktorá sa vyvážala

v roku 2006, v nasledujúcich dvoch rokoch nezaznamenala žiadny vývoz. Bezpochyby

najväčší nárast vývozu počas sledovaného obdobia, bol zaznamenaný u pšenice. Jej

hodnota v roku 2007 vzrástla o 176 – krát. Následný rast v roku 2008 predstavoval 31 %.

Vysokú hodnotu celkového vývozu v roku 2007 a 2008 spôsobil aj vývoz sladovníckeho

jačmeňa, ktorý sa v roku 2006 vôbec nevyvážal.

46

4.7. Zhodnotenie konkurenčnej schopnosti obilnín

4.7.1. Ukazovateľ komparatívnych výhod

Pomocou ukazovateľa komparatívnych výhod RCA sa dá analyzovať, či má

skúmaná krajina medzinárodnú konkurenčú schopnosť pri vývoze danej komodity.

O komparatívnej výhode možno hovoriť, ak vyjde hodnota ukazovateľa kladná.

V opačnom prípade sa jedná o komparatívnu nevýhodu.

Tabuľka č. 21 – Koeficient RCA pre Slovensko

Položka colného sadzobníka 2005 2006 2007 2008

1001 Pšenica a súraž 2, 34 1, 98 1, 80 0, 88

1002 Raž 4, 06 0, 39 - 0,25 0, 26

1003 Jačmeň 3, 70 3, 24 1, 04 0, 90

1004 Ovos 5, 51 2, 81 2, 07 0, 45

1005 Kukurica 0, 85 1, 40 0, 54 0, 34

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné výpočty

Na základe vypočítaných hodnôt ukazovateľa RCA môžeme skonštatovať, že

Slovenská republika dosiahla komparatívnu nevýhodu jedine pri vývoze raže v roku, kedy

hodnota RCA bola záporná, a to – 0,25. Ostatné položky colného sadzobníka dosiahli

kladné hodnoty, čo len dokazuje konkurenčnú schopnosť Slovenska pri ich vývoze.

Tabuľka č. 22 – Koeficient RCA pre EÚ - 27

Položka colného sadzobníka 2005 2006 2007 2008

1001 Pšenica a súraž 1, 61 1, 50 1, 71 0, 80

1002 Raž 3, 98 0, 29 - 0,32 0, 46

1003 Jačmeň 3, 56 2, 74 0, 89 0, 20

1004 Ovos 5, 19 2, 62 1, 87 - 0, 91

1005 Kukurica 0, 78 1, 37 0, 53 0, 32

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné výpočty

Z tabuľky možno vidieť, že slovenský zahraničný agrárny obchod s Európskou

úniou dosahoval v sledovaných rokoch opäť prevažne komparatívnu výhodu.

Komparatívnu nevýhodu zaznamenal iba v dvoch prípadoch, v roku 2007 pri raži a v roku

47

2008 pri ovse. Pri ostatných skúmaných komoditách sa zaznamenala kladná hodnota RCA,

pričom najvyššiu dosiahol ovos v roku 2005.

Tabuľka č. 23 – Koeficient RCA pre tretie krajiny

Položka colného sadzobníka 2005 2006 2007 2008

1001 Pšenica a súraž 10, 42 V V 6, 28

1002 Raž V V V 3, 62

1003 Jačmeň 11, 80 V 6, 61 V

1004 Ovos V V V V

1005 Kukurica - 1, 93 1, 76 1, 18 1, 84

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné výpočty

Pri hodnotení konkurencieschopnosti slovenských agrokomodít na trhoch tretích

krajín môžeme skonštatovať, že Slovensko dosiahlo komparatívnu výhodu pri vývoze

jačmeňa v roku 2005 a v roku 2007, ako aj v roku 2008 pri vývoze pšenice a raže.

Komparatívna výhoda bola takisto zaznamenaná v roku 2005 pri pšenici. Pri kukurici sa

v roku 2005 dosiahla hodnota záporná, ktorá hovorí o komparatívnej nevýhode, ale

v nasledujúcich troch rokoch už išlo o komparatívnu výhodu. Pri niektorých komoditách sa

v sledovanom období uskutočnil iba vývoz do tretích krajín.

