MAGAZŒN ÆTçTNEJ OCHRANY PRŒRODY CENA: …ﬁarskej akad”mie vied. Na to, ìe ako lesn k (od...

MAGAZÍN ·TÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY CENA: 25,– Sk4/2001

ZLOM 7.12.2001 9:28 Str�nka 1

ZLOM 7.12.2001 9:29 Str�nka 2

1

OBSAH

Magazín o ochrane prírody na Slovenskua v zahraničíVydáva Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky

Šéfredaktor:Ing. Juraj Bobulatel./fax: 052/446 71 95

Redakčná rada:Ing. Dušan BevilaquaIng. Július BurkovskýIng. Janka CzirákováRNDr. Ľuboš ČillagBc. Daniel DítěRNDr. Ema GojdičováMgr. Milan JanákRNDr. Ján KadlečíkRNDr. Viliam KleschtIng. Róbert Trnka

Adresa redakcie:Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky,Lazovná 10, 974 01 Banská Bystricatel./fax: 048/415 50 27

tel.: 048/415 42 69e-mail: magazin [email protected]

Tlač, design a tlačové podklady:Stredoslovenské vydavateľstvo PLUS, a. s.,Partizánska cesta 76,974 01 Banská Bystrica

Objednávky prijíma:Obchodné stredisko PrNS, a. s.,

Rozširuje:PrNS, a. s., (časopis rozširovaný formoupredaja na poštách)

Objednávky na predplatné prijíma:PrNS, a. s., každá pošta a doručovateľ(časopis rozširovaný formoupredplatného IP, FP)

Objednávky do zahraničia vybavuje:PrNS, a. s., Vývoz tlače,Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava

Cena jedného výtlačku 25 Sk,ročné predplatné 100 Sk.

Reg. MK SR č. 1653/97,ISSN 1335-7921Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia.

Prevzatie textových a grafickýchmateriálov z časopisu je dovolené lenso súhlasom redakcie a pri rešpektovaníautorských práv.

MAGAZÍN ·TÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY CENA: 25,– Sk4/2001

1. str. obálky: Zimná náladav tatranskom lese Foto: Tomá‰ Koudela

2. str. obálky: ªadové kráºovstvo zimy Foto: Ing. Anton Pota‰

Karol Kaán –priekopník uhorskej ochrany prírody ................................... 2

Rudolf Mikyška –málo známy priekopník ochrany prírody............................. 3

Historický Špaňodolinský banský vodovodv NP Nízke Tatry..................................................................... 4

Môžu byť aj buriny kriticky ohrozené? ................................. 6

Moje praktické skúsenosti z terénneho monitoringutatranských kamzíkov............................................................ 8

Aby nezaspali naveky ............................................................ 9

Prikrmovanie vtáctva ............................................................. 10

Nenápadný zimný spáč ......................................................... 10

Prvé vtáky slovenskými krúžkami okrúžkované ................. 11

Malé Karpaty konečne vyhlásené ........................................ 12

Kamenný mužík – priateľ či nepriateľ?................................ 13

Pripravuje sa poľsko-slovenská biosférická rezerváciaBabia Góra/Babia Hora ......................................................... 14

NAJ v Národnom parku Slovenský raj ................................ 16

Sny si treba plniť ................................................................... 17

NP Hohe Tauern v Rakúsku (alebo Vianoce v lete)............ 18

Vydra ....................................................................................... 20

Problematika zberu lesných plodínna území Tatranského národného parku ............................. 21

Do vašej knižnice ................................................................... 22

Alpy podávajú ruku Karpatom ............................................. 23

Ako funguje strážna služba „Ranger Service“v Peak District NP v Anglicku ............................................... 24

Študijná návšteva Natural parc la Garrotxa, Španielsko .... 25

Internet v službách záchrany kamzíka ................................. 26

Čo priniesol rok 2001 v projekteEuroparc Expertise Exchange pre Slovensko ..................... 27

Obdivuj, ale ochraňuj! ........................................................... 28

OO BB SS AA HH ::

ZLOM 7.12.2001 9:29 Str�nka 3

2

Pripomenuli si aj v˘roãia jeho narodenia(Nagykanizsa 12. júla 1867) a úmrtia (Bu-dape‰È 28. januára 1940). Vie sa, Ïe od roku1908 pôsobil na Ministerstve pôdohospodár-stva v Budape‰ti a od roku 1919 vo funkcii‰tátneho tajomníka Maìarskej republiky ráda vládneho komisára pre lesné hospodárstvoa drevospracujúci priemysel. Karol Kaán boltieÏ zakladajúcim ãlenom a predsedom·tátnej rady ochrany prírody (OrszágosTermészetvédelmi Tanács) a ·tátneho lesníc-keho spolku (Országos Erdészeti Egyesület);od roku 1924 ãlenom kore‰pondentom Ma-ìarskej akadémie vied. Na to, Ïe ako lesník(od roku 1889) a od roku 1907 lesmajsterriaditeºstva ·tátnych lesov a majetkovv Banskej Bystrici sa zaslúÏil o zriadenie na-‰ich prv˘ch prírodn˘ch rezervácií, si zrejmeuÏ asi nikto nespomenie ani v Maìarsku.Pritom dne‰né NPR Ponická dúbrava (Slo-venská ªupãa – Ponická Huta, 1895), NPRPríboj (Slovenská ªupãa – Polesie ·alková,1895), NPR Dobroãsk˘ prales (1913) a NPRBadínsky prales (1913) sa spájajú i s jehomenom.

Poãas Kaánovho pôsobenia v BanskejBystrici sa na jeho podnet zaviedla po prv˘ raztzv. reÏijná správa lesov v oblasti Star˘ch Hôra neskôr na Horehroní. Roku 1898 sa zaãalizalesÀovaÈ zerodované svahy v okolí bansko-bystrick˘ch Podlavíc v povodí Tajovského po-toka, s pokraãovaním po roku 1905. âlánky,ktoré uverejnili Lesnícke listy (Erdészeti la-pok), ako aj predpisy a smernice z jeho pera,mali znaãn˘ vplyv na pozitívne zmeny v les-nom hospodárstve a v lesníckom ‰kolstve nie-len na Slovensku. Vo svojej práci nadviazalna Jozefa Dekreta-Matejovie, ktorého ob-divoval. Îivot a lesohospodársku ãinnosÈtohto v˘znamného lesníka a moÏno povedaÈi ochrancu prírody Slovenska popísal Kaánv prvej monografii „Decrett József élete éserd ´ogazdasági tevékenysége, 1774–1841“(Budape‰È, 1912). PozornosÈ si tieÏ zasluhujú:‰túdia z roku 1927 pod názvom „Stromoradia,parky a lesy maìarsk˘ch ciest a ostatn˘ch

ob˘van˘ch lokalít v sluÏbách verejného zdra-votníctva“ (Fasorok, parkok és erd ´ok a ma-gyar városok és egyéb lakott helyek köze-gészségének szolgálatában) a práce o zales-Àovaní Dolnej zeme – Alföldu („A MagyarAlföld“ z roku 1927, „Az Alföld problémája“z roku 1929).

Z hºadiska ochrany prírody za najv˘znam-nej‰ie moÏno pokladaÈ tieto Kaánove publiká-cie a príspevky: „Zachovanie prírodn˘ch pa-miatok“ (A természeti emlékek fenntartása,Budape‰È, 1909), „K otázkam ochrany prírodya zachovania prírodn˘ch pamiatok“ (A termés-zetvédelem és természeti emlékek fenntartá-sának kérdéséhez, Budape‰È, 1914) a najmäsúborné dielo „Ochrana prírody a prírodnépamiatky“ (Természetvédelem és természetiemlékek, Budape‰È, 1931), ktoré vydala Ma-ìarská akadémia vied (312 strán, 110 ãierno-bielych fotografií). V citovanej knihe sa zame-riava na:● ochranu prírody, ktorú ãlení na v‰eobecnú

ochranu prírody, ochranu prírodnej krajiny, ochranu prírodn˘ch území, ochranu chráne-n˘ch rastlín, Ïivoãíchov a geologick˘ch v˘-tvorov,

● prírodné pamiatky, medzi ktoré zaraìuje ajrezervácie a národné parky,

● ãinnosti na úseku ochrany prírody a zacho-vania prírodn˘ch pamiatok orientované na potrebu uzákonenia ochrany prírody a zria-denia organizácií ochrany prírody, na ob-ãiansku aktivitu na báze spolkov ochrancov prírody, na starostlivosÈ o prírodu a jej ãasti ako celospoloãenskú nevyhnutnosÈ.Na strane 173 uvádza asi prv˘ písomn˘ ná-

vrh na ochranu dne‰nej NPR ·omo‰ka v tom-to znení: „âadiãové stæpy ·omo‰ky pod hrad-n˘mi ruinami si spolu s t˘mito ruinami jedno-znaãne zaslúÏia, aby ich na veãné ãasy bezdotyku zachovali“.

Pre slovenskú ochranu prírody má v‰akväã‰í v˘znam uvedená men‰ia Kaánova pub-likácia „Zachovanie prírodn˘ch pamiatok“z roku 1909, ktorú uvádza autor asi takto:„Ktokoºvek zoberie do rúk túto malú prácu,nech nehºadá nedostatky, ale vidí v nej poãia-toãn˘ krok k takej akcii, v záujme úspechu kto-rej poãítame so spoluprácou celej spoloãnos-ti“. Ako uvádza ìalej, touto akciou bola ochra-na prírodn˘ch pamiatok a prírodnej krajiny– ochrana prírody. Autor na príklade uÏ uzá-konenej ochrany kultúrnych pamiatok pouka-zuje na potrebu a v˘znam ochrany prírodn˘ch

pamiatok. T˘mto spôsobom sa snaÏí o preko-nanie vtedaj‰ích pohºadov na prírodu ako nazdroj vyuÏiteºn˘ len pre hospodársky rozvoja obohacovanie sa. ëalej, aby podporil a pre-sadil novú my‰lienku ochrany prírodn˘ch pa-miatok v Uhorsku, uvádza so znalosÈou cesto-vateºa a encyklopedistu príklady zo zahraniãia(Nemecka, USA, . . .) a väzby v˘znamn˘chuhorsk˘ch osobností k vybran˘m prírodn˘mv˘tvorom. Spomína Zborovské lipy v obºuberodu Rákocziovcov, Borievku palatína ·te-fana (Istvána) Illésházyho pri Trenãíne(1606), Staré driene pri Vojke nad Dunajomvysadené údajne uÏ kráºom ·tefanom I.Svät˘m (vl. 997–1038), Star˘ dub na Zobore,na ktor˘ po trojdÀovom boji maìarskí dobyva-telia obesili Zoborského vodcu. Pri vyvieraãkeMárie Széchy 3 km od MuráÀa smerom naTisovec rástol mohutn˘ dub, pod ktor˘m ãastooddychovala táto Muránska Venu‰a. OsobitnúpozornosÈ venuje známej Bojnickej lipeMatú‰a âáka Trenãianskeho, ktorú údaj-ne vysadili v roku 1301 a stala sa obºúbe-n˘m stromom kráºa Matyá‰a Korvína (vl.1458–1490), dnes tzv. Bojnickej lipe, ktorá jenaz˘vaná tieÏ Lipou kráºa Mateja. E‰te pred-

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODY

Dnes si uÏ málokto na Slovensku pamätá, kto bolKarol (Károly) Kaán – absolvent bansko‰tiavnickejBaníckej a lesníckej akadémie z roku 1888. Maìarskíochrancovia prírody si ho v‰ak dodnes s úctou spomí-najú ako najväã‰ieho uhorského priekopníka ochranyprírody a v˘znamného funkcionára ‰tátnej lesnej správy,bojovníka proti drancovaniu lesov a za racionálne vyuÏí-vanie drevnej hmoty, presadzovateºa lesného hospodár-stva s rozsiahlou pestovnou ãinnosÈou a zalesÀovanímnevyuÏit˘ch pôd níÏin.

KAROL KAÁN –priekopník uhorskej ochrany prírodyKAROL KAÁN –priekopník uhorskej ochrany prírody

Titulná strana Kaánovej publikácie „Zachovanieprírodn˘ch pamiatok“, vydanej v Budape‰ti v ro-ku 1909

ZLOM 7.12.2001 9:30 Str�nka 4

3

t˘m sa vraj pod touto lipou konala ‰tátna rada,na ktorej sa kráºovná Mária vzdala korunyv prospech svojho manÏela Îigmunda Luxem-burského. Sem zvolal povstalec ·tefanBocskay ‰tátnu radu a tento strom spomínaFranti‰ek Rákoczi II. vo svojom liste. Po tom-to „taktickom“ úvode Kaán prechádza na pozí-cie ochrany prírody a snaÏí sa vymedziÈ jejpredmet pôsobnosti. Medzi in˘m navrhujeochranu pralesov alebo tak˘ch ãastí lesn˘chporastov, ktoré vykazujú pralesovit˘ charak-ter, ìalej ochranu zriedkav˘ch druhov rastlína Ïivoãíchov a ich nálezísk, ochranu ra‰eli-nísk, vedecky v˘znamn˘ch geomorfologic-k˘ch v˘tvorov a ich okolia, atì. Konkrétne na-vrhuje vo Fatre chrániÈ osemhektárov˘ star˘porast s mohutn˘mi bukmi, brestami a javor-mi, v Liptovsk˘ch vrchoch porasty smrekov-cov opadav˘ch, v okolí Banskej Bystricea Veporov smrekové a jedºové pralesy,v Bystrickej a Zvolenskej Ïupe porasty s ti-som obyãajn˘m, v Liptovskej Ïupe limby.Poukazuje na osobitosti smreãín Kráºovejhole a porastov v okolí Banského Stu-denca. Vyz˘va k ochrane plesnivca alpín-skeho v Belianskych Tatrách a lykovcamuránskeho v okolí Muránskeho hradu,k ochrane dropov, orlov a krkavcov,k ochrane dendrologicky v˘znamn˘ch a mo-hutn˘ch stromov, napríklad Lipy pri Prus-kom, ktorú neobjíme 6 muÏov, Lipy pri cestez Levoãe do KeÏmarku o obvode 6,5 m, To-poºa grófa Juraja (Györgyho) Szirmaya priobci Zatín (Zetény) na brehu Latorice o obvo-de 13,5 m, Topoºa bieleho na komárÀanskomAlÏbetinom ostrove dosahujúceho v˘‰ku40 m a obvod 7,86 m. Spomína aj ojedinel˘smrek na lokalite Kohlwald pri Levoãi.

Îiaº, mnohé z pokrokov˘ch my‰lienoka koncepcií Karola Kaána sme nedokázali

zrealizovaÈ ani doteraz. E‰te hor‰ie je, Ïe sanevytvorili ani potrebné podmienky pre ichuplatnenie v praxi, priãom prírodné hodnotynám miznú pre oãami zo dÀa na deÀ. UÏ ten-to zabudnut˘ priekopník ochrany prírody vy-jadril ºútosÈ nad zniãen˘mi prírodn˘mi pamiat-kami a neobnoviteºn˘mi prírodn˘mi zdrojmi.âo máme 60 rokov po jeho smrti povedaÈ mypri veºkoplo‰nej devastácii prírody? Pripo-meÀme si aspoÀ Kaánove slová z poãiatku20. storoãia: „Zachovanie prírody má tak˘ v˘-

znam, ktor˘ zah⁄Àa kultúrnohistorické a národ-nodejinné, sociálne a národohospodárske,etické a estetické záujmy, potreby vedeckéi kaÏdodenného Ïivota, teda si vyÏaduje pod-riadenosÈ i najdôleÏitej‰ích kultúrnych úloh. . .Rozvoj kultúry podmieÀuje súzvuk s prírodou,a ten len vtedy môÏe byÈ zdrav˘ a trvale ús-pe‰n˘, keì. . . ºudská ãinnosÈ, získavajúcaz prírodn˘ch zdrojov osoh, nezabudne na úctuk prírode.“

RNDr. Jozef KLINDA

V roku 2001uplynulo sto ro-kov od narodeniaRNDr. Rudolfa Mi-ky‰ku, v˘znam-ného ãlena âes-koslovenskej bo-tanickej spoloã-nosti a vedúce-ho Geobotanic-kého laboratóriaâSAV. Tento naj-povolanej‰í zá-stupca geobota-niky v praxi, za

ktorého ho povaÏoval prof. Klika, sa v˘znamnepodielal aj na ‰túdiu prírodn˘ch podmienok via-cer˘ch chránen˘ch území Slovenska.