Krajiny V4 sú pre Slovensko teritoriálne veľmi blízke, a keďže aj skúmaný podnik

realizuje zahraničný obchod práve do Českej republiky a Maďarska, zamerala som aj na

hodnotenie konkurenčnej schopnosti pri vývoze vybraných slovenských obilnín na trhy

tohto zoskupenia.

Tabuľka č. 24 – RCA pre krajiny Višegrádskej štvorky (Česko, Maďarsko, Poľsko)

Položka colného sadzobníka 2005 2006 2007 2008

1001 Pšenica a súraž 0, 60 0, 73 1, 03 0, 06

1002 Raž 4, 32 - 1, 18 - 0,92 - 1, 31

1003 Jačmeň 2, 86 2, 15 1, 41 1, 38

1004 Ovos 4, 45 0, 71 1, 22 - 2, 88

1005 Kukurica 0, 18 0, 76 - 0, 14 - 1, 09

Zdroj: Štatistický úrad, vlastné výpočty

48

Zahraničný obchod s vybranými komoditami voči krajinám V4 zaznamenal

najlepšie výsledky v roku 2005, kedy pri každej komodite dosahoval komparatívnu

výhodu. V roku 2006 už bola zaznamenaná aj komparatívna nevýhoda a to pri raži. Raž

a kukurica dosiahli zápornú hodnotu RCA aj v nasledujúcom roku . V roku 2008, čo sa

konkurencieschopnosti týka, bolo postavenie slovenských obilnín na trhoch V4 najhoršie

vzhľadom k nárastu dovozu. Komparatívnu výhodu mali iba dve položky colného

sadzobníka, a to pšenica a jačmeň. Ostatné položky dosiahli v tomto roku komparatívnu

nevýhodu.

4.8 Vývoj cien na trhu obilnín

Trh obilnín patrí k trhom, na ktorých sú zaznamenávané časté cenové zmeny

v dôsledku rôznych faktorov. Zo zelenej správy za rok 2008 vyplýva, že ceny na trhu

obilnín zaznamenali v prvých mesiacoch roku 2008 rastúci trend. Vysoká cenová hladina

sa udržala až do žatvy a následne sa táto hladina začala znižovať až do konca roka 2008, čo

spôsobila vysoká ponuka na trhu v dôsledku bohatej úrody

Čo sa týka vývoja priemerných kilogramových cien obilnín, tak optimálne je, ak

priemerné ceny vývozu prevyšujú priemerné ceny dovozu. Inými slovami povedané, je

dôležité, aby komodity ktoré SR dováža boli lacnejšie ako komodity, ktoré vyváža.

Tabuľka č. 25 – Priemerné kilogramové ceny slovenského agrárneho dovozu a vývozu

celkom

Názov

komodity

Rok

2006 2007 2008

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

1001 Pšenica

a súraž

6, 83

5, 24

9, 36

16, 05

8, 52

10, 37

1002 Raž 7, 97 6, 29 12, 44 15, 32 7, 13 11, 20

1003 Jačmeň 5, 11 6, 40 22, 86 15, 32 10, 97 14, 85

1004 Ovos 203, 22 5, 93 169, 75 19, 27 26, 78 8, 85

1005

Kukurica

81, 22

4, 82

11, 68

9, 34

9, 31

10, 12

49

10 Obilie

celkom

17, 02

5, 23

13, 03

12, 26

10, 33

11, 16

Zdroj: Ročenka agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR za rok 2008

Ceny importu a exportu obilnín sa za sledované obdobie výrazne menili. V roku

2006 bol ešte rozdiel medzi nimi 11, 79 Sk/kg (vyše 69 %). Priemerné ceny dovozu

prevyšovali priemerné ceny vývozu u všetkých sledovaných komodít okrem jačmeňa.

Avšak v nasledujúcom roku bol už rozdiel cien importovaných komodít oproti cenám

exportovaných porovnateľne nižší, keď vzrástli ceny vývozu u rozhodujúcich obilnín.

V roku 2008 došlo dokonca k obratu, keď SR začala vyvážať najvýznamnejšie komodity

obilnín za vyššie ceny ako dovážať. V tomto roku jedina cena importu ovsa bola stále

vyššia ako cena exportu, hoci aj jej hodnota sa oproti minulosti výrazne znížila, presnejšie

o vyše 87 % oproti roku 2006.

Tabuľka č. 26 – Priemerné kilogramové ceny slovenského agrárneho dovozu a vývozu z

resp. do krajín EÚ - 27

Názov

komodity

Rok

2006 2007 2008

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

1001 Pšenica

a súraž

6, 83

6, 05

9, 36

16, 55

8, 52

10, 47

1002 Raž 7, 97 6, 07 12, 44 15, 07 7, 17 11, 26

1003 Jačmeň 5, 11 10, 93 22, 83 19, 73 10, 97 15, 32

1004 Ovos 203, 22 6, 69 169, 75 34, 98 26, 78 25, 56

1005

Kukurica

81, 22

4, 82

11, 69

9, 34

9, 34

9, 99

10 Obilie

celkom

17, 01

5, 57

13, 04

12, 68

10, 34

11, 12

Zdroj: Ročenka agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR za rok 2008

Z tabuľky č. 26 je vidieť, že pri obchode SR s krajinami EÚ – 27 bol priebeh

vývoja dovozných a vývozných cien obilnín podobný ako pri celkovom obchode SR, čo je

50

vzhľadom na teritoriálnu štruktúru agrárneho zahraničného obchodu pochopiteľné.

Najvyšší rozdiel medzi priemernými cenami importu a exportu obilia bol v roku 2006

(vyše 69 %). V roku 2007 bol tento rozdiel už iba 6 % a v poslednom sledovanom roku

bola cena exportu dokonca vyššia o 8 %. Veľmi vysoká bola opäť cena pri dovoze ovsa

v roku 2006, ktorá bola oproti cene vývoznej 30 – krát vyššia. Postupne sa však ceny

vyrovnávali a v roku 2008 zaznamenaný rozdiel bol už iba vyše 1 Sk/kg.

Tabuľka č. 27 – Priemerné kilogramové ceny slovenského agrárneho dovozu a vývozu z

resp. do tretích krajín

Názov

komodity

Rok

2006 2007 2008

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

Dovozné

ceny

(v Sk/kg)

Vývozné

ceny

(v Sk/kg)

1001 Pšenica

a súraž

-

4, 19

-

4, 85

6, 70

6, 81

1002 Raž - 21, 91 - 19, 33 5, 00 10, 66

1003 Jačmeň - 3, 87 4399, 63 6, 22 - 12, 30

1004 Ovos - 3, 73 - 6, 05 - 7, 37

1005

Kukurica 81, 56 3, 63 8, 76 4, 77 7, 24 62, 43

10 Obilie

celkom

18, 51

4, 08

11, 73

6, 04

8, 35

11, 97

Zdroj: Ročenka agropotravinárskeho zahraničného obchodu SR za rok 2008

Pri analýze priemerných kilogramových cien dovozu a vývozu obilia do tretích

krajín, si treba uvedomiť, že prevyšuje vývoz na tieto trhy nad dovozom. SR dovážala

v roku 2006 a 2007 jednotlivé druhy obilnín za vyššie ceny ako vyvážala. V roku 2006

išlo o vyše 14 Sk/kg vyššiu cenu pri kukurici, ktorá bola jedinou zaznamenanou komoditou

z tretích krajín. Cena jej importu bola vyššia ako cena jej exportu o viac ako 95 %. V roku

2007 priemerné vyššie ceny pri dovoze obilia spôsobila dovozná cena jačmeňa

s hodnotou neuveriteľných 4399, 63 Sk/kg. A pritom jej vývoz zo SR sa uskutočňoval za

cenu , ktorá bola o vyše 99 % nižšia. V nasledujúcom roku sa už dovoz tejto komodity

51

nerealizoval vôbec, čo tiež určite prispelo k tomu, že ceny obilia pri vývoze boli vyššie

o 43 % ako pri ich dovoze.