V rozsiahlej bibliografii nie je moÏné nev‰im-núÈ si práce, ktoré sa zaoberajú lesn˘mi typmiprirodzen˘ch porastov a pasienkov ·tiavnic-kého stredohoria, ako sa v tom ãase tento geo-grafick˘ celok menoval. Rastlinnosociologické‰túdie vrcholovej buãiny na Sitne, Vtáãniku,Poºane nad Detvou, Javorine v BielychKarpatoch boli základom k ìal‰ím prácam, kto-ré vyústili do neskor‰ích projektov najznámej-‰ích rezervácií na Slovensku.

V sociologick˘ch rozboroch vrcholovej smre-ãiny na Poºane uÏ v roku 1934 navrhoval jejochranu. Jedná sa o najjuÏnej‰í v˘skyt pôvod-n˘ch smreãín na andezitoch v Západn˘ch

Karpatoch, ktorá sa stala rezerváciou v roku1972, teda aÏ o tridsaÈosem rokov.

Botanizoval v Badínskom pralese, naâachtick˘ch kopcoch, ale aj v Svätojurskom·úre.

V prehºade jeho prác, ktoré publikoval v ro-koch 1929 aÏ 1938 vidieÈ, Ïe sa v˘znamnoumierou podieºal na ‰túdiu chránen˘ch územív rannom období – teda v zaãiatkoch ochranyprírody na Slovensku. Napriek tomuto je naSlovensku takmer neznámy.

Dr. Miky‰ka sa narodil 13. apríla 1901v Prahe, ‰tudoval na reálnom gymnáziuv Hradci Králové a po kvinte nastúpil na les-nícku prax u známeho ãeského lesníkaStrachotu s úmyslom prejsÈ na odbornú lesníc-ku ‰kolu. Roãná prax v Àom utvrdila záujemo rastliny, les a prírodné vedy. Vrátil sa späÈ nareálku, kde v roku 1920 maturoval. V ‰túdiupokraãoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovejuniverzity, kde sa zaujímal o fytogeografiua rastlinnú sociológiu.

Po ukonãení univerzitného ‰túdia odi‰iel vy-uãovaÈ na uãiteºsk˘ ústav do Banskej ·tiavni-ce. V krásnom prostredí sa okamÏite pustildo ‰túdia fytosociológie, fenológie rastlín,sukcesie, meral mikroklímu, odoberal pôdnevzorky na rozbor a fotografoval. V roku 1932odi‰iel uãiÈ na reálne gymnázium v NovomMeste nad Váhom, odkiaº sa e‰te vracal doSlovenského stredohoria, aby pokraãoval v za-poãat˘ch ‰túdiách.

Zaãiatkom druhej svetovej vojny, v roku 1939sa vracia do âiech (napriek v˘nimke, ktorú malod prezidenta Slovenského ‰tátu, ktorá muumoÏÀovala ostaÈ na Slovensku, pozn. autora)na reálne gymnázium do Plzne.

Po skonãení vojny uãil e‰te 2 roky na stred-n˘ch ‰kolách v Náchode a Prahe. V roku 1947nastúpil ako úradník v Zemskom národnom v˘-bore, neskor‰ie v ·tudijnom plánovacom ústavea Vodohospodárskej kancelárii. V tomto obdobírozvíjal fytocenológiu do praktick˘ch aplikáciípresadzovaním vegetaãného mapovania, akonevyhnutnej súãasti krajinného plánovania.

V roku 1954 sa Miky‰ka stal vedúcim Geo-botanického laboratória âSAV a pod jeho vede-ním sa okrem in˘ch v˘znamn˘ch prác dokonãi-lo aj veºké dielo ãeskoslovensk˘ch geobotani-kov – vegetaãná mapa âSSR.

Po návrate do âiech pokraãoval v ‰túdiuvegetácie v Západn˘ch âechách, Krkono‰iach,na Královohradecku v Brdoch a inde. Zomrel19. októbra 1970 v Prahe.

Takmer v‰etci lesníci star‰ej a strednej gene-rácie sa stretli s publikáciou „Praktikum fytoce-nologie, ekologie, klimatologie a pÛdoznalství“,v ktorej sú vyuÏité práve Miky‰kove poznatky.

Aj keì Dr. Rudolf Miky‰ka pracoval naSlovensku krátky ãas, v rokoch 1926 aÏ 1939,predsa sa v˘znamne zapísal do histórie ochra-ny prírody.

Ing. Du‰an SLÁVIK


Podlavické v˘mole – po ukonãení stabilizácie v roku 1904

RUDOLF MIKY·KA – málo známy priekopník ochrany prírodyRUDOLF MIKY·KA – málo známy priekopník ochrany prírody

ZLOM 7.12.2001 9:30 Str�nka 5

4

Informaãná tabuºa NAPANT-u ponúka základ-né údaje o tomto jedineãnom, historicky veºmi po-zoruhodnom technickom diele, ktoré svojmu úãe-lu slúÏilo od zaãiatku 16. aÏ do 20. storoãia. Voda,ktorá tiekla v jeho Ïºaboch viac ako 400 rokov, po-háÀala ÈaÏné stroje, stupy a iné banské zariade-nia v celom ·paÀodolinskom banskom revíri. Poúplnom dokonãení hlavn˘ prívod vodovodu za-chytával vodu zo severn˘ch úboãí masívu Pra-‰ivá a z prameÀov Pod javorom pri Donovalocha dopravoval ju do sedla Doln˘ ·turec nad ·pa-Àou Dolinou. Odtiaº sa voda systémom jarkovdistribuovala k ‰paÀodolinsk˘m ‰achtám Mária,Maximilián, Ferdinand, Ludovika a tieÏ k ‰achtámna Pieskoch a v Richtárovej. Prívodná ãasÈ vodo-vodu viedla v nadmorskej v˘‰ke 920 aÏ 1110 ma teraz má dæÏku okolo 26,5 km. Dobové listinyz 18. storoãia uvádzajú jej dæÏku 13 182 siah, t. j.26,7 km. Ale cel˘ vodovodn˘ systém aj s dis-tribuãn˘mi jarkami bol podstatne dlh‰í, v jednot-liv˘ch obdobiach prevádzky od 35,4 km aÏ do40,7 km.

Necel˘ch sto rokov po tom, ão vodovod prestalplniÈ svoju funkciu, sa takmer vytratil nielen z kra-jiny, ale aj z povedomia jej obyvateºov. Zvy‰okmúra pri Jelenskej skale je jedn˘m z mála jehoe‰te viditeºn˘ch reliktov. âas, ºudia a príroda sapriãinili o to, Ïe sme moÏno poslednou generá-ciou, ktorá má ‰ancu ·paÀodolinsk˘ bansk˘vodovod v teréne identifikovaÈ, sãasti aj zviditeºniÈa znova, pravda uÏ v celkom inej funkcii reálnevyuÏiÈ.

Smelá my‰lienka priviesÈ k baniam na ·panejDoline vodu vznikla v dobe historicky najväã‰iehorozmachu ÈaÏby a spracovania strieborno-mede-n˘ch rúd v tomto revíri, na prelome 15. a 16. sto-roãia. Thurzovsko-Fuggerovská spoloãnosÈ, ktorátento revír v roku 1594 získala do prenájmu,uplatnila v Àom nielen práve vtedy objavenú re-voluãnú hutnícku metódu – oddeºovanie striebraod medi tzv. scedzovaním pomocou olova, ale ajnové progresívne formy hlbinnej ÈaÏby budova-ním bansk˘ch ‰ácht s ÈaÏn˘mi strojmi. Práve po-hon t˘chto dômyseln˘ch ÈaÏn˘ch strojov si vy-Ïadoval trvalé zdroje pohybovej energie. V ho-rách bola v tom ãase pouÏiteºná len Ïivá sila ºudía zvierat, alebo energia vody. ªudí nazvy‰ nebo-lo, ÈaÏné zvieratá boli ãoraz drah‰ie a v hektic-k˘ch dobách tureck˘ch vpádov, stavovsk˘ch po-

vstaní a poddansk˘ch rebélií ãasto celkom ch˘-bali. Najspoºahlivej‰ím zdrojom pohonnej energiebola voda.

V Starohorskom potoku bolo vody dosÈ, ale na·panej Doline vo v˘‰ke cez 700 m boli len pra-mienky a jarãeky. No vidina vysokého ziskua zdatnosÈ fuggerovsk˘ch faktorov a po nich ajsprávcov, komisárov a majstrov Banskej komorytento zdanlivo nerie‰iteºn˘ problém prekonali.

Z dobov˘ch dokumentov je známe, Ïe uÏ po-hon ÈaÏn˘ch a ãerpacích strojov prvej ‰achty –‰achty Ferdinand v centre ·panej Doliny, ktorúzaãali budovaÈ v roku 1496, bol kombinovan˘:konsk˘ gápeº a vodné koleso. To bola doba zro-du ·paÀodolinského banského vodovodu – jehoprvá etapa. Na pohon vodného kolesa zachytilimiestne zdroje vody z okolit˘ch svahov kotliny dozberného jarku a tento priviedli ako náhon k stro-jovni ‰achty. Je dosÈ pravdepodobné, Ïe uÏ vtedypre zlep‰enie retencie vody a jej prítoku na ko-leso vybudovali záchytnú nádrÏ. Zvy‰ky jej hrá-dze sú e‰te vidieÈ v úÏºabine pri ·paÀodolinskomkostole.

Po roku 1546, resp. 1555, keì správu a pre-vádzku baní na ·panej Doline prevzala cisársko-kráºovská Dolnorakúska banská komora voViedni, pri ‰achte Ferdinand pracovali uÏ dvakombinované pohonné gáple. Jeden poháÀalstroj na dopravu rudy a hlu‰iny (Arztgappel)a druh˘ stroj na ãerpanie vody (Wassergappel).No ÈaÏné stroje uÏ boli opotrebované a vody,hlavne v zime a v neskorom lete bolo málo. PretoBanská komora v roku 1561 svojím komisáromv Banskej Bystrici nariadila postaraÈ sa o vyhºa-danie a vyuÏitie ìal‰ích zdrojov vody. Táto aktivi-ta komory nepochybne súvisela aj s t˘m, Ïe sazaãala budovaÈ druhá ‰achta – ‰achta Maximiliánnad kostolom, pre ktorú sa voda z kotliny okolo·panej Doliny uÏ pouÏívaÈ nedala.

Písomne je doloÏené, Ïe v roku 1639 na star˘vodovod, vyuÏívajúci zdroje v okolí ·panejDoliny, uÏ bol napojen˘ prívod vody zo vzdiale-nej‰ích zdrojov. Vodovod vtedy siahal aÏ po te-raj‰iu osadu Buly (vtedy e‰te Pukwitz) na Dono-valoch, kde zachytával v˘datné pramene v lokali-te Pod javorom. Tu postavili stroj na preãerpáva-nie vody (Saagpumpenkunst) z niÏ‰ie poloÏené-ho miesta (asi zo záchytnej nádrÏky) na úroveÀzbernej trasy vodovodu. Toto predæÏenie vodovo-du od ·panej Doliny k prameÀom pri Buloch boladruhá etapa jeho v˘stavby. Vodovod podºa doku-mentov z tej doby mal dæÏku 6 739 siah (13 653 m)a jeho rozvodná sieÈ k ‰achtám na ·panej Dolinemerala 1 962 siah (3 975 m). Z toho je moÏnéusudzovaÈ, Ïe na vodovod bola napojená uÏ ajtretia ‰achta – Mária na severnom úpätí Panské-ho Dielu, ktorú zaãali budovaÈ v roku 1629.

Vody na ·panej Doline, ktorá tu slúÏila nielenna pohon ÈaÏn˘ch strojov, stúp a na prem˘vanierudy, ale aj pre potreby mnohopoãetného obyva-teºstva a personálu baní, stále nebolo dosÈ. V 18.storoãí, po havárii ‰achty Maximilián pribudla‰tvrtá ‰achta – Ludovika. Vodu potrebovali aj‰achty na Pieskoch a v Richtárovej. Preto prívod

·paÀodolinského banského vodovodu komor-grófski správcovia baní predæÏili z Donovalov aÏpod severné úboãia masívu Pra‰ivej, do Pustejdoliny. To bola jeho tretia – vrcholná etapa.

Po celú dobu funkcie banského vodovoduspráva baní ho systematicky udrÏovala a zdoko-naºovala. Vodné zdroje pri Buloch napojili novoutrasou samospádom a ãerpací stroj (kunst) z pre-vádzky vyradili. Vylep‰ili aj priebeh trasy v pries-tore teraj‰ej Polianky, ãím vlastne umoÏnili vzniktejto najmlad‰ej osady Donovalov. V Zlatej knihebaníckej z roku 1764 sa uvádza, Ïe v tom ãase·paÀodolinsk˘ bansk˘ vodovod mal celkovú dæÏ-ku od Pustej doliny pod Pra‰ivou po ·paniu doli-nu 17 455 siah (35 364 m), z toho 14 897 siah(30 181 m) dreven˘ch Ïºabov a 2 558 siah(5 183 m) vodn˘ch jarkov.

Technická kon‰trukcia vodovodu bola pomer-ne jednoduchá a vysoko funkãná. V zloÏitom te-réne, prevaÏne po vrstevnici svahu bol vybudo-van˘ ‰ir‰í (2,5 – 3,0 m) chodník. V Àom bliÏ‰iek svahu, v zahæbenine alebo na podloÏkách (peº-strách) boli uloÏené vzájomne zaãapované dre-vené Ïºaby (asi 8 m dlhé). Chodník slúÏil na den-nú pochôdzku údrÏbárov a na dopravu materiálupri opravách, v˘mene Ïºabov a pri príprave nazimnú prevádzku. Na zimu sa Ïºaby zakr˘vali dre-ven˘mi krytmi (asi ‰indºov˘mi) a zasypali sa lís-tím, aby voda nezam⁄zala. Profil Ïºabov nie jeznámy, ale zrejme bol polkruhov˘, vydlaban˘ doguºatiny, ako sa to v tomto regióne donedávnabeÏne robilo. Len na ‰pecificky nároãnej‰íchmiestach, napr. na dreven˘ch estakádach, boliumiestnené ºah‰ie hranaté Ïºaby, zbíjané z fo-‰ien. No nie je moÏné vylúãiÈ ani Ïºaby typu zná-mych „fºúdrov“, s fo‰nov˘m dnom a boãn˘mi gu-ºatinami. Je isté, Ïe za ‰tyri storoãia sa pre kaÏd˘úsek vodovodu ustálila urãitá efektívna forma Ïºa-bov a spôsob ich údrÏby a obnovy.

Z hºadiska energetickej v˘konnosti je iste zau-jímavá prepravná kapacita ·paÀodolinského vo-dovodu. Pre jej kvalifikované urãenie je treba po-znaÈ viacej dnes e‰te neznámych údajov. Veºmiorientaãne sa odhaduje, Ïe vodovod na distribuã-né miesto v sedle Doln˘ ·turec prepravoval70–100 l.s-1 vody. S touto vodou sa hospodáriloveºmi racionálne. Napred poháÀala vodné kolesá‰ácht, ktoré boli zapojené za sebou (Mária,Maximilián, Franti‰ek). Len najnov‰ia ‰achta Lu-


HHHH IIII SSSS TTTT OOOO RRRR IIII CCCC KKKK ¯ ···· PPPP AAAA ≈≈≈≈ OOOO DDDD OOOO LLLL IIII NNNN SSSS KKKK ¯ BBBB AAAA NNNN SSSS KKKK ¯

Západnou ãasÈou ochranného pásmaNárodného parku Nízke Tatry vedie náuã-n˘ chodník spájajúci Banskú Bystricua Donovaly. Kto po Àom prechádza, ne-ìaleko Jelenskej skaly si iste v‰imne in-

formaãnú tabuºu upozorÀujúcu na ·pa-Àodolinsk˘ bansk˘ vodovod. Pri tabuli jezvy‰ok kamenného múra – akvaduktu, poktorom vodovod prekonával zníÏeninuhorského chrbáta Starohorsk˘ch vrchov.

âasÈou trasy vedie náuãn˘ chodník

Trasa v záreze medzi skalami

ZLOM 7.12.2001 9:30 Str�nka 6

5

dovika mala svoj vlastn˘ prívodn˘ jarok. Od ‰ach-ty Franti‰ek sa voda viedla k stupám, k mlynua k zariadeniam na v˘robu farby a potom k zloÏi-tej sústave prem˘vacích a triediacich ro‰tov, kto-ré vypæÀali celú úÏºabinu pod ·paÀou Dolinou aÏpo jej ústie do potoka Bystriãka. Dokonca aj naprívodnej trase vyuÏili v˘‰kovú rezervu v sedleDoln˘ ·turec na pohon vodného kolesa banskejpíly (Saagmuhl), ktorej zvy‰ky sa uÏ ale neza-chovali.