52

5. Záver

Slovenské poľnohospodárstvo vo svojom vývoji prešlo mnohými transformačnými

zmenami, ktoré ho vyformovali do podoby, v akej sa nachádza dnes. Najväčšou zmenou

v poslednom období, ktorej sa musel agrárny sektor prispôsobiť bol vstup do Európskej

Únie a začlenenie sa do spoločného vnútorného trhu. To malo rozhodujúci vplyv na vývoj,

ako aj na komoditnú a teritoriálnu štruktúru agropotravináskeho zahraničného obchodu.

Poľnohospodárske a potravinárske podniky sa prispôsobili všetkým uskutočneným

procesom a začali realizovať Spoločnú poľnohospodársku politiku, podobne ako ostatní

členovia EÚ. Mnohí autori sa zhodujú na tom, že vstup priniesol agropodnikom viaceré

výhody. Dá sa hovoriť o zvýšení exportu a importu poľnohospodárskych a potravinárskych

výrobkov, pričom Slovensko je teritoriálne zamerané hlavne na krajiny EÚ-27. Pre

porovnanie ešte pred vstupom do EÚ, v roku 2003 hodnota obratu zahraničného agrárneho

obchodu bola 65 833 mil. Sk. V piatom roku členstva došlo k nárastu o vyše 120 %, keď

hodnota obratu v roku 2008 predstavovala 146 161 mil. Sk

Cieľom bakalárskej práce bolo posúdiť konkurencieschopnosť agropotravinárskych

komodít na zahraničných trhoch. Pomocou metodiky uvedenej v tretej kapitole bola

analyzovaná spoločnosť AGRISEM s. r. o. zaoberajúca sa výrobou a obchodom obilnín a

aj zhodnotená konkurencieschopnosť našich najvýznamnejších druhov obilia.

Teoretická časť rozpracovaná v prvej kapitole je zameraná na Spoločnú

poľnohospodársku politiku, ktorá je v súčasnosti najdôležitejšou legislatívou Európskej

únie v oblasti poľnohospodárstva, jej vplyv na Slovenskú republiku ako aj obchodné

mechanizmy, ktoré sa v rámci nej využívajú na trhu obilnín. Zámerom bolo aj objasniť

pojem konkurencieschopnosti.

Nosnou časťou práce je štvrtá kapitola s názvom „Výsledky práce“. Táto kapitola je

rozdelená na 7 častí resp. podkapitol. Prvá podkapitola sa venuje oboznámeniu sa so

spoločnosťou AGRISEM, s. r. o. Stručne popisuje jej vznik, pôsobnosť, ako aj predmet

podnikania. Táto spoločnosť je zameraná hlavne na výrobu, množenie a predaj osív a

sadív. Okrem toho zabezpečuje poradenstvo v danej oblasti a rôzne iné služby súvisiace s

rastlinnou výrobou. Na trhu má tradíciu, avšak jej pôsobnosť je obmedzená iba na

juhozápadné Slovensko a jej jedinými zahraničnými obchodnými partnermi sú podniky

v Maďarku a v Českej republike. V rámci tejto časti je rozanalyzovaný takisto stav

podnikového majetku a kapitálu, z ktorého vyplýva že najvyšší hodnotu aktív resp. pasív

bol v roku 2006.

53

Druhá, tretia podkapitola vlastnej práce charakterizuje danú spoločnosť z

finančného hľadiska. V tejto časti je podrobne rozpracovaná finančno – ekonomická

analýza podniku pomocou metód ex post a ex ante, pričom sledovaným obdobím boli roky

2006 – 2008. Z analýzy ex post možno vyvodiť nasledovné závery. Vývoj likvidity

a zadĺženosti bol v rokoch 2007 a 2008 veľmi podobný. Rentabilita sa pre podnik

nepriaznivo vyvíjala najmä v roku 2006, ale na druhej strane bol v tomto roku

zaznamenaný najlepší vývoj aktivity, kedy sa majetok dokázal obrátiť v priemere za

najkratšie obdobie. Na základe výsledkov analýzy ex ante možno skonštatovať, že rok

2006 bol pre spoločnosť veľmi dobrý, keď index bonity vykazoval hodnotu až 3, 34.