Oveºa nároãnej‰ie ako technická kon‰trukciabolo situovanie vodovodu v teréne a vybudovaniejeho trasy. Staãí sa pozrieÈ z Panského Dielusmerom k Pra‰ivej na zloÏit˘, ãlenit˘, takmer ne-prehºadn˘ terén hlavného chrbáta Starohorsk˘chvrchov a hneì je jasnej‰ie, koºko odvahy, vedo-mostí a húÏevnatosti museli maÈ budovatelia·paÀodolinského banského vodovodu. Treba siuvedomiÈ, Ïe Ïili v dobe, keì e‰te nebola známavodováha ani nivelaãn˘ prístroj, keì sa e‰te ne-pouÏíval streln˘ prach a skaly sa sekali len ruãne,s pomocou kladív a klinov. Vodovod sa staval po-stupne, v smere od ·panej Doliny. Vodováhu za-stupoval Ïliabok z kôry, na ktor˘ sa lievala voda.Tak sa stalo, Ïe pri Buloch sa pôvodná trasa ocit-la 20–22 m vy‰‰ie ako bol záchyt vody Pod javo-rom. Stavitelia moÏno e‰te nedokázali vynivelo-vaÈ rozºahlú planinu pod Krãahmi, alebo si netrú-fali zahryznúÈ do vápencov˘ch brál nad Môcami.Preto museli vybudovaÈ zloÏité ãerpacie zariade-nie (Wasserkunst) a vodu do Ïºabov vodovoduãerpaÈ. Toto ãerpacie zariadenie pri Buloch patrímedzi kºúãové rarity vodovodu.

Ale medzi ·paÀou Dolinou a Bulami sa s vo-dovodom museli presekaÈ skaln˘mi rebrami se-vern˘ch stien Jelenskej skaly, vybalansovaÈ nastrmom úboãí Krãahov a múrikmi, jarkami i zá-rezmi vyrovnaÈ zvlnen˘ terén nad Kováãkou.Menej nároãná, aj keì tieÏ dosÈ pracná, bola v˘-stavba vodovodu od Donovalov po Hiadeºskésedlo. Aj prechod cez teraj‰iu osadu Polianka mádve trasy. Star‰iu, kopírujúcu vrstevnice a nov‰iu,od Kamenného závozu vedenú v odváÏnych zá-rezoch a v jarku cez stred osady. ëalej na v˘chodje uÏ trasa bezpeãne vedená po príkrych, ale nieveºmi ãlenit˘ch severn˘ch svahoch Hadºankya Kozieho chrbáta. Hor‰í terén staviteºom pripra-vila úÏºabinami a suÈoviskami zbrázdená a ko-sodrevinou pokrytá Pra‰ivá. ËaÏko dnes urãiÈ, ãi

z Hiadeºského sedla po Predn˘ úplaz vodovodvyuÏíval star‰iu cestu, alebo to bolo naopak. OdPredného úplazu po najvzdialenej‰ie odbernémiesto v Pustej, kde sú väã‰ie suÈoviská a ãlenit˘skaln˘ povrch, bol vodovod zrejme veden˘ nanadzemnej drevenej kon‰trukcii, minimálne nat˘ch miestach, kde sa v teréne nedajú zistiÈ Ïiad-ne úpravy, naznaãujúce polohu jeho trasy.

Úsek vodovodu Pod javorom pri Buloch, kdebolo zatiaº ne‰pecifikované ãerpacie zariadeniaa tieÏ úsek pod Pra‰ivou, kde boli hlavné odber-né miesta – údajne ich bolo päÈ a kde bol moÏnoaj star‰í prívod do Hiadeºského sedla z juhu, spodHolice, je treba e‰te ìalej skúmaÈ.

Spoloãensk˘ v˘znam ·paÀodolinského ban-ského vodovodu je nesporne veºk˘ a mnoho-strann˘. Tvorí jednu z najcennej‰ích prírodno-an-tropogénnych daností Národného parku NízkeTatry. Má mimoriadnu kultúrno-historickú hodno-tu, ktorá doteraz nie je docenená. Niet sa ãomudiviÈ. Hospodárska úspe‰nosÈ a technická vyspe-losÈ na‰ej krajiny, ktorá bola v minulosti na európ-skej úrovni a neraz ju aj predstihovala, je v na‰omnárodnom vedomí takmer neznáma a preto ako-by cudzia.

Trasa vodovodu, hlavne niektoré jej stavebneupravené ãasti môÏe byÈ veºmi atraktívna aj prepostupne narastajúci domáci a zahraniãn˘ ces-tovn˘ ruch. Popri ‰irokom spektre beÏn˘ch turis-tick˘ch a ‰portov˘ch aktivít sa ãrtá moÏnosÈ za-pojiÈ túto ãasÈ Nízkych Tatier do ‰pecifickej a vosvete ãoraz vyhºadávanej‰ej ‰truktúry kultúrno-poznávacieho a vedecko-náuãného turizmu.

V súãasnej dobe najdôleÏitej‰ou úlohou je vrá-tiÈ ·paÀodolinsk˘ bansk˘ vodovod z prahu úplné-ho zániku a zabudnutia do reálneho Ïivota ná‰horegiónu. Vodovod je treba kvalifikovane v teréneidentifikovaÈ a dokumentaãne prezentovaÈ. Spoluso zainteresovan˘mi obcami, zdruÏeniami, podni-kateºsk˘mi subjektami, ‰tátnou správou a s odvet-vov˘mi expertami je treba vypracovaÈ stratégiua program vyuÏitia vodovodu – prioritne pre ces-tovn˘ ruch. Popri tom je potrebné vyvinúÈ úsilie,aby vodovod, alebo aspoÀ jeho niektoré prvky, bolvyhlásen˘ za technickú pamiatku, prípadne abysa dostal do európskeho zoznamu kultúrnych trás.Správe Národného parku pripadne úloha v‰etkytieto aktivity odborne gestorovaÈ a koordinovaÈ.

Ale kto bude zviditeºnenie a novodobé vyuÏitie·paÀodolinského banského vodovodu organizo-vaÈ a financovaÈ?

V tomto roku sa Asociácia seniorov expertov –poboãka v Banskej Bystrici podujala získaÈ grantMinisterstva hospodárstva SR na od‰tartovanieprocesu. Jej projekt s názvom: „VyuÏitie kultúrno-historickej trasy ·paÀodolinského vodovodu preturizmus“ bol prijat˘ a dostal príspevok 195 tisíc Sk.To umoÏní do konca roku 2001 vypracovaÈ po-trebnú identifikaãnú dokumentáciu vodovodua posúdenie moÏností jeho budúcej ochrany a vy-uÏitia. ZároveÀ sa vykonajú opatrenia na to, abyìal‰ie etapy zamerané na prezentáciu, obnovua regulované vyuÏívanie vodovodu zastre‰ilo nie-ktoré z jestvujúcich obãianskych zdruÏení, alebo

aby sa zaloÏilo nové. Jedin˘ reálny spôsob akona vodovod získaÈ v najbliÏ‰om období finanãnéprostriedky je vyuÏiÈ predvstupové fondy Európ-skej únie. Ich prioritou je regionálny rozvoj a kom-petentn˘m partnerom je regionálne zdruÏenie.Treba veriÈ, Ïe za prvou lastoviãkou – za grantomMinisterstva hospodárstva SR z fondu PHAREpriletia aj ìal‰ie – Ïe zámer oÏiviÈ a vyuÏiÈ ·paÀo-dolinsk˘ bansk˘ vodovod na zatraktívnenie do-máceho a zahraniãného turizmu v regióne získapotrebné investície z fondov Európskej únie, ale-bo z fondu Európskej rady pre pamiatky a sídla.Vodovod, presnej‰ie jeho prívodná trasa, po sto-roãnej prestávke zaãne znova slúÏiÈ obyvateºoma náv‰tevníkom regiónu. ZároveÀ bude pripomí-naÈ veºkorysosÈ, odvahu a húÏevnatosÈ jeho tvor-cov, ktorí Ïili na úsvite na‰ej kultúrnej epochy –na samom zaãiatku novoveku.

Îe si to dnes uÏ neznámi budovatelia a pre-vádzkovatelia ·paÀodolinského banského vodo-vodu naozaj zaslúÏia, potvrdzuje aj tento historic-k˘ v˘rok:

„Hoci sú ‰achty a teda aj vodné kolesá vo vy-sok˘ch vrchoch, je privádzanie vody na ich pohonzariadené tak, Ïe doprava v ‰achtách môÏe pre-biehaÈ bez preru‰enia v zime aj v lete. Práve ten-to vodu privádzajúci vodovod je v baníctve na·panej Doline najv˘znamnej‰ím a najpozoruhod-nej‰ím zariadením.“

To napísal v roku 1764 vtedaj‰í správca Ban-skej komory v Banskej Bystrici Ján Krstiteº Mar-zani v manuáli pre korunn˘ch princov a budúcichcisárov Jozefa II. a Leopolda II., keì sa pripravo-vali na ‰tudijnú cestu do stredoslovensk˘ch ban-sk˘ch miest. Manuál potom vy‰iel ako známaZlatá kniha banícka (J. Vozár, SAV Bratislavav roku 1983, 2. vydanie v roku 2000).

Milan ÎUFFA-ELLEKFoto: autor


NNNN SSSS KKKK ¯ VVVV OOOO DDDD OOOO VVVV OOOO DDDD VVVV NNNN PPPP NNNN ÍÍÍÍ ZZZZ KKKK EEEE TTTT AAAA TTTT RRRR YYYY

Mapka dne‰ného stavu vodovodu

Oporn˘ múr pre trasu vodovodu

ZLOM 7.12.2001 9:31 Str�nka 7

6

RRastliny sprevádzajú ãloveka od po-ãiatku jeho existencie, boli a sú mupotravou, prírodnou lekárÀou a tieÏ

surovinou na v˘robu rôznych v˘robkov. UÏv neolite (mlad‰ej dobe kamennej) sa loveca zberaã zmenil na pestovateºa a pri svojejpráci na poli sa po prv˘krát stretol s rastlina-mi, ktoré my dnes naz˘vame buriny.

âo to vlastne burina je? Podºa definície jeto kaÏdá rastlina alebo vegetácia, ktorá pre-káÏa cieºom a poÏiadavkám ãloveka a spô-sobuje hospodársky v˘znamné ‰kody. Zdása teda, Ïe je priam nevyhnutné takéto rast-liny niãiÈ a t˘m zniÏovaÈ straty na poºnohos-podárskej produkcii. Tento prístup sa uplat-Àoval aÏ do nedávnej minulosti, av‰ak podvplyvom koncepcie o trvalo udrÏateºnom roz-voji sa do popredia dostalo zachovanie bio-logickej diverzity – rozmanitosti Ïiv˘ch orga-nizmov a sem chtiac-nechtiac patria aj buri-ny. Musíme ale rozli‰ovaÈ o aké druhy ide,pretoÏe intenzívna preprava tovarov a poºno-hospodárskych komodít v posledn˘ch dvochstoroãiach spôsobila prílev mnoÏstva burínz Ázie a Severnej Ameriky. Tieto rastliny súu nás nepôvodné (alochtónne) a keìÏe tunemajú prirodzen˘ch „likvidátorov“, väã‰inousa r˘chlo ‰íria a osídºujú veºké plochy. Pri ta-k˘chto druhoch je chemická alebo mechanic-ká regulácia Ïiadúca. Naopak, potrebné je

zachovaÈ na‰e pôvodné (autochtónne) dru-hy, ktoré sa u nás vyvíjali a predstavujú takkúsok na‰ej histórie.

Klasick˘m príkladom takejto rastliny je kú-koº poºn˘ (Agrostemma githago). Túto burinuu nás urãite poznali uÏ v 9. storoãí, jej seme-ná sa na‰li v zuhoºnatenom bochníku chlebapri vykopávkach na starobylom hrade Devíni na in˘ch lokalitách b˘val˘ch slovansk˘ch sí-del. Je to jednoroãná mäkko chlpatá bylinavysoká do 1,5 m s úzkymi listami a pekn˘mifialov˘mi kvetmi, rastie hlavne v obilninách(segetálny druh). Chlieb z múky so semena-mi kúkoºa obsahujúcimi jedovat˘ alkaloid git-hagín spôsobovali v dávnej‰ích dobách po-merne ãasté otravy. V minulosti sa dala nájsÈtakmer na kaÏdom poli, dnes je známych ibaasi 10 lokalít.

Podobn˘ osud postihol i hlaváãik plamen-n˘ (Adonis flammea). Táto jednoroãná rastli-na z ãeºade iskerníkovit˘ch (Ranunculaceae)rastie na obiln˘ch poliach a úhoroch v tep-l˘ch níÏinn˘ch a pahorkatinn˘ch oblastiach.Má dekoratívne tmavopurpurové kvety s ãier-nou ‰kvrnou vìaka, ktor˘m sa pestoval akookrasná rastlina a vyuÏíval sa aj ako genetic-k˘ materiál pre ‰ºachtenie okrasn˘ch kultiva-rov. V mnoh˘ch ‰tátoch Európy je dnes po-vaÏovan˘ za vyhynut˘, u nás je známych asi5 lokalít.

Veºkoplo‰né úpravy pozemkov a intenzív-ne obrábanie vinohradov váÏne ohrozujúìal‰iu veºmi zaujímavú burinu – mnoho‰tetvalcovit˘ (Aegilops cylindrica). Je to jedno-roãná, trsnatá, tmavozelená tráva s veºmicharakteristick˘m valcovit˘m paklasom.Vyskytuje sa hlavne na ‰trkovit˘ch a piesoã-nat˘ch stanovi‰tiach v najjuÏnej‰ích oblas-tiach západného Slovenska. Okrem toho, Ïeu nás rastie veºmi zriedkavo (asi 3 lokality),je tento druh tieÏ v˘znamn˘ génov˘ zdrojpouÏívan˘ pri ‰ºachtení kultúrnych obilnín.

Piesoãnaté a ‰trkovité biotopy osídºujei kotviãník zemn˘ (Tribulus terrestris). Svojnázov si táto jednoroãná bylina skutoãne za-slúÏi, má totiÏ rozkonárenú, aÏ 60 cm dlhústonku rozprestretú po pôde ako ramená kot-vy. Plody majú dlhé, nepríjemne pichºavéostne, ktoré sa zabodávajú zvieratám i ºu-ìom do nôh a rastlina sa tak roz‰iruje.Kotviãník je aj prastarou lieãivou rastlinou,obsahuje zlúãeniny vyuÏívané pri lieãbe skle-rózy. V súãasnosti sa u nás vyskytuje asi na10 lokalitách, najviac ho ohrozuje niãenie ty-pick˘ch stanoví‰È (ÈaÏba piesku, rozorávaniemedzí, zarastanie pasienkov) a pouÏívanieherbicídov. Pre na‰e územie je to tieÏ fyto-geograficky v˘znamn˘ druh – Slovenskomprechádza severná hranica jeho prirodzené-ho areálu.

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

MMMM ÔÔÔÔ ÎÎÎÎ UUUU BBBB YYYY ËËËË AAAA JJJJ BBBB UUUU RRRR IIII NNNN YYYY

Kúkoº poºn˘ (Agrostemma githago)

ZLOM 7.12.2001 9:31 Str�nka 8

7

Niektoré buriny nemali toºko ‰Èastia a uÏvyhynuli, alebo ich pokladáme za nezvest-né, príkladov je viacero, konkrétne spomeÀ-me aspoÀ ‰tyri z nich. ªaniãník taricolist˘(Camelina alyssum) je u nás pokladan˘za nezvestn˘ druh. Táto bledozelená, asi70 cm vysoká rastlina s drobn˘mi svetloÏlt˘-mi kvetmi sa u nás vyskytovala pomerneãasto ako burina ºanu aÏ do tridsiatych rokov20. storoãia, posledn˘ neoveren˘ údaj jez roku 1952. S najväã‰ou pravdepodobnos-

Èou doplatil na stále sa zlep‰ujúce metódyãistenia osiva a na pouÏívanie herbicídov.

Nezvestn˘m druhom je aj kraviarka ‰pa-nielska (Vaccaria hispanica) z ãeºade klin-ãekovit˘ch (Caryophyllaceae). Sivozelenájednoroãná bylina s kopijovit˘mi listami a ru-Ïovoãerven˘mi kvetmi rástla na obiln˘chpoliach, rumoviskách a kamenist˘ch me-dziach. Semená obsahujú jedovaté saponí-ny. V celej strednej Európe veºmi r˘chlomizne, u nás je uÏ dlh‰iu dobu nepotvrdená,v âeskej republike bol v˘skyt zaznamenan˘naposledy na Morave v roku 1980.

Medzi vyhynuté buriny patrí py‰tek roºn˘(Linaria arvensis). Táto rastlina rástla naãerstv˘ch a na Ïiviny bohat˘ch piesoãna-t˘ch pôdach na západnom a juÏnomSlovensku. Je to jednoroãná, do 30 cm vy-soká bylina s úzkymi ãiarkovit˘mi listamia bledofialov˘mi kvetmi. Aj v minulosti sau nás vyskytovala dosÈ zriedkavo, celkovelen asi na 20 lokalitách. Naposledy sa ju po-darilo zaznamenaÈ pri Pie‰Èanoch v roku1982.

Rohohlavec kosákovit˘ (Ceratocephalafalcata) je ìal‰ím vyhynut˘m druhom na‰ejflóry. Je to nenápadná, sivozelená, jedno-roãná, iba 5–10 cm vysoká rastlina. Jehonázov je odvoden˘ podºa plodov – naÏiek.Majú dlh˘ silne kosákovit˘ zobáãik pripomí-

najúci roh. Rohohlavec rástol na poliach,okrajoch ciest a medziach, posledn˘ hodno-vern˘ údaj o jeho v˘skyte u nás pochádzaz roku 1913. âo zapríãinilo jeho vyhynutienie je celkom jasné, zdá sa, Ïe to spôsobiliniektoré klimatické zmeny alebo konkuren-cia in˘ch druhov rastlín.

Predstavili sme si niekoºko príkladov kri-ticky ohrozen˘ch, nezvestn˘ch i vyhynut˘chburín, ktoré v‰ak predstavujú iba zlomokz celkového mnoÏstva, veì za vyhynuté

a nezvestné buriny sa na Slovensku pova-Ïuje ìal‰ích 10 taxónov a kriticky ohroze-n˘ch je tieÏ najmenej 25 ìal‰ích druhov. âospôsobilo, Ïe buriny, ktoré sa u nás hojnevyskytovali stovky rokov, dnes vymizli a súvzácne? Príãin je viac, v prvom rade sa naprelome 40 a 50 rokov minulého storoãia za-ãali na niãenie burín vo veºkom vyuÏívaÈchemické látky – herbicídy, zaãalo sa hnoje-nie umel˘mi hnojivami, ìalej do‰lo k zdoko-naleniu poºnohospodárskej techniky a po-stupov pri obrábaní polí i pri ãistení získanejúrody. Rozorali sa medze a vytvárali sa veº-ké lány, zaãali sa rekultivovaÈ menej úrodnéplochy a t˘m sa zniãili stanovi‰tia, kde tietodruhy preÏívali. A tak sa stalo, Ïe niektorév minulosti ãloveku ‰kodiace rastliny sadnes zrazu stali vzácnymi a chránen˘mi.

Tu moÏno niekoho napadne otázka, preãoje vôbec potrebné chrániÈ na‰e pôvodné bu-riny? NuÏ preto, lebo uÏ dávno nespôsobujú‰kody, nedokáÏu sa prispôsobiÈ intenzívnejpoºnohospodárskej ãinnosti ãloveka, sú na-‰ím prírodn˘m bohatstvom (mnohé z nich sadajú vyuÏiÈ ako medonosné, okrasné ãi lieãi-vé rastliny) a tieÏ preto, lebo majú i veºk˘vedeck˘ v˘znam. Napríklad ich historick˘v˘skyt nám hovorí o úrovni poºnohospodár-stva, o spôsoboch a zariadeniach ak˘mi na-‰i predkovia obrábali polia, podºa ich súãas-ného v˘skytu vieme odhadnúÈ mieru po‰ko-denia prírody, zistiÈ zneãistenie pôdy rôzny-mi chemikáliami a podobne. Ak teda pôjdeteokolo polí, záhrad a vinohradov, alebo akbudete hromÏiÈ nad mnoÏstvom burín vosvojej záhradke, spomeÀte si, Ïe nie je buri-na ako burina.

Pavol ELIÁ· ml.SPU Nitra

Foto: autor

KKKK RRRR IIII TTTT IIII CCCC KKKK YYYY OOOO HHHH RRRR OOOO ZZZZ EEEE NNNN ÉÉÉÉ ????

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

Kotviãník zemn˘ (Tribulus terrestris)

Hlaváãik plamenn˘ (Adonis flammea)

ZLOM 7.12.2001 9:32 Str�nka 9

8

Nastal ãas, keì je treba otvorene hovoriÈ o v‰etk˘chsúvislostiach, ktoré majú vplyv na Tatranského kamzíka.Tento príspevok som zostavil, väã‰inou len na základesvojich vlastn˘ch poznatkov, z pozorovania kamziãej po-pulácie v Nízkych a Západn˘ch Tatrách. Moje poznatkyo spôsobe Ïivota kamzíka sú temer 25 roãné. Za toto dl-hé obdobie som sa v zimnom období dostal 30–40 krát,keì som bol mlad‰í aj viackrát do biotopu kamzíka. T˘mtonechcem povedaÈ, Ïe poãas in˘ch roãn˘ch období somnenav‰tevoval vysokohorské areály kamzíka. Samozrej-me poãas zamestnania v NAPANTe väã‰ina t˘chto terén-nych pochôdzok smeruje do Nízkych Tatier.

So skúsenosÈami, ako mám z tejto zimy, som sa e‰tenestretol.

7. 3. 2001 – Na dne doliny Bystrá – odnoÏ Jánskej do-liny, úpätie Pra‰ivej som na‰iel strhnutého kamzíka ry-som. Mal odÏratú zadnú ãasÈ. V celosti bol len trup s pred-n˘mi nohami a ch˘bala hlava. Tú pravdepodobne odrezalnáhodn˘ lyÏiar. Okolo i‰la star‰ia lyÏiarska stopa. O 3 dnisom sa vrátil na uvedenú lokalitu, aby som mohol odobraÈvzorku a uÏ som len náhodou pri potoku objavil ãasÈ krã-nej chrbtice.

2. 4. 2001 – Ludárova dolina, asi 200 m nad hornouhranicou lesa som na‰iel mnoÏstvo srsti z kamzíka a v -vrh z bachorcov. V‰ade bolo plno stôp od vlkov. Nena‰ielsom ani kostiãku. Odobral som vzorku srsti.

3. 4. 2001 – Bystrá dolina – lokalita Rapkastá, podºanáletov krkavcov som v Ïºabe objavil trup z kamzíka. Priv˘stupe hore Ïºabom som najprv na‰iel nohu z kamzíkaa potom krãné stavce. V Ïºabe bolo mnoho stôp od rysa.

3. 4. 2001 – Pra‰ivá od ·irokej doliny, vylietali s kusa-mi mäsa krkavce. RozºahlosÈ, neprehºadnosÈ terénu a uÏpokroãil˘ ãas, kadáver sa mi nepodarilo nájsÈ. Podo-t˘kam, Ïe kadáver zvera v t˘chto nároãn˘ch klimatick˘chpodmienkach a e‰te keì je na dostupnom mieste je zli-kvidovan˘ v priebehu 3–4 dní do posledného zbytku.Staãí jedno obedÀaj‰ie oteplenie a aj srsÈ sa stratí v ko-sodrevine.

19. 4. 2001 – Bystrá dolina na úpätí Ludárovej holeoproti Kráºovmu stolu bol kamzík strhnut˘ vlkmi. Zistil somto podºa stôp v snehu. Bol to ukáÏkov˘ prirodzen˘ v˘ber.·tyri kusy vlkov prenasledovalo ãriedu kamzíkov, ktorázbehnutím z Ludárovej hole do Bystrej doliny obiehalapláÀ kosodreviny a po chvíli sa opäÈ vracala na Ludárovuhoºu. Jeden kamzík vyboãil z ãriedy a pokraãoval smeromnadol. Vlci sa rozdelili na dve dvojice a kaÏdá dvojica pre-nasledovala kamzíka z jednej strany. Po ãase som na‰ieluÏ iba srsÈ, zakrvaven˘ sneh a dole svahom roztrúsen˘v˘vrh z bachorcov. Po dlh‰om prekopávaní snehu sa mipodarilo nájsÈ len asi 5 cm kostiãku. OpäÈ som odobralvzorku.

19. 4. 2001 – Krkavce z Ludárovej hole od prípojak ëumbieru nosili kusy mäsa a na skalách v severnej ste-ne ëumbiera ho Ïrali. Odstúpil som od v˘stupu, lebo bollavínov˘ terén a ãas uÏ pokroãil. Dva kusy kamzíkov do-

behlo zo ·irokej dolinya zastali v stenách Kru-povej hole. Dlho sa obze-rali za seba. Trvalo asi ho-dinu, k˘m sa upokojili a za-ãali obhr˘zaÈ li‰ajníky zoskál.

30. 4. 2001 – Na úpätíLudárovej Hole oprotiPra‰ivej nález roztrhanéhokamzíka. Zostala len od-hryznutá noha a srsÈ.V‰ade na okolí boli stopyod vlkov.

30. 4. 2001 – Bystrá do-lina – po prv˘krát boli vyle-zené svi‰te. Stopy vlkovsom pozoroval aÏ pri ple-sách.

3. 5. 2001 – Ludárovadolina – stopa rysa v záve-re doliny cez steny ·tiavnice a ëumbiera. Na Ludárovejholi pri Baranovej skale sme spolu s kolegom A. Benkomvypla‰ili 5 ks vlkov. Vlci odpoãívali, zistili sme to podºa le-Ïovísk na snehu.

6. 5. 2001 – s RNDr. Janigom a kolegom A. Benkomsme odobrali vzorky zo ‰tyroch kusov zbytkov strhnut˘chkamzíkov z Bystrej doliny a vzorky vlãieho a medvediehotrusu.

26. 5. 2001 – Pri v˘stupe do sedla Poºany som pozo-roval rysa. Utiekol cez kosodrevinu popod úpätie Bôrovsmerom dole dolinou. Pozoroval som tieÏ orla, v pazúrochmal neidentifikovateºnú potravu. Letel smerom na juh.

26. 5. 2001 – Vrcholová ãasÈ Poºany, nájdená kosÈz kamziãej nohy. Pomerne ãerstvá. Vo v˘chodnom kotliBôrov som pozoroval kamzicu s ãerstvo naroden˘m mlá-ìaÈom. Bolo e‰te mokré a olizovala ho asi 5 minút. Potomzaºahla. Bolo to na skalnej terase – bezpeãné pred vlkom,ale pre orla ako na tácni.

Dva úhyny kamzíkov z tejto zimy boli preukázané ajz juhu Nízkych Tatier. V marci in verb. pracovníkom cha-ty pod ëumbierom a potvrdené Ing. Ondru‰om – nájdenázadná noha z kamzíka v závere Mlynnej doliny. Na vr-chole Skalky in verb. Ing. Ondru‰ na‰iel koncom júna ãasÈzadnej nohy z kamzíka.

Koncom novembra roku 2000, Bystrá dolina, nálezmiestneho poºovníka, ãlena PZ ëumbier Jána Krajãiho inverb. Na terase v doline na‰iel strhnutého kamzíka rysom.Bola odÏratá zadná ãasÈ a v‰ade dookola stopy od rysa.

Pri terénnych pochôdzkach v oblasti Demänovskej do-liny v areáli v˘skytu kamzíka som zbieral vlãí trus.Vzhºadom na sústavn˘ pokles náhradnej populácie kam-zíka v NAPANTe je nevyhnutné v krátkom ãase prikroãiÈk anal˘ze tohto trusu vlka dravého.

Poãas mesiacov júl a august som v 14 ãlennej ãriedev masíve Bôrov pozorovaldva kusy tohoroãn˘ch mla-d˘ch. V mesiaci septembriuÏ len jedno tohoroãnémladé.

Medzi v˘znamn˘chpredátorov kamzíka v pr-v˘ch dÀoch Ïivota patrí ajorol skaln˘. V tomto obdo-bí sú kamzíãatá spolus matkou v hornej hranicikosodreviny odlúãené odãriedy. Aj pre skúsenéhopozorovateºa je vec náho-dy spozorovaÈ takto ukrytémláìa. Z tohto dôvodu jeveºmi ÈaÏké zistiÈ poãet no-vonaroden˘ch mláìat, kto-ré sú temer bezbranné. UÏmnoho rokov som malmoÏnosÈ sledovaÈ orlov

v období kladenia mláìat. V tom ãase aj oni sa starajúo svoje potomstvo a potrebujú potravu za kaÏdú cenu.Orly pravidelne kontrolujú terény s v˘skytom kamzíkov.Jeden tak˘to neúspe‰n˘ útok orla som mal moÏnosÈ sle-dovaÈ 4. 6. 1999 na Bôroch. Bol neúspe‰n˘ len z toho ti-tulu, Ïe kamzíãatá boli uÏ odrastenej‰ie v ‰kôlke a útokzbadala najvy‰‰ie postavená kamzica, ktorá postavenímsa na zadné nohy a kopaním do vzduchu v smere útoku,orla odpla‰ila. Orly v období kladenia kamziãích mláìatprehºadávajú hornú hranicu kosodreviny a lietajú tesneponad Àu. âerstvo narodené kamzíãa je pre orla potravabez rizika. Myslím si, Ïe aj toto je jeden z dôvodov mal˘chprírastkov kamziãích mláìat. V centrálnej ãasti NízkychTatier je to minimálne 5 párov, ktor˘m sa tohto roku po-darilo vyviesÈ minimálne 5 mlad˘ch s pomocou ornitoló-gov. Na jednej lokalite pri odobratí druhého mláìaÈa orlaa po odrastení a spätnom doloÏení do hniezda vyleteloz hniezda dva kusy mláìat. Pri obãasn˘ch náv‰tevách or-nitológov na hniezdach orla sa nájdu mladé kamzíãatá.Vzhºadom na to, Ïe stavy kamzíkov neustále klesajú, ne-radi o tom hovoria. Dôkazom toho je aj broÏúrka vydanáv roku 2001 s názvom Orol skaln˘. Tu sa kamzík vôbecnespomína ako potrava. V tejto broÏúrke sa udáva, Ïe naSlovensku hniezdi 80–90 párov orla skalného. NaSlovenskú ãasÈ Západn˘ch Karpát pripadá na 1 pár 120–150 km2. Priãom vo V˘chodn˘ch Karpatoch na 1 párpripadá 208–250 km2. Myslím si, Ïe hniezdne páry orlaskalného v kamziãích oblastiach by sa mali len monitoro-vaÈ a nechaÈ hniezdeniu prirodzen˘ priebeh a umele ne-zvy‰ovaÈ populáciu orla.

Podobné skúsenosti o problémoch populácie kam-zíka mám aj zo Západn˘ch Tatier. V priebehu 80-tychrokov mám znalosÈ, Ïe len v doline Parichvost násled-kom lavín a pádom dole zºadovatel˘mi Ïºabmi zahynu-lo viac ako desaÈ kamzíkov. Napríklad v jarnom obdo-bí 1986 v lavíne v Parichvoste zahynulo ‰esÈ kamzí-kov. Dvakrát v tomto období sa mi podarilo nájsÈ v la-víne uÏ len odtlaãok kamzíka, odkiaº ho vydrapil med-veì. Predácia vzhºadom na extrémne terény je tamprevaÏne rysom a v okrajov˘ch ãastiach vlkom. Vlkomsúdim podºa toho, uÏ viackrát v priebehu viacer˘ch zímsom stopoval vlkov na Brestovej, Salatíne a Ráztoke.Urãite nechodia do t˘chto hrebeÀov˘ch ãastí kvôli tu-ristike. V tomto roku to bolo pri zimn˘ch pochôdzkach naSalatíne a Brestovej. Vlãí trus sa mi nepodarilo nájsÈ.Poãas kladenia mláìat som mal moÏnosÈ sledovaÈ viac-krát podobné správania orlov, ako to je v NízkychTatrách. V roku 1987 som v predjarí na‰iel strhnutéhokamzíka (capa) rysom v Hlbokej doline. OdÏratá zad-ná ãasÈ a v‰ade dookola stopy od rysa. Tohto roku somv zime stopoval rysa tri razy v Hlbokej doline. Stopy pre-chádzali cez steny v Salatíne aÏ do Skriniarok. Na Nov˘rok som v Salatíne pozoroval dvoch kamzíkov. Potomneskôr uÏ len jedného, ktorého sa mi podarilo vidieÈ ajv mesiaci júl dvakrát.