V roku 2007 bol tiež hodnotený ako dobrý. Hoci index bonity poklesol, stále sa nachádzal

na dobrej úrovni. V tomto roku výrazne vzrástla aj hodnota Altmanovho Z – indexu.

V poslednom roku sa finančná situácia podniku oproti predchádzajúcemu ešte zlepšila

a bola hodnotená ako veľmi dobrá.

V štvrtej časti z výsledkov analýzy peňažných tokov vyplýva, že podnik dosiahol

v roku 2007 hodnotu net cash – flow zápornú. V nasledujúcom roku sa táto hodnota už

nachádzala na kladnej úrovni.

Zhodnotenie slabých a silných stránok spoločnosti, ako aj príležitostí a ohrození na

trhu prostredníctvom SWOT analýzy je obsahom piatej časti. Za silné stránky podniku sa

považujú najmä jej tradícia na trhu, ako aj s tým spojené vybudované vzťahy so

stálymi odberateľmi. Naopak medzi slabé stránky sa dajú zaradiť najmä to, že podnik nie

je v povedovemí širokého okruhu zákazníkov a potenciálni odberatelia kvôli slabej

propagácii nemajú veľa možností dozvedieť sa o spoločnosti.

V šiestej a siedmej podkapitole je možné sa dozvedieť, aké je postavenie obilnín

v zahraničnom obchode SR. Pojednáva aj o ich konkurencieschopnosti, pričom zo

zhodnotenia vyplýva, že Slovensko dosahovalo pri vývoze pšenice, jačmeňa, raže, ovsa

a kukurice prevažne komparatívnu výhodu. Komparatívna nevýhoda bola zaznamenaná iba

pri exporte raže v roku 2007, ako aj ovsa pri exporte na trhy EÚ-27 v roku 2008. Pri

vývoze obilnín na trhy tretích krajín, komparatívnu nevýhodu SR dosiahla jedine v roku

2005 pri kukurici.

Posledná časť vlastnej práce sa zaoberá vývojom cien na trhu. Ich vývoj pri dovoze

a vývoze obilnín bol kolísavý. Priemerné kilogramové ceny vývozu zaznamenali nárast,

a tak sa priblížili cenám importu. V poslednom roku SR vyvážala viaceré rozhodujúce

komodity obilnín za vyššie ceny ako dovážala.

54

Z takto zosumarizovaného záveru je možné odvodiť návrhy, ktoré by skúmanej

spoločnosti pomohli pri zlepšení jej situácie na trhu.

Návrhy na použitie poznatkov:

• snažiť sa presadiť aj v rámci iných častí Slovenska

• exportovať aj do iných okolitých krajín

• viac „predávať“ svoje meno na trhu

• úsilie smerovať k zviditeľneniu výrobkov najmä pomocou reklamy a internetu

• neustále udržovať dobré vzťahy so stálymi zákazníkmi a vytvárať rôzne akcie na

prilákanie nových odberateľov

• využívať najnovšie technológie na zefektívnenie výrobného procesu

55

6. Prehľad literatúry

1. BACO, P. 2008. Globálna finančná kríza a spoločná poľnohospodárska politika 2008

[online] 2008. [cit 2010-05-03]. Dostupné na internete: <http://www.peterbaco.eu/wp-

content/uploads/2009/01/stepanov_12dec08_web.doc>.

2. BEČVAŘOVÁ, V. 2008. Issues of competitiveness of the present agriculture, In:

Agricultural economics, vol. 54, 2008, no. 9, p. 399-405.

3. BIELIK, P. 2004. Konkurencieschopnosť slovenských producentov. In: Acta

oeconomica et informatica, Nitra: SPU. roč. 7, 2004, č. 2, s. 32 – 34.