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

M o j e p rM o j e p r a k t i ca k t i c k é s k ú s e n o s t i z tk é s k ú s e n o s t i z t e re r é n n e h o m o n i té n n e h o m o n i t o r i n g u to r i n g u t a t ra t r a n s k ý ca n s k ý c h kh k a m z í ka m z í k oo vv

Mnoho kamzíkov zahynie v lavínach

Hlboká dolina – na túto dobu zriedkav˘ prípad – kamzík strhnut˘ rysom

ZLOM 7.12.2001 9:32 Str�nka 10

9

Hlavnou príãinou Ïalostného stavu kamziãej populácieje pytliactvo, ãi uÏ priame alebo nepriame. Dramatick˘ po-kles stavov raticovej zveri v‰etkého druhu má za následokhºadanie si náhradnej potravy predátormi – kamziãiu zver.Dôkazom t˘chto mojich tvrdení je aj to, Ïe kamzíky zaãí-najú ÏiÈ noãn˘m Ïivotom ako jelenia zver. Sú obdobia v ro-ku, keì sa kamzíky správajú obzvlá‰È ostraÏito. Mnoho-krát sa mi uÏ stalo, keì ma ãrieda kamzíkov spozorovalauÏ na veºkú vzdialenosÈ, hneì sa dala do pohybu a s mo-jím pribliÏovaním sa vzdaºovala. V minulosti poãas celéhoroka pri pokojnom správaní nebol problém sa k takejtoãriede priblíÏiÈ, ba dokonca i keì boli medzi nimi mladé.V tomto roku som bol upozornen˘ in verb. obãanom Bob-rovca Ambrózom Kovaãiãom, Ïe koncom leta v roku 1996

na‰iel kostru a mnoÏstvo srsti z kamzíka, ch˘bala hlava.Nález bol v masíve Salatína od Bobroveckej doliny v ko-sodrevine. V júli roku 2000 pri v˘stupe na Banikov v ko-sodrevine na‰iel v znaãnom rozklade kamzíka bez hlavy.Obidva kusy boli pravdepodobne upytliaãené. Veºké stre-sy preÏívajú kamzíky pri preletoch nízkoletiacich vrtuºníkov.Toto sme raz spolu zaÏili s RNDr. Radúchom v Bystrej do-line v Západn˘ch Tatrách a raz som si to mal moÏnosÈ „vy-chutnaÈ“ sám na Bôrach. Na‰Èastie v oboch prípadoch ne-bol sneh a ºad, kamzíky beÏali ozlomkrky do pásma lesa.

Vlci pôsobili v obidvoch národn˘ch parkoch uÏ aj v za-ãiatku osemdesiatych rokov. V roku 1985 spolu s kolegomAladárom Benkom sme boli svedkami pripravovanéhoútoku ‰iestich vlkov na ãriedu oviec. Vtedy sme odpla‰ili

nadháÀajúceho vlka a svorka sa rozutekala. V roku 1986v jarnom období sme spolu pozorovali svorku 11 ks vlkovna Krakovej holi. Taká 11-ãlenná svorka musí na svojepreÏitie uloviÈ kaÏdé 3–4 dni zviera. V tom ãase, keì bolodostatok raticovej zveri v pásme lesa vplyv predátorov nakamziãiu populáciu bol zanedbateºn˘. Teraz sa populáciakamzíka dostala do takého stavu, keì uÏ pomaly kaÏd˘uhynut˘ kus je tragédiou pre kamzíka ako samostatn˘poddruh. BudúcnosÈ kamzíkov vidím v operatívnom a sys-témovom rie‰ení problémov. NeãakaÈ, ãi si s t˘m prírodadáko poradí, alebo dúfaÈ, Ïe sa stane zázrak a kamzicezaãnú rodiÈ viackrát v roku.

Milan BALLO, S-NAPANTFoto: autor

JeÏ patrí medzi Ïivoãíchy, ktoré si ãlovekobºúbil uÏ veºmi dávno a jeho popularita ne-poklesla ani na prelome 20. a 21. storoãia.Tento pichºav˘ zástupca radu hmyzoÏravcov(Insectivora) je opraden˘ rôznymi poveramia keìÏe ho majú obzvlá‰È rady deti, nerazvystupuje ako kladn˘ hrdina v rozprávke. Naúzemí Slovenska Ïije jeÏ v˘chodoeurópsky(Erinaceus concolor), ktor˘ najãastej‰ie ob˘-va such‰ie pasienky s krovinami, remízkamia medzami, parky i záhrady, zriedkavej‰ie ajokraje lesov. Tento samotársky noãn˘ tvorsa Ïiví rôznymi bezstavovcami – slimákmi,ãervami, hmyzom, zriedka aj men‰ími sta-vovcami – Ïabami, plazmi i my‰ami. Bo-huÏiaº, aj keì sa te‰í ºudskej priazni, veºmiãasto hynie pod kolesami áut. Rozohriaty as-falt ciest totiÏ po západe slnka láka hmyza ten je zas veºk˘m lákadlom pre jeÏa.KeìÏe patrí k pomal‰ím Ïivoãíchom, nemoÏ-no sa ãudovaÈ tomu, Ïe letná úmrtnosÈ jeÏovv dôsledku kolízie s motorov˘mi vozidlamidosahuje aÏ 20 %. Aby boli tieto straty v na-‰om pretechnizovanom svete ão moÏno naj-niÏ‰ie, pomôcÈ môÏe predov‰etk˘m ohºadu-plnosÈ vodiãov, prípadne budovanie zábranpopri diaºniciach.

Okrem svojho pichºavého koÏucha, ktor˘dáva svojmu majiteºovi len minimum teplaa slúÏi mu predov‰etk˘m na ochranu prednepriateºmi, je pre jeÏa typick˘ zimn˘ spá-nok, ktor˘ sa vyvinul ako adaptácia na pre-Ïitie chladného obdobia roka. Hibernácia,ako sa odborne tento letargick˘ stav naz˘va,trvá u jeÏa spravidla od novembra do marca,vo vy‰‰ích polohách samozrejme aj dlh‰ie.Hoci sa tento zimn˘ spáã pri miernej‰om po-ãasí obãas prebúdza, zásoby potravy si ne-robí. Preto musí poãas dlhého pôstu vyÏiÈlen zo svojich tukov˘ch rezerv. V prípade, Ïesa na jeseÀ dostatoãne nevyk⁄mi, obyãajnekrutú zimu nepreÏije. Platí to predov‰etk˘mpre mladé, nedospelé jedince. Prax ukázala,Ïe bez problémov prezimujú len jeÏe váÏia-ce aspoÀ 0,5 kg. Preto ak stretneme poãaschladn˘ch jesenn˘ch dní a veãerov jeÏkovs hmotnosÈou men‰ou neÏ 500 g, môÏemesa pokúsiÈ o ich záchranu. Nemá v‰ak zmy-sel pokú‰aÈ sa odchovaÈ úplne maliãké mlá-ìatá, ktoré pri‰li o matku. Ako som uÏ spo-menul, jeÏ je samotár, preto nemôÏemechovaÈ spolu viacero jedincov, ão je dosÈveºká nev˘hoda. Pritom jeden exemplárby mal maÈ v˘beh aÏ 2 m2 s ohradou vy-sokou aspoÀ 50 cm, aby nám neu‰iel. Veº-mi dobre sa cíti vtedy, keì mu urobímedreven˘ domãek – spálÀu s rozmermi cca25 x 25 x 15 cm a otvorom asi 12 x 12 cm.

Teplota v útulku pre jeÏe by sa mala pohy-bovaÈ okolo 18 °C. Osobitn˘ problém pred-stavuje potrava. Nakoºko na‰i západní su-sedia v âechách majú väã‰ie skúsenosti sozáchranou t˘chto chránen˘ch Ïivoãíchov,uvediem tu menu pre men‰ích i väã‰íchjeÏov podºa materiálu vydaného âSOP v Ja-romûfii.

Potrava pre jeÏe s hmotnosÈou 100–150 g:Základ tvorí zmes zomlet˘ch surov˘ch ho-vädzích alebo varen˘ch kuracích drobkovs ryÏou a prepasírovan˘ch ovsen˘ch vloãiekuvaren˘ch vo vode. Obohatíme ju o trochusurovej strúhanej mrkvy, vajeãn˘ Ïætok a vi-tamíny. PochúÈkou sú pre ne netuãné syry,pi‰kóty, tvaroh osladen˘ medom ãi smota-nové krémy. K⁄mime 3 x denne – najviac ve-ãer, celková denná k⁄mna dávka je asi 60 g.Nápoj – slab˘ fenyklov˘ alebo harmanãeko-v˘ ãaj osladen˘ medom.

Potrava pre jeÏe s hmotnosÈou nad 150 g:Podávame tú istú zmes, ale uÏ nepasíro-vanú, od hmotnosti 250 g nahradíme ov-sené vloãky varen˘mi vlasov˘mi rezanca-mi. Hovädzie mäso a syr staãí len pokrá-jaÈ. K⁄mime dvakrát denne, po dosiahnutíhmotnosti 250 g len 1 x denne – veãer.âaj nahradíme ãistou vodou. Postupnedennú k⁄mnu dávku zvy‰ujeme tak, abyu jedincov s hmotnosÈou 450 g dosiahla asi120 g.

Keì jeÏ dosiahne hmotnosÈ 600 g, pokú-sime sa ho zazimovaÈ v chladnej miestnostiãi pivnici, kde ho odnesieme spolu s bed-Àou. Pokiaº neupadne do tvrdého spánku,musíme ho 1 x denne k⁄miÈ. Poãas hiberná-cie nesmie teplota v miestnosti klesnúÈ podbod mrazu. Ukonãenie zimného spánku tre-ba naplánovaÈ na koniec marca. Po prebu-dení ho zaãneme k⁄miÈ, skúsení opatrovate-lia odporúãajú zlep‰iÈ chuÈ do jedla u prebu-deného spáãa pomocou múãnych ãervov.Po dok⁄mení jeÏa, keì dosiahne hmotnosÈasi 700 g, príde chvíºa rozlúãky. Nám, do-ãasn˘m pestúnom, zostane dobr˘ pocit zozáchrany tohoto sympatického uÏitoãnéhoÏivoãícha, ktor˘ sa nám odvìaãí poãas letaneúnavn˘m prenasledovaním ‰kodcov napoliach, v záhradách i sadoch. A aj keì ta-kéto záchranné programy v podstatnej mie-re neovplyvnia populácie jeÏov, ktoré nadruhej strane oslabujeme na na‰ich ces-tách, majú veºk˘ v˘chovn˘ vplyv predov‰et-k˘m na mládeÏ. PodieºaÈ sa totiÏ na záchra-ne t˘chto pomerne beÏn˘ch cicavcov je sícejednoduch‰ie a moÏno menej atraktívne,neÏ napríklad rehabilitácia vzácnych drav-cov, no rovnako pomáha vypestovaÈ u ºudípozitívny vzÈah k prírode.

RNDr. Jozef MÁJSKYS-CHKO Biele Karpaty, Nem‰ová

Foto: autor


JeÏ v˘chodoeurópsky

AAAA BBBB YYYY NNNN EEEE ZZZZ AAAA SSSS PPPP AAAA LLLL IIII NNNN AAAA VVVV EEEE KKKK YYYY

ZLOM 7.12.2001 9:32 Str�nka 11

10

V prírode poznáme viacero cicavcov, u ktor˘ch je charak-teristick˘m Ïivotn˘m prejavom, alebo Ïivotnou fázou zimn˘spánok – hibernácia. Vyznaãuje sa urãitou letargiou tela, po-ãas ktorej sú zníÏené v‰etky Ïivotné funkcie na minimum (d˘-chanie, srdcová ãinnosÈ, metabolizmus). K typick˘m a v‰eo-becne známym hibernantom patria jeÏe, ‰kreãky, sysle, svi‰-te. âiastoãne sem patrí aj jazvec a medveì hned˘, ktorí v‰akpoãas hibernácie nezniÏujú telesnú teplotu (neprav˘ zimn˘spánok).

Menej známym a v prírode veºmi nenápadn˘m zimn˘mspáãom je my‰ovka horská (Sicista betulina).

Poznávacím znakom tohto malého hlodavca je veºmi dl-h˘ chvost oproti telu (chvost je 1,5 krát dlh‰í ako telo) a ãier-

ny pozdæÏny pás na chrbte, ktor˘ sa Èahá aÏ ku koreÀuchvosta.

Prirodzen˘m biotopom my‰ovky sú vegetáciou porastenévlhké biotopy. U nás Ïije v horsk˘ch polohách na vlhk˘chmiestach, na ra‰eliniskách i v porastoch kosodreviny a nabrehoch horsk˘ch potokov. Zvlá‰È obºubuje brezové lesy (od-tiaº je nemeck˘ názov Birkenmaus – brezová my‰).

V strednej Európe patrí k vzácnym druhom. U nás sa za-chovala ako glaciálny relikt. Poãetnej‰ie nálezy sú z Vysok˘chTatier, Nízkych Tatier, Veºkej a malej Fatry a z Kysuck˘cha Oravsk˘ch Besk˘d. Zdá sa v‰ak, Ïe nie tak vzácna ako saskôr usudzovalo. Hlavnou príãinou nedostatoãného poznaniajej roz‰írenia a poãetnosti v konkrétnych oblastiach je proble-

matika dokumentácie tohto druhu. My‰ovku horskú je totiÏveºmi obtiaÏne odchytiÈ ‰tandartn˘mi metódami. Tieto tvrdeniapotvrdzujú aj skutoãnosti, Ïe veºká ãasÈ my‰oviek pochádzaz necielen˘ch zberov z pascí pri v˘skume in˘ch Ïivoãí‰nychskupín. V tomto smere je veºmi zaujímavá história jej „objave-nia“ u nás. Najprv bola známa len z v˘vrÏkov sov a aÏ v polo-vici minulého storoãia sa intenzívnym prieskumom drobn˘chcicavcov postupne dokázala jej prítomnosÈ na severozápad-nom a strednom Slovensku. Posledné prieskumy cicavcovpotvrdzujú ãast˘ v˘skyt my‰oviek na ra‰eliniskách (Orava).

My‰ovka je veºmi ãulé zvieratko, pohybujúce sa ãasto ská-kaním. V BeÀadove na Orave, kde sa vyskytuje na neìalekomra‰elinisku, ju volajú jednoducho „skákavá my‰“. Vìaka dlhé-

Prikrmovanie vtáctva je medzi verejnosÈou pomer-ne obºúbenou ãinnosÈou. V niektor˘ch krajinách(napr. Veºká Británia) vznikol na tejto záºube i cel˘„vtáãí“ priemysel, ktor˘ v ‰peciálnych obchodoch po-núka k⁄midlá v‰etk˘ch moÏn˘ch druhov, zmesi se-mien a inú potravu. Na‰inec je zväã‰a odkázan˘ navlastné zdroje a fantáziu, o to väã‰ie je v‰ak pote‰e-nie z dobrej veci.

VráÈme sa v‰ak k zásadnej otázke: Preão prikrmo-vaÈ? Odpovede na túto otázku sa rôznia. Zástancoviaprikrmovania tvrdia, Ïe prikrmovanie pomôÏe vtákompreÏiÈ tvrd‰iu zimu, najmä keì oproti minulosti v˘raz-ne ubudlo dostupnej potravy v prírode likvidáciou sta-r˘ch stromov, odstraÀovaním burín s vhodn˘mi se-menami, likvidáciou hmyzu pesticídmi a podobne. Iní

im oponujú t˘m, Ïe prikrmovaním sa zasahuje do pri-rodzeného kolobehu v prírode zniÏovaním v˘znamuprírodného v˘beru, vtáky privykajú na ºudí a strácajúplachosÈ. Napriek t˘mto rozporom sa v‰etci zhodnúv jednom a to vo v˘zname prikrmovania pre v˘chovuv naj‰ir‰om slova zmysle. Pozorovanie tak nádher-n˘ch a pohybliv˘ch tvorov ako sú napríklad s˘korkybelasé, alebo stehlíky obyãajné poãas jednotvárnej-‰ích zimn˘ch dní urãite príjemne zapôsobí na kaÏdé-ho, bez rozdielu veku a môÏe byÈ t˘m prepotrebn˘mspojivkom dne‰ného pretechnizovaného ãlovekas prírodou. Prikrmovanie spojené s pozorovaním mô-Ïe prispieÈ i k porozumeniu správania sa Ïivoãíchovsledovaním ich etologick˘ch prejavov, ako je naprí-klad vyjadrovanie hrozby silnej‰ieho jedinca s˘korky

slab‰ím súkmeÀovcom, vysok˘ popla‰n˘ hvizd priobjavení sa nebezpeãenstva, medzidruhovej konku-rencie a pod.

Ak sa teda rozhodneme prikrmovaÈ, je dôleÏité,aby vtákom bola ponúkaná kvalitná potrava a nebolipri k⁄mení ohrozované napr. túlav˘mi maãkami.Vtákom ponúkame nesolenú, nekysnutú a nekorene-nú potravu, ktorá nepodlieha r˘chlej skaze. Pri podá-vaní zvy‰kov jedál ako napr. slanina, knedle, ãerstv˘chlieb môÏu tieto spôsobiÈ problémy s trávením, k⁄ãeaÏ úhyn. Potrava by mala byÈ energeticky v˘datnáa chránená pred poveternostn˘mi vplyvmi a in˘mzneãistením. Z tohto dôvodu sa vyhotovujú rôzne dru-hy k⁄midiel od „klasického“ k⁄midla s lomenou strie‰-kou, cez automatické, kde sa semená samé dopæÀajúpodºa spotreby aÏ po kvetináãe naplnené zmesou tu-ku a semien zavesené dnom hore niekde v záhrade,alebo len na vetviãky uviazané kúsky loja. V tomtosmere sa medze nekladú, len treba maÈ na pamätibezpeãnosÈ vtákov a kvalitu potravy. K⁄midlo umiest-nime niekde do závetria najlep‰ie v blízkosti vy‰‰íchstromov alebo krov tak, aby hodujúce vtáky vãas zba-dali ãíhajúcu maãku alebo iné nebezpeãenstvo.Pravidelne ho kontrolujeme, dopæÀame a ãistíme odzvy‰kov potravy a trusu. Potravu môÏeme zaãaÈv men‰ích dávkach podávaÈ uÏ v chladnej‰ích no-vembrov˘ch dÀoch, aby si vtáky na nov˘ zdroj potra-vy privykli, rad‰ej v men‰ích dávkach ale pravidelne.SemenoÏravé druhy, ako sú napríklad zelienky alebostrnádky obyãajné obºubujú, najmä rôzne semená (sl-neãnicové, ºanové, makové), obilie (pozor na more-nie) alebo zvy‰ky po mlátení. S˘korky ale aj ìatle mi-mo toho radi prijímajú zavesené kúsky loja. Pre h˘leobyãajné alebo aj chochláãe severské sú vhodné rôz-ne bobuºovité plody ako napr. jarabina, ‰ípka alebovtáãí zob. Drozdy majú radi aj zvy‰ky ovocia (jablká,hru‰ky). Vy‰‰ia spotreba je najmä poãas mraziv˘chdní, alebo poãas hustej‰ieho a mrznúceho sneÏeniao ãom nám dajú vopred vedieÈ samotné vtáky zv˘‰e-nou aktivitou. K⁄midlo pravidelne nav‰tevujeme, do-pæÀame a ãistíme od zvy‰kov potravy a trusu. Poãasjarn˘ch teplej‰ích dní sa vtáky zaãnú pomaly strácaÈa na ponúkanú potravu zaãnú lietaÈ uÏ len sporadic-ky. Vtedy k⁄menie postupne zastavíme.

A e‰te niekoºko rád pre t˘ch, ktorí majú doma zá-hradu a chcú pomôcÈ vtákom aj „prirodzenou“ cestou.Skúste ponechaÈ niekoºko m2 niekde v rohu alebo po-pri plote bez kosenia, len tak zarásÈ burinami, alebo tuvysaìte vtáãí zob, ‰ípky, bazu alebo iné bobuºonos-né kríky alebo stromy. TaktieÏ môÏete nechaÈ menejkvalitné jablká, slivky alebo hru‰ky na strome aleboneodstráÀte starú a uÏ dutú ãere‰Àu. Uvidíte, Ïe va-‰a záhrada oÏije aj poãas krat‰ích zimn˘ch dní.

Îeláme vám veºa zdaru pri v˘robe k⁄midiel a veºapote‰enia pri pozorovaní va‰ich stravníkov a ak bu-dete maÈ chuÈ, môÏete nám napísaÈ aj va‰e záÏitky,skúsenosti alebo odporúãania pre ostatn˘ch na na‰uadresu (SOVS, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava).

Miroslav DEMKOSpoloãnosÈ pre ochranu vtáctva na Slovensku


PPPP RRRR IIII KKKK RRRR MMMM OOOO VVVV AAAA NNNN IIII EEEE

VVVV TTTT ÁÁÁÁ CCCC TTTT VVVV AAAA

NENÁPADN¯ ZIMN¯ SPÁâNENÁPADN¯ ZIMN¯ SPÁâ

âast˘ hosÈ k⁄midiel– S˘korka belasá

(Parus caeruleus)Foto: Ing. R. Trnka

ZLOM 7.12.2001 9:32 Str�nka 12

11

Stalo sa to dÀa 12. mája 2001, kedy naúzemí CHKO Ponitrie v˘robca prv˘ch oficiál-nych slovensk˘ch krúÏkov Ladislav ·nírerz Partizánskeho (dobrovoºn˘ spolupracovníkSprávy CHKO Ponitrie) okrúÏkoval prvé dvavtáky slovensk˘mi krúÏkami vlastnej v˘roby.Jednalo sa o mláìatá sokola sÈahovavéhoa krúÏky nesú logo N. MUSEUM BRATISLA-VA, SLOVAKIA, D-001 a D-002. Vtáky boliokrúÏkované za prítomnosti autora ãlánku(ako zástupcu S-CHKO Ponitrie), ìalej boliprítomní B. Beniska a I. Mi‰ík (stráÏcoviahniezda), M. Mita‰ – sponzor v˘roby prv˘chslovensk˘ch krúÏkov a Z. Bayer, dobrovoºn˘ochranca prírody. O tejto historicky v˘znam-nej udalosti boli okamÏite informovaní RNDr.B. Matou‰ek CSc., ako zástupca SNM Bra-tislava a RNDr. A. Trnka PhD., ako predse-da Slovenskej ornitologickej spoloãnosti,prostredníctvom internetu.

Ale ako sa to vlastne v‰etko zbehlo?Keì v roku 1983 vznikla Slovenská orni-tologická spoloãnosÈ, takmer v‰etci krúÏ-kovatelia oãakávali aj vznik slovenskejkrúÏkovacej stanice a te‰ili sa, Ïe ãoskorobudú krúÏkovaÈ slovensk˘mi krúÏkami. Natlak viacer˘ch krúÏkovateºov sa v‰ak aÏ dÀa30. 10. 1996 s poverením RNDr. B. Ma-tou‰ka CSc., v tom ãase riaditeºa Prírodo-vedného múzea SNM Bratislava, uskuto-ãnilo prvé pracovné stretnutie v Tribeãskommúzeu v Topoºãanoch, zamerané na zria-denie KrúÏkovacej stanice pri SNM Bra-tislava. Oslovení boli viacerí poprední slo-venskí krúÏkovatelia a jednania sa zúãast-nili: za SNM Bratislava Mgr. J. Svetlík, zakrúÏkovateºov Ing. J. KorÀan, RNDr. S. Har-vanãík, RNDr. D. Karaska, B. Murin a L. ·ní-rer. Hlavn˘m bodom programu bola v˘ro-ba razníc, urãenie loga, typov krúÏkov, roz-merov, materiálu atì. Návrh razníc bol zís-kan˘ od pána Václava Janáka z âeskej re-publiky, s ktor˘m sa poãítalo aj pri v˘robeslovensk˘ch krúÏkov. L. ·nírer na základeúdajov od pána Janáka vypracoval nákresyrazníc a zabezpeãil ich v˘robu. V˘robu 5 ksrazníc v sume 18 000 Sk financovaloSlovenské národné múzeum Bratislava.Raznice boli odovzdané do SNM 15. 3.1997, Ïiaº, finanãné prostriedky na v˘robukrúÏkov sa uÏ nepodarilo zadováÏiÈ a razni-ce zostali uloÏené v múzeu.

Ladislav ·nírer v súãasnosti vyrába pr-v˘ch 6 väã‰ích typov krúÏkov, zatiaº navlastné náklady, za spolupráce sponzo-rov (nákup hliníkov˘ch plechov). Od 12. má-ja t. r. ich postupne rozosiela krúÏkova-teºom. Doteraz bolo rozoslan˘ch asi2000 ks krúÏkov a len pre ilustráciu –okrúÏkovan˘ch bolo napr. 40 orlov krá-ºovsk˘ch, 10 orlov skaln˘ch, 80 bocianovbielych, vy‰e 100 labutí veºk˘ch, sokolyrárohy, sokoly sÈahovavé, orly krikºavé, vo-lavky popolavé.

Vytlaãené sú krúÏkovacie zoznamy, po-kyny pre krúÏkovateºov a prakticky v‰etkypotrebné materiály. Bola zaslaná prihlá‰-ka do EURING-u. Pripravuje sa evidencia

a spracovávanie údajov poãítaãovou for-mou na Trnavskej univerzite, ão zabez-peãuje RNDr. A. Trnka PhD. ·tátna ochra-na prírody SR prispela sumou 120 000 Skna zabezpeãenie v˘roby mal˘ch typov krúÏ-kov z Poºska, v rámci úlohy z Akãnéhoplánu – ·túdium a monitoring v˘znamn˘chdruhov a populácií, v˘robca mal˘ch typovkrúÏkov sa ãrtá aj na Slovensku – v Pre-‰ove. Myslím, Ïe v‰etko je na dobrej ceste,len treba veriÈ a vydrÏaÈ. Tohto roku uÏ vy-letelo z hniezd niekoºko stoviek vtákov,zväã‰a dravcov, so slovensk˘mi krúÏkami.Verme, Ïe na rok uÏ to budú tisíce – aj vìa-ka priãineniu ·tátnej ochrany prírody Slo-venskej republiky.

RNDr. Stanislav HARVANâÍKSpráva CHKO Ponitrie

Foto: autor

mu chvostu s veºkou istotou lozí v hustej vegetácii. Aktívna jenajmä za ‰era a v noci. My‰ovka horská je v‰eÏravá. Îiví sasemenami a plodmi, zo Ïivoãíchov najmä hmyzom, mäkk˘‰-mi a dáÏìovkami.

Celková vzácnosÈ tohto hlodavca sa pripisuje pomerneslabému rozmnoÏovaciemu potenciálu my‰ovky. Samicerodia preváÏne 4–5 mláìat a to len raz za rok. Mláìatápohlavne dospievajú aÏ po prezimovaní, priãom prvú zimupreÏíva len asi 50 % populácie, druhú zimu len 10 %. Celko-ve má samica pri svojom maximálnom veku 3 roky len dvavrhy za Ïivot.

Pred prichádzajúcou zimou si my‰ovka horská vyhrabávav zemi diery (nory), kde upadá do zimného spánku, zniÏujúctak svoju teplotu na 7 °C. Zimn˘ spánok my‰ovky trvá u násasi 7 mesiacov. Do letargie upadá asi pri vonkaj‰ej teplote10 °C v polovici októbra a na jar, v polovici apríla sa prebú-dza pri teplotách nad 5 °C. Koncom leta a na jeseÀ si ukladápodkoÏn˘ tuk, z ktorého potom cez zimu ãerpá energiu.

My‰ovky horské patria medzi zaujímavé a vzácne Ïivoãí-chy na‰ej prírody. Zasluhujú si na‰u pozornosÈ a ochranu. Aksa budeme v zime prechádzaÈ po slovensk˘ch horách, naprí-klad na Pilsku ãi Babej hore v Oravsk˘ch Beskydách, spo-meÀme si, Ïe tu kdesi hlboko pod vrstvou snehu a zeme tí‰-ko spí aj tento mil˘, nenápadn˘ obyvateº na‰ej prírody.

Ing. Róbert TRNKAFoto: autor


Mláìatá sokola sÈahovavého – prvé vtáky okrúÏkovanéslovensk˘mi krúÏkami (CHKO Ponitrie, 12. 5. 2001)

V robca prv˘ch oficiálnych slovensk˘ch krúÏkov La-dislav ·nírer pri krúÏkovaní sokolov sÈahovav˘ch

PRVÉ VTÁKY SLOVENSK¯MI KRÚÎKAMI OKRÚÎKOVANÉ

Nápadn˘m poznávacím znakom my‰ovky vrchovskej je úzky ãierny pás na chrbte, tiahnúci sa od hlavy aÏ po ko-reÀ chvosta

ZLOM 7.12.2001 9:33 Str�nka 13

Chránená krajinná oblasÈ Malé Karpaty bolavyhlásená za chránenú e‰te v zmysle starého zá-kona o ochrane prírody ã.1/1955 Zb. z., v roku1976. Po 25 rokoch ãinnosti a uplatÀovaniaochrann˘ch podmienok vznikla potreba (tak akopostupne u v‰etk˘ch ostatn˘ch veºkoplo‰n˘chchránen˘ch území) upraviÈ hranice podºa uplynu-lého v˘voja a v súlade s nov˘m zákonom NR SRã. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ìa-lej len zákon).

Nová vyhlá‰ka zníÏila celkovú v˘meru CHKOo 894 ha na dne‰n˘ch 64 610 ha. Uveden˘ch894 ha predstavujú okrajové ãasti ornej pôdy,záhradkárskych osád, plochy v blízkosti sídiel, in-tenzívne hospodársky vyuÏívané alebo roz‰irujú-ce sa intravilány. Najmä v prípade Bratislavy, odr.1976 vznikli nové sídliská, ktor˘ch existenciana území CHKO bola legislatívne neudrÏateºná.

Z celkovej uvedenej plochy lesy zaberajú89 %, poºnohospodárska pôda 7 %, ostatné plo-chy 2 % a iné 2 %. Nachádza sa tu 8 národn˘chprírodn˘ch rezervácií, 2 národné prírodné pa-miatky, 23 prírodn˘ch rezervácií a 12 prírod-n˘ch pamiatok.

Na prv˘ pohºad jednoduch˘ problém, v sku-toãnosti v prípade Mal˘ch Karpát, takmer nerie-‰iteºn˘ ‰tvorroãn˘ proces. Teoreticky by sa mal lenvykonaÈ nov˘ popis hraníc, nové plo‰né tabuºkypodºa aktuálnych vlastníckych vzÈahov, návrh vy-hlá‰ky a struãná dôvodová správa, teda proces,ktor˘ musí byÈ zvládnut˘ za pár mesiacov. Îev prípade Mal˘ch Karpát sa tak nestalo, nech slú-Ïi ako v˘straha pre inováciu spresÀovania preostatné veºkoplo‰né chránené územia.

V úvode je potrebné e‰te zdôrazniÈ, Ïe predMal˘mi Karpatami sme pristúpili k spresÀovaniuCHKO Vihorlat, Národného parku Nízke Tatrya v procese vyhlasovania nenastal Ïiadny prob-lém. V ãom bola teda príãina?

Malé Karpaty sa z ãasti nachádzajú na územíhlavného mesta Slovenska, ide o lukratívne po-zemky z rôznych hºadísk a dôvodov. O tom, Ïeaj rôzne mimovládne organizácie ochrany príro-dy môÏu maÈ svoje vlastné záujmy a lobbistické

zoskupenia, sme sa v‰ak v praxi mohli presvedãiÈpo prv˘krát.

Celá kauza ‰tátna ochrana prírody versus mi-movládne organizácie ochrany prírody vzniklav roku 1997, keì Ministerstvo Ïivotného prostre-dia SR, uÏ po schválení návrhu vyhlá‰ky v ope-ratívnej porade ministra poslalo materiál na me-dzirezortné prerokovanie nielen dotknut˘m po-vinn˘m orgánom, ale iniciatívne aj niektor˘m mi-movládnym organizáciám ochrany prírody. Tietosa rovnako iniciatívne chopili príleÏitosti s opaã-n˘m zámerom neÏ urobila odborná organizáciaochrany prírody: teda nie vypustiÈ z CHKO okra-jové plevelné lokality, ale pripojiÈ k CHKO ão naj-viac územia. V prípade Bratislavy do‰lo k úplneabsurdnej situácii – do CHKO poÏadovali dopl-niÈ ãasÈ vlastného intravilánu hlavného mestas obytn˘mi domami, prielukami medzi paneláko-v˘mi sídliskami, záhradkárske osady, zoologickúzáhradu, krematórium, park SNP v Karlovej Vsi,plánovan˘ diaºniãn˘ navádzaã a podobné prekategóriu chránenej krajinnej oblasti naprosto ne-prijateºné urbanistické súbory. Do oãí pritom biliúzkoprsé záujmy lokálnych „tieÏochranárov“:Obyvatelia Lí‰ãieho údolia sa napr. obávali, abyv rámci v˘stavby nepri‰li o svoje domy a záhrad-ky a tak sa z nich stali ochrancovia a podpisovalipetície, aby sa z ich ulice stala chránená krajin-ná oblasÈ, neuvedomujúc si, Ïe o v˘stavbe v in-traviláne nerozhoduje ochrana prírody, aleúzemn˘ plán a stavebn˘ úrad.