4. BLASS, G. 2008. Kam smeruje ekonomika slovenského poľnohospodárstva. In:

Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 8, 2008, č. 4, s. 4 – 12.

5. DOUCHA, T. 2000. Předpoklady zvyšovaní konkurenceschopnosti českého

zemĕdĕlství. In: Zemĕdĕlská ekonomika, roč. 46, 2000, č. 4, s. 155 – 160.

6. GÁLIK, J. 2006. Slovenský agropotravinársky zahraničný obchod v prvom roku

členstva v Európskej Únii. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 6, 2006, č. 1, s. 43 – 55.

7. GÁLIK, J. 2009. Vplyv reformy SPP a rokovaní WTO na zahraničný

agropotravinársky obchod. Bratislava: VÚEPP, 2009. 60 s. ISBN 978-80-8058-497-9

8. GÁLIK, J. 2009. Ročenka agropotravinárskeho zahraničného obchodu za rok 2008.

Bratislava: VÚEPP. 2009. 55 s. ISBN 978-80-8058-527-3.

9. GÁLIK, J. – MATOŠKOVÁ, D. 2007. Analýza zahraničného obchodu s

poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Bratislava: VÚEPP, 2007. s. 37. ISBN

978-80-8058-449-8.

10. GRZNÁR, M. 2006. Konkurenčná schopnosť a kapitálová vybavenosť slovenského

poľnohospodárstva po vstupe do EÚ. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 6, 2006, č. 3,

s. 13-21.

11. GRZNÁR, M. 2008. Efektívnosť slovenského poľnohospodárstva po vstupe SR do EÚ.

In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 8, 2008, č. 1, s. 13-19.

12. GRZNÁR M. – SZABO, Ľ. 2003. Vplyv intenzity výroby na prosperitu

poľnohospodárskeho podniku. In: Ekonomické rozhľady, roč. 32, 2003, č. 4, s. 419-431.

13. HORSKÁ, E. a kol. 2007. Internacionalizácia agropotravinárskych podnikov SR.

Nitra: SPU, 2007. 234 s. ISBN 978-80-552-0136-8.

14. HORVÁTH, Z. 2004. Príručka Európskej Únie. 1. slov. vyd. Bratislava: Zastúpenie

Európskej komisie v SR, 2004. 520 s. ISBN 80-89102-09-3.

56

15. IZAKOVIČOVÁ, B. 2005. Spoločná poľnohospodárska politika, EÚ a Slovensko, In:

Mladá veda: Spoločne v Európe, spoločne pre Európu [CD-ROM]. Nitra: SPU, 2005.

ISBN 80-8069-456-7.

16. JAMBOROVÁ, M. 2009. Situačná a výhľadová správa k 30. 6. 2009. 2009 [online],

Bratislava: VÚEPP. [cit 2010-05-09]. Dostupné na:

<http://www.vuepp.sk/Komodity/r2009/II.polrok/obilie2.pdf>. ISSN 1337-4478.

17. KÖNIG, P. – LACINA L. – PŘENOSIL J. 2006. Učebnice europské integrace. Brno:

Barrister a Principal, 2006. 416 s. ISBN 80-7364-022-8.

18. LIPKOVÁ, Ľ. a i. 2004. Európska Únia. Bratislava: SPRINT, 2004. 83 s. ISBN 80-

89085-23-7.

19. MASÁR, I. 2007. Obilniny: Situačná a výhľadová správa k 31. 12. 2007. Bratislava:

VÚEPP, 2007. s. 34. ISSN 1337-4478.

20. MATOŠKOVÁ, D. a kol. 2009. Slovenský trh potravín, poľnohospodárskych a

nepotravinárskych produktov a perspektívy jeho špecifickej ponuky. Bratislava: VÚEPP,

2009. 126 s. ISBN 978-80-8058-496-2.

21. MATOŠKOVÁ, D. – GÁLIK, J. – MERAVÁ E. 2007. Hodnotenie a porovnávacia

analýza merateľných indikátorov hodnotenia konkurencieschopnosti agropotravinárskych

komodít. Bratislava: VÚEPP, 2007. 81 s. ISBN 978-80-8058-450-4.