Odbor ochrany prírody a krajiny ministerstvasamozrejme stál za projektom svojej odbornejorganizácie ochrany prírody, pretoÏe nemaldôvod nedôverovaÈ odborn˘m pracovníkom, kto-rí dlhoroãne pracovali s projektovaním veºkoplo‰-n˘ch chránen˘ch území. Problém bol v‰ak v tom,Ïe na základe iniciatívy mimovládnych organi-zácií sa pristúpilo k novému prehodnoteniu ce-lého projektu, musel sa daÈ spracovaÈ alternatívnyprojekt s nov˘mi hranicami, nov˘mi plo‰n˘mitabuºkami a nov˘mi vlastníkmi pozemkov. A ãoje najdôleÏitej‰ie a ãasovo najnároãnej‰ie – vy-jadrenia nov˘ch vlastníkov, (hoci prostredníctvom

mestsk˘ch zastupiteºstiev) – sa Èahalo aÏ do roku2000.

Autor tohto príspevku poukázal na tieto neo-podstatnené a neodborné poÏiadavky v samo-statnom ãlánku v ãasopise Enviromagazínã. 4/1999 pod názvom Bratislavská Sitinaprecedensom? I‰lo o to, Ïe táto lokalita v intra-viláne hlavného mesta, obkolesená panelákov˘-mi sídliskami bez akejkoºvek územnej kontinuitys územím chránenej krajinnej oblasti, sa malastaÈ jej súãasÈou. Vytvorili by sme takto naSlovensku bezdôvodn˘ a neodborn˘ precedensna základe ãoho by napríklad zajtra mohli akti-visti v Banskej Bystrici poÏadovaÈ, aby sa parkpri pomníku SNP stal súãasÈou Národného parkuNízke Tatry. Na územnú ochranu tak˘chto lo-kalít máme inú legislatívu. Aj keì je chránenákrajinná oblasÈ len v druhom stupni ochrany,predsa len musí maÈ (a v zmysle zákona aj má)urãité nárokové kritériá, ktoré nemoÏno obísÈ.UÏ v spomínanom príspevku som sa p˘tal, akoby sme mohli porovnávaÈ kvalitu tejto kategórienapr. CHKO Veºká Fatra s kvalitou tej istej kate-górie medzi bratislavsk˘mi panelákmi. Ne-moÏno predsa devalvovaÈ kategóriu chránenejkrajinnej oblasti. Na druhej strane vôbec nevyu-Ïívame in‰titút prvého stupÀa ochrany. Ak bysme vyuÏívali dan˘ zákon a ochranné podmien-ky 1. stupÀa ochrany, tak k uvedenému sporuvôbec nemuselo dôjsÈ.

Napokon, zdanlivo nerie‰iteºn˘ problém nevy-rie‰ilo ministerstvo, ale obecné zastupiteºstvá jed-notliv˘ch mestsk˘ch ãastí hlavného mesta, ktoréunissono odmietli alternatívny návrh mimovlád-nych organizácií a jednoznaãne podporili pro-jekt odbornej organizácie vtedaj‰ej Slovenskejagentúry Ïivotného prostredia, Správy Chránenejkrajinnej oblasti Malé Karpaty. Táto verzia,(pôvodná, z roku 1997) bola opätovne oprá‰enáa schválená v roku 2000 v operatívnej poradeministra a následne schválená v medzirezortnompripomienkovom konaní i v Stálej pracovnej ko-misii Legislatívnej rady vlády SR pre správne prá-vo s úãinnosÈou od 1. mája 2001.

12

MMMMAAAALLLLÉÉÉÉ KKKKAAAARRRRPPPPAAAATTTTYYYY KKKKOOOONNNNEEEEââââNNNNEEEE VVVVYYYYHHHHLLLLÁÁÁÁSSSSEEEENNNNÉÉÉÉ

Scenéricky pôsobivá PR Orlie skaly Najvy‰‰í vrch Mal˘ch Karpát – NPR Záruby so zakrsl˘m bukov˘m porastom

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

ZLOM 7.12.2001 9:33 Str�nka 14

Aby som bol objektívny, treba e‰te dodaÈ, Ïe okrem mimovládnych or-ganizácií tento proces zdrÏalo aj Ministerstvo obrany SR, ktoré má na úze-mí CHKO svoj v˘cvikov˘ priestor Tureck˘ vrch. V tomto prípade to v‰ak bo-lo obrátené garde. MO SR trvalo na jeho vylúãení z CHKO. Napriek tomu,Ïe tento vojensk˘ priestor je na území CHKO uÏ pln˘ch 25 rokov a nikdynenastali Ïiadne konfliktné situácie s vojakmi, MO SR z neznalosti ochran-n˘ch podmienok v 2. stupni ochrany nechcelo súhlasiÈ s novou vyhlá‰kouz obáv pred moÏn˘mi obmedzeniami zo strany ochrany prírody. Pritom§ 13, písm. n) zákona, jasne ustanovuje, Ïe súhlas orgánu ochrany prírodysa vyÏaduje len na územie mimo areálov urãen˘ch na vykonávanie bran-ného v˘cviku a prevádzku zariadení slúÏiacich na obranu a bezpeãnosÈ ‰tá-tu. Len realita skutoãnosti, Ïe ak MO SR k návrhu tejto vyhlá‰ky nedá klad-né stanovisko, tak ostane v platnosti stará, v ktorej Tureck˘ vrch tak ãi onaksa nachádza v CHKO, zapríãinila, Ïe súhlas napokon dali.

âo z tejto ‰tvorroãnej zbytoãnej anabázy vypl˘va?Ak potichu prehliadneme ãasovú stratu 4 rokov, nemôÏeme prehliadnuÈ

zbytoãnú prácu projekãn˘ch odborn˘ch pracovníkov, zbytoãné nekoneãnérokovania pracovníkov ministerstva s mimovládnymi organizáciami s h⁄ba-mi popísaného papieru, zbytoãné zapojenie mestsk˘ch ãastí do alternatív-neho posudzovania, ktoré aj laik dopredu vedel ako dopadne. In˘mi slo-vami: Od projektovania prvej chránenej krajinnej oblasti na Slovensku(Slovensk˘ raj), uplynulo 48 rokov. Od toho ãasu – doby Slovenského ústa-vu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, sa síce zmenilo v‰elião, aleodborná úroveÀ pracovníkov slovenskej ochrany prírody je stále na vysokejúrovni a len so zmie‰an˘mi pocitmi prijímame misie mladuãk˘ch západn˘chochranárov a ich tuzemsk˘ch obdivovateºov, ktorí chcú u nás usmerÀovaÈnieão, ão je u nás uÏ dávno objavené. Ing. Viliam Stockmann, CSc.

Foto: autor

VV eºakrát som sa pri svojich potulkách povysok˘ch pohoriach sveta, ako súAlpy, Kaukaz, Pamír ãi Himaláje ale aj

na‰e Vysoké Tatry, stretol s pekne formova-nou ba aÏ umelecky stvárnenou kopou skália,naz˘vanou kamenn˘ muÏík. Pre mnoh˘ch ho-rolezcov a vysokohorsk˘ch turistov je na roz-ºahl˘ch sutinov˘ch poliach t˘chto pohorí, kdech˘bajú turistické znaãky alebo vy‰ºapan˘ tu-ristick˘ chodník dôleÏit˘m znamením správ-nosti cesty. Nehovoriac uÏ o tom, keì sa si-lueta skalnej pyramídy – kameného muÏíkaobjaví pred mnohokrát zúfal˘m ãlovekomv hmle alebo za zlého poãasia. Vtedy ho ãlo-vek pokladá nielen za h⁄bu skál, ale naozajza svojho priateºa, ktor˘ mu pomohol zorien-tovaÈ sa v nároãnom vysokohorskom teréne.Vtedy sa mu horolezec ãi turista i prihovorí,potºapká po jeho klobúku a poìakuje, Ïe tam

trpezlivo stojí sám v ãase i neãase a trpezlivoukazuje správnu cestu.

Áno, skaln˘ muÏík je potrebn˘, je priateºpri orientácii v‰ade tam, kde nepoznajú a ne-majú turistické znaãky a znaãenie. Inak je to-mu v‰ak na území Nízkych Tatier. Aj cez chát-rajúce turistické smerovníky Vás e‰te vÏdy dobezpeãia za zlého zahmleného poãasia dove-die buì vydláÏden˘ alebo vy‰liapan˘ turistic-k˘ chodník, ãi drevené tyãové zimné znaãenie.No aj napriek evidentnej nepotrebnosti ka-menn˘ch muÏíkov pri orientácií v terénev Nízkych Tatrách sa ich zaãali pred niekoºk˘-mi rokmi na tomto území rodiÈ celé mestá.Neviem, asi na ich rozmnoÏovanie pozitívnevpl˘vajú globálne zmeny v atmosfére leborastú zo dÀa na deÀ viac a viac. S mnoÏstvomkamenn˘ch muÏíkov sa môÏeme stretnúÈ nahlavnom hrebeni Nízkych Tatier v‰ade tam,

kde je dostatok primerane veºkej sutiny na su-tinov˘ch poliach v okolí turisticky znaãkova-n˘ch chodníkov. A tak sa s t˘mito nechcen˘miumeleck˘mi dielami stretávame v oblastiChabenca, Dere‰ov, Chopku a uÏ aj na naj-vy‰‰om vrchole Nízkych Tatier – ëumbieri.

Táto „stavebná ãinnosÈ“ je Ïiaº mnoh˘mináv‰tevníkmi národného parku bagatelizova-ná. Aj po upozorneniach pracovníkov – stráÏ-cov NAPANT, nevidia vo svojej ãinnosti niãzlé. „V‰ak sme poukladali len zopár kameÀovna kôpku“, znie veºakrát ich odpoveì.Neuvedomujú si, Ïe ako stavebn˘ priestor imslúÏi územie s unikátnymi tzv. alpínskymia arktick˘mi pôdami, ktoré sú touto ãinnosÈounenávratne degradované. Tak isto sú pri stav-be kamenn˘ch muÏíkov niãené vyberaním ka-meÀov aj kamenné polygóny – najznámej‰iaforma mrazom trieden˘ch pôd. V neposled-nom rade premiestÀovanie a vyberanie ka-meÀov z lúãnych priestorov niãí okolitú vege-táciu a je iniciálnym ‰tádiom pôdnej erózie.

UÏ veºakrát sa tak profesionálni stráÏcoviaNAPANTu, ako aj ãlenovia stráÏe prírody po-kúsili aspoÀ s ãasti zlikvidovaÈ tieto nezmysel-né kamenné mestá a verte, Ïe je to robota na-ozaj sizyfovská, turistov „stavbárov“ je Ïiaºniekoºkokrát viac a rozobranie a uloÏeniemateriálu na pôvodné miesto trvá z jednéhokamenného muÏíka v priemere pol hodinu!

Pred Správou NAPANT tak stojí ìal‰í pokusako zabrániÈ roz‰irovaniu skaln˘ch miest –kamenn˘ch muÏíkov a to in‰talovaÈ na pred-metné lokality informaãné tabule. Dúfajme, Ïeturisti a náv‰tevníci národného parku pocho-pia tieto v˘zvy a nebudú ìalej stavaÈ kamen-n˘ch muÏíkov – nepriateºov, ale Ïe v oãiachnás v‰etk˘ch skutoãn˘ch priateºov hôr ostanekamenn˘ muÏík na t˘ch lokalitách, kam patrí,t˘m ãím uÏ je dlhé roky – priateºom a pomoc-níkom v núdzi.

RNDr. ªubo‰ âILLAGSpráva NAPANT

Foto: Dan HarÈansk˘

13

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Skaln˘ útvar okna na Malej Peci

KAMENNÝ MUŽÍK – priatKAMENNÝ MUŽÍK – priat eľ či nepriateľ či nepriat eľ?eľ?

ZLOM 7.12.2001 9:33 Str�nka 15

14

Pojem „biosférická rezervácia“ vznikol v roku1974 v rámci plnenia medzivládneho programuUNESCO „Man and the Biosphere – âlovek a bio-sféra“ (MAB). Cieºom tohto programu, ktor˘ bolvyhlásen˘ v roku 1970, je „rozvinúÈ v rámci prí-rodn˘ch a socioekonomick˘ch vied základÀu preracionálne vyuÏívanie prírodn˘ch zdrojov biosférya pre zlep‰enie vzÈahov medzi ãlovekom a prí-rodn˘m prostredím“. Jednoducho povedané, hlav-nou úlohou v rámci programu MAB je skúmaÈ vzÈa-hy medzi ãlovekom a prírodou a napomáhaÈ trva-lo udrÏateºnému Ïivotu a rozvoju.

Podºa prijat˘ch kritérií sa za biosférické rezer-vácie vyberajú suchozemské alebo pobreÏné ob-lasti, kde moÏno cieºavedome uskutoãÀovaÈ ochra-nu prírody, v˘skum sledujúci vyuÏívanie prírod-n˘ch zdrojov, v˘menu informácii v medzinárod-nom meradle a v˘chovu odborníkov i verejnostipre ciele ochrany prírody. Na základe smernícKomisie MAB pre v˘ber, kaÏdá biosférická rezer-vácia má obsahovaÈ:– reprezentatívnu ukáÏku hlavného biómu, ktor˘ je

charakteristick˘ pre príslu‰nú oblasÈ,– ukáÏky v˘nimoãn˘ch alebo ojedinel˘ch eko-

systémov, alebo rastlinn˘ch ãi Ïivoãí‰nych popu-lácií,

– ukáÏky harmonického vyuÏívania prírodn˘ch zdrojov miestnym obyvateºstvom,

– ukáÏky degradovanej prírody, ktorá si vyÏaduje revitalizáciu.Podºa t˘chto smerníc sa odporúãa kaÏdú bio-

sférickú rezerváciu ãleniÈ na jadrové územie, ná-raznikovú zónu a prechodné územie.

Prvá slovenská biosférická rezervácia v zmys-le uveden˘ch odporúãaní a kritérií, CHKOSlovensk˘ kras, vznikla v roku 1977. ·tvoricu BRna Slovensku tvoria ìalej Poºana (1990),V˘chodné Karpaty (1993) a Tatry (1993).Posledne dve menované územia sú súãasÈou

medzinárodn˘ch (cezhraniãn˘ch) biosférick˘chrezervácii.

S my‰lienkou vytvorenia cezhraniãnej, sloven-sko-poºskej biosférickej rezervácie na Babej horesa uÏ dlh‰iu dobu pohrávajú ochrancovia prírodyna oboch stranách tohto najvy‰‰ieho masívu fly‰o-vej ãasti Vonkaj‰ích Západn˘ch Karpát. Hlavnúiniciatívu v tomto smere prebrali v‰ak v ostatn˘chrokoch poºskí ochranári. A to ako na neformál-nych stretnutiach tak aj v rámci viacer˘ch, k to-muto úãelu organizovan˘ch podujatí, konferenciía pracovn˘ch seminárov.

Táto iniciatíva Poºského komitetu MAB a Ba-biogorskeho národného parku je v plnej miereopodstatnená a logická. Vychádza zo skúsenostípoºsk˘ch ochranárov a predov‰etk˘m z potriebkomplexného, spoloãného prístupu pri zabezpe-ãovaní ochrany a trvaloudrÏateºného vyuÏívaniaprírodn˘ch hodnôt pohraniãn˘ch oblastí Babej ho-ry. Veì biosférická rezervácia Babia Góra na poº-skej strane je najstar‰ou BR v Poºsku. Bola vy-hlásená v roku 1977 na ploche 1734 ha. S roz-‰írením Babiohorského národného parku a v rám-ci nového zónovania sa v˘mera BR Babia Górazv˘‰ila na dne‰n˘ch 11 792 ha. Jadrovú zónu(1125 ha) tvorí vrcholová ãasÈ Babej hory so sub-alpínskymi a alpínskymi spoloãenstvami. Náraz-níková zóna je taktieÏ súãasÈou Babiohorského ná-rodného parku, zah⁄Àa lesné spoloãenstvá podhornou harnicou lesa. Najväã‰ia, prechodná zó-na (8400 ha), je tvorená kultúrnou, poºnohospo-dárskou krajinou. V prechodnej zóne leÏí obecLipnica wielka s 5 400 obyvateºmi.

Hlavn˘mi dôvodmi (argumentami) pre vytvore-nie medzinárodnej BR Babia Góra/Babia hora sú:– iniciatíva Babiohorského národného parku o roz-

‰írenie BR Babia Góra aj na slovenskú stranu,

– doporuãenie Byra MaB v ParíÏi o vytvorenie me-dzinárodnej poºsko-slovenskej BR na Babej hore,

– iniciatíva obcí „ZdruÏenia obcí Babia hora“ na slovenskej strane na základe dlhodobej spolu-práce s poºsk˘mi prihraniãn˘mi obcami v oblas-ti vyuÏívania územia, vedy a kultúry,

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Chalupárske osídlenie pod Babiou horou – prechodná zóna

PRIPRAVUJE SA POªSKO-SLOVENSKÁ BIOSFÉRICKÁ REZ

ZLOM 7.12.2001 9:34 Str�nka 16

15

– potreba spoloãného prístupu k ochrane, monito-ringu a vyuÏívaniu prírodn˘ch hodnôt Babejhory,

– existencia BR Babia Góra na poºskej strane, pri-ãom navrhované zóny BR na slovenskej strane priamo naväzujú na jednotlivé zóny BR z poºskej strany.V rámci prípravnej fázy a zvaÏovania realizá-

cie my‰lienky medzinárodnej BR Babia Góra/Babia hora je osobitne v˘znamná a nepodceni-teºná iniciatíva a záujem slovensk˘ch obcí leÏia-cich pod Babiou horou o jej vytvorenie. Je to sku-toãne (aspoÀ u nás) v˘nimoãné, aby sami zástup-covia obcí iniciovali vytvorenie biosférickej rezer-vácie na svojom území. âo viedlo starostov obcía zástupcov zdruÏenia podbabiohorsk˘ch obcík takémuto postoju? Snáì je to silné ekologicképovedomie ovplyvnené dobrou spoluprácou so‰tátnou ochranou prírody, dostatoãn˘m a objektív-nym v˘kladom o funkciách a cieºoch biosférick˘chrezervácii ako aj dlhodobá spolupráca s prihra-niãn˘mi obcami v Poºsku, ktoré sú dnes súãasÈouBR Babia Góra. Nezanedbateºná je snaha orav-sk˘ch obcí o ochranu a vyuÏívanie prírodn˘chhodnôt hornej Oravy pre rozvoj cestovného ruchu,poznávacej pe‰ej i cyklistickej turistiky a agrotu-ristiky. Starostovia obcí správne pochopili, Ïe lenzachovanie prírodn˘ch daností tohto kraja a pro-pagácia regiónu napríklad prostredníctvom sietebiosférick˘ch rezervácii im zabezpeãia trvaloudr-Ïateºn˘ rozvoj.

Navrhovaná medzinárodná biosférická rezer-vácia Babia Góra/Babia hora má spæÀaÈ tieto ‰pe-cifické ciele:– zachovanie kontinuity prírodn˘ch hodnôt chrá-

nen˘ch území na obidvoch stranách ‰tátnejhranice masívu Babia hora (Babiogórski park

narodowy a NPR Babia hora, CHKO Horná Orava),

– zachovanie krajinnej ‰truktúry a ekosystémov pred fragmentáciou a roztrie‰tením,

– spracovanie spoloãného programu starostlivostia dosiahnutia spoloãnej zodpovednosti za za-

chovanie, ìal‰í v˘voj a stav hraniãného pásma Besk˘d a riek,

– jednotn˘ (spoloãn˘) systém spravovania úze-mia,

– koordinácia monitoringu a trvaloudrÏateºnéhorozvoja,

– uºahãenie vzájomn˘ch, v‰estrann˘ch kontaktov,– koordinácia rozvoja turistiky a vyuÏívania úze-

mia,

– koordinácia rozvoja prihraniãn˘ch regiónov Ba-bej hory,

– moÏnosti získavania prostriedkov z doteraz ne-dostupn˘ch zdrojov,

– spoloãná ochrana kultúrneho a historického de-diãstva,

– rozvoj spolupráce prihraniãn˘ch obcí a zv˘‰enie zodpovednosti za ochranu prírody v prihraniã-n˘ch oblastiach Babej horyV súãasnosti existujú dva alternatívne návrhy

Biosférickej rezervácie na slovenskej strane.Návrh ‰tátnej ochrany prírody je skromnej‰í,poãíta s celkovou v˘merou 12 070, 97 hektárov.Naopak ZdruÏenie podbabiohorsk˘ch obcí na-vrhuje do BR katastrálne územia v‰etk˘ch jeho

obcí, ãím by v˘mera BR dosiahla 20 209,91 hek-tárov.

Vymedzenie jadrovej i náraznikovej zóny súv obidvoch návrhoch rovnaké.

Jadrové územie predstavuje Národná prí-rodná rezervácia Babia hora a Prírodná rezervá-cia Tisovnica:– v˘mera 541,95 ha (4,48 % z celkovej v˘mery BR),– nadmorská v˘‰ka 1110 m – 1725 m (Babia ho-

ra) a 745 m (Tisovnica),– horské prírodné lesy smrekového vegetaãného

stupÀa, subalpínske a alpínske spoloãenstvá fly-‰ového pásma, lesné ra‰elinisko vrchoviskovéhotypu.Nárazníková zóna predstavuje ihliãnaté

(smrekové) a v men‰ej miere zmie‰ané porastya lesné ra‰eliniská (súãasÈ CHKO Horná Orava):– v˘mera 4866,08 ha (40,3 % z celkovej v˘me-

ry BR),– nadmorská v˘‰ka 780–1380 m,– lesné spoloãenstvá horsk˘ch smreãín a ra‰elinné

spoloãenstvá.Záverom snáì moÏno vysloviÈ uÏ len presved-

ãenie, Ïe ochrana prírody efektívne vyuÏije inicia-tívu a ponuku nielen poºsk˘ch ochranárov, ale pre-dov‰etk˘m obcí pod Babiou horou na spoluprácupri ochrane a zabezpeãovaní trvaloudrÏateºnéhovyuÏívania prírodn˘ch hodnôt tohto, Hviezdosla-vom opisovaného i milovníkmi prírody a miestny-mi obyvateºmi – goralmi obdivovaného a uctieva-ného klenotu na‰ej prírody.

Ing. Róbert TRNKAFoto: autor

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Sihelniansky hrádok, pohºad do doliny Pl‰tenica – nárazníková zóna

HrebeÀ masívu Babej hory z vrcholu (1725 m n. m.), vzadu Malá Babia hora (1514 m n. m.) – jadrová zóna

KÁ REZERVÁCIA BBBBAAAABBBB IIIIAAAA GGGGÓÓÓÓRRRRAAAA////BBBBAAAABBBB IIIIAAAA HHHHOOOORRRRAAAA

ZLOM 7.12.2001 9:34 Str�nka 17

16

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

• Národn˘ park Slovensk˘ raj je jedin˘ zo 7 ná-rodn˘ch parkov (aj 16 chránen˘ch krajinn˘ch ob-lastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od geografického názvu regiónu, v ktorom sa roz-prestiera; tajomnosÈ, krásy a história v˘-voja krajiny stvorili fenomén – Genius loci,ktor˘ preváÏil nad geografick˘mi názvami, ktorésú po ruke, ako napr.: Terra Lethon, Letanovské skaly, Hrabu‰ické rokle, Vernársko-hnilecké vrchy,Stratenská hornatina, Spi‰sko-gemersk˘ kras,Havranie vrchy . . .,

• Traduje sa, Ïe menom RAJ nazvali prv˘krát kar-tuziánski mnísi svoj klá‰tor na Skale útoãi‰Èa –dne‰nom Klá‰torisku, keì ho po 200-roãnom pô-sobení v roku 1543 opú‰Èali; pomenovanie SLO-VENSK¯ RAJ bolo prv˘krát pouÏité pred 80 rokmi v ãasopie Krásy Slovenska ã. 2–3/1921,

• Územie Slovenského raja sa zaãalo chrániÈ od21. 8. 1964 ako 1. slovenská chránenákrajinná oblasÈ (CHKO Slovensk˘ raj) v b˘va-lej âSR; od 1. 4. 1988 je Národn˘m parkomSlovensk˘ raj (SRNAP), ktor˘ je od r. 1994 zara-den˘ do európskej siete EECONET a v národnejsieti NECONET je veden˘ ako biocentrum nadre-gionálneho v˘znamu GNÚSES; je jedin˘ kan-didát siete najlep‰ie manaÏovan˘ch chráne-n˘ch území Európy PAN-Parks zo Slovenska (je-den z dvoch NP zo Strednej Európy a zo 6 NPEurópy vybran˘ch spomedzi 30 európskych NP),

• Prvá ochrana prírody v Slovenskom raji: uÏ v r.1890 zriadená prísna jelenia rezervácia na plo-che 11,6 km2 (Stratená, Veºk˘ a Mal˘ Sokola Glac),

• Najstar‰ia mimovládna ochranárska organizáciapôsobiaca v Slovenskom raji a doposiaº úspe‰ne fungujúca: Speleologick˘ klub Slovensk˘

raj Slovenskej speleologickej spoloãnosti zaloÏe-n˘ r. 1964, so sídlom na Správe SRNAPu (Letná 53, Sp. N. Ves),

• Najvy‰‰ie poloÏen˘m miestom SRNAPu je Pred-ná hoºa: 1 545 m n. m.,

• NajniÏ‰ie poloÏen˘m miestom SRNAPu je hladina Hornádu pri SmiÏanskej Ma‰i: 470 m n. m.,

• Najvzácnej‰ie javy: zvrat pásiem v rokli-nách – vertikálna klimatická a biotická inverziaa rozsiahle reliktné vápencové smrekovco-vé boriny viazané na strmé svahy a bralá,

• Najstar‰ie rezervácie sú NPR Vernárska ties-Àava (82,94 ha) a PR Mokrá (60,2 ha) vyhlá-sené uÏ v r. 1966 ako ·PR,

• Naväã‰ou rezerváciou je NPR Kyseº s v˘merou 949,97 ha s roklinou Sokolia dolina,

• Najvy‰‰ia koncentrácia roklín v Karpatskom oblú-ku: 4,4 rokl./10 km2,

• Najrozsiahlej‰ia zachovalá krasová planina:Glac, v okrajov˘ch svahoch ktorej sú vodou vyero-dované najatraktívnej‰ie tiesÀavy Slovenského raja,

• Najdlh‰ou a najmohutnej‰ou roklinou je roklina Veºk˘ Sokol: dæÏka 4,5 km a hæbka 300 m, ce-lá NPR Sokol má dovedna viac neÏ 50 jask˘À,

• Najkrat‰ou a jedinou sprístupnenou roklinou ob-rátenou na juh je Zejmarská roklina: 0,8 km,

• Najdlh‰í kaÀon je Prielom Hornádu: 11,7 kmod Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabu‰iciachpo most pri SmiÏanskej Ma‰i, má aj najvy‰‰iu dru-hovú diverzitu (460 druhov vy‰‰ích rastlín),

• Najvy‰‰í vodopád je Závojov˘ vodopád v So-kolej doline: 70 m,

• Najvy‰‰ia koncentrácia jask˘À na Slovensku:1,8 jask˘À/km2; v SRNAPe r. 2001 evidovan˘ celkov˘ poãet viac ako 350 jask˘À, 4 priepastia 131 závrtov (v SR: 4 234 jask˘À a priepastí),

• Najväã‰í jaskynn˘ priestor na Slovensku jeRozprávkov˘ dóm v SPD–NPP Stratenská jas-kyÀa: plocha 9 040 m2, objem 79 017 m3,

• Najväã‰ia ºadová jaskyÀa na Slovensku a z naj-v˘znamnej‰ích jask˘À Karpát najniÏ‰ie poloÏenáºadová jaskyÀa je SPD–NPP Dob‰inská ºado-vá jaskyÀa: plocha ºadu 9 722 m2, objem110 132 m3, hrúbka 26,5 m; objavená 1870,sprístupnená r. 1871, prvá elektricky osvetlenájaskyÀa na svete r. 1881, 1. koncert na podzem-nom ºadovci na svete vo Veºkej sieni na poãesÈ ná-v‰tevy Karola ªudovíta Habsburského v r. 1890,

• Najstar‰ia jaskyÀa SRNAPu je Skalné oknoa Pieskovcová jaskyÀa pod âiernym vrchomv NPR Piecky uchovávajúce 60 mil. rokov star˘paleogénny monolit s objemom 350 m3,

• Jediná lokalita Svetového prírodného dediãstvav NP Slovenska: SPD–NPP Dob‰inská ºadová jas-kyÀa, NPP Stratenská jaskyÀa a PP Psie diery s cel-kovou dæÏkou 21 737 m a hæbkou 194 m v jas-kynnom komplexe Duãa (Cairns 2000), sta-lagmitové jazero o ploche 320 m2,

• Najvy‰‰iu biodiverzitu Európy majú Kopaneckélúky: 75 druhov vy‰‰ích cievnat˘ch rastlín/m2,

• Entomologicky najdôkladnej‰ie preskúmané úze-mie Slovenska: 2 177 druhov mot˘ºov, z toho27 endemitov nachádzajúcich sa len v SRNAPea 2 celosvetove novoobjaven˘ch,

• Najvy‰‰ia koncentrácia mot˘ºov na Slovensku: 6,06 druhov/km2 zásluhou v˘skumn˘ch prácspi‰skonovoveského prof. Andreja Reipricha(nar. 31. 7. 1912 v Dob‰inej); (v SR: 3 524 dru-hov, koncentrácia 0,06 dr/km2),

• SRNAP je 5. floristicky najbohat‰ia oblasÈ Slo-venska: 930 druhov vy‰‰ích rastlín,

• Najmen‰í cicavec: piskor mal˘ (Sorex minutus,6 cm, 2–7 g), najväã‰í dravec: medveì hned˘(Ursus arctos, 260 kg, 8–14 ex.), najmen‰í vták: králik zlatohlav˘ (Regulus regulus, 9 cm, 7 g), naj-väã‰í vták: orol skaln˘ (Aquila chrysaetos, 4 hniez-diace páry), najkraj‰ie dravce: maãka divá (Felis silvestris) a rys ostrovid (Lynx lynx), populácia vyd-ry (Lutra lutra, 6–10 ex.), populácia vlka dravého (Canis lupus, 2 svorky, 12–18 ex.), najkontroverz-nej‰í Ïivoãích: kamzík vrchovsk˘ alpsk˘ (Rupicap-ra rupicapra) z umelo vysaden˘ch 6 ex. v r.1963dnes Ïije v SRNAPe cca 80 jedincov nepôvodné-ho alpského druhu niãiacich pôvodné rastlinnébiotopy; najväã‰ia kolónia netopiera fúza-tého a Brandtovho v Európe (Myotis mysta-cinus/brandti) zimujúcich v SPD–NPR Dob‰inskáºadová jaskyÀa (celkove 12 druhov),

Pieskovcová jaskyÀa – 350 kubíkov˘ paleogénny monolit star˘ 60 mil. rokov so spoluobjaviteºom Ing. JánomTulisom Foto: RNDr. Ladislav Novotn˘

NNNNAAAAJJJJvvvv NNNNáááárrrrooooddddnnnnoooommmm ppppaaaarrrrkkkkuuuu

SSSSlllloooovvvveeeennnnsssskkkk ˘ rrrraaaajjjj

JaskyÀa Skalné okno Foto: RNDr. Ladislav Novotn˘

ZLOM 7.12.2001 9:35 Str�nka 18

17

CHRÁNENÉ ÚZEMIA• Pieskovcov˘ lom ëurkovec pri Spi‰sk˘ch To-

má‰ovciach je paleontologická lokalita s nálezmi fosílií spred 45 mil. rokov z treÈohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m,

• Najstar‰ie osídlenie v SRNAPe: SmiÏanské Hra-disko (neolit – mlad‰ia doba kamenná, cca5 000 r. pr. Kr.); najstar‰í nález nástrojov nean-dertálskeho ãloveka (paleolit, medziºadová dobariss/würm) zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso – cca 70 000rokov staré,

• Najbohat‰ia zbierka stredovek˘ch kachlíc v Eu-rópe: sa postupne na‰la pri prácach na archeolo-gickom prieskume vedenom od r. 1983 doc. M. Slivkom za podpory MVO Strom Ïivota naKlá‰torisku v srdci SRNAPu, kde bol po tatár-skej