22. ODEHNAL, J. – MICHÁLEK, J. 2009. Hodnocení konkurenceschopnosti vybraných

regionů Evropské unie. In: Ekonomický časopis, roč. 57, 2009, č. 2, s. 113 – 131.

23. PODOLÁK, A. a kol. 2007. Medzinárodný obchod a formovanie agroobchodnej

politiky. Nitra: SPU, 2007. 215 s. ISBN 978-80-8069-863-8.

24. PORTER M. E. - SCHWAB K. 2008-2009. Global Competitiveness Report 2008 –

2009. [online]. World Economic Forum, Geneve [cit. 2010-05-06]. 500 p. Dostupné na

<http://books.google.com/books?id=4vUJSSo182sC&printsec=frontcover&dq=the+global

+competitiveness+report+schwab,+porter&hl=sk&cd=3#v=onepage&q&f=false>. ISBN

978-92-95044-11-1.

25. PUŠKÁROVÁ, V. – ADAM, Š. - KOŽUCH, J. 2004. Spoločná organizácia trhu s

obilninami v Európskej Únii. Bratislava: NOI, 2004. s. 31. ISBN 80-89088-32-5.

26. RAJČÁNIOVÁ, M. 2007. Návody na cvičenia z podnikového hospodárstva. Nitra:

SPU, 2007. 78 s. ISBN 978-80-8069-852-2.

27. STEHLO, P. 2003. Príručka o Spoločnej poľnohospodárskej politike. Nitra:

Agroinštitút, 2003. 175 s. ISBN 80-7139-098-4.

57

28. SVATOŠ, M. 2000. Konkurenceschopnost v procesu globalizace. In: Zemĕdĕlská

ekonomika, roč. 46, 2000, č. 4, s. 151–153.

29. VITKOVSKÁ, A. - POCCI, J. 2004. Informácia o všeobecných pravidlách obchodu

s poľnohospodárskymi výrobkami v podmienkach EÚ. Bratislava: NOI, 2004. s. 30. ISBN

80-89088-28-7.

30. ZALAI, K. a kol. 2008. Finančno – ekonomická analýza podniku. 6. rozš. vyd.

Bratislava: SPRINT, 2008. s. ISBN 978-80-89085-99-6.

31. Administrovanie systému vývozných náhrad po vstupe Slovenskej republiky do

Európskej Únie. [online]. Bratislava: PPA. [cit. 2010-05-08]. Dostupné na

<http://www.apa.sk/download.php?fID=1611>.

32. Metodický postup k intervenčnému nákupu obilnín pre dodávateľov a skladovateľov na

hospodársky rok 2009/2010. [online]. Bratislava: PPA. [cit. 2010-05-09]. Dostupné na:

<http://www.apa.sk/download.php?fID=2662>.

33. Nariadenie rady (ES) č. 1290/2005 z júna 2005 o financovaní Spoločnej

poľnohospodárskej politiky. 2005. [online]. In: Úradný vestník Európskej únie. Rada EÚ,

2005. [cit.2010-05-08]. Dostupné na:

<http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2005:209:0001:0025:SK:P

DF>.

34. Spoločná organizácia trhu s obilninami. [online]. Bratislava: PPA. [cit. 2010-05-08].

Dostupné na: <http://www.apa.sk/download.php?fID=2875>.

35. Švajčiarsko víziou nielen pre Slovensko: Správa o globálnej konkurencieschopnosti

2009-2010. [online]. World Economic Forum, 2009. [cit. 2010-05-08]. Dostupné na:

<http://www.slcp.sk/documents/Archiv/aktuality/Svajciarsko_vizia_nielen_pre_Slovensko.

pdf>.

36. Zelená správa 2008. [online]. MPSR, 2008. [cit. 2010-05-09]. Dostupné na:

<http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=122&id=1280>.

37. Zelená správa 2009. [online]. MPSR, 2009. [cit. 2010-05-09]. Dostupné na:

<http://www.land.gov.sk/sk/sk/download.php?fID=2655>.

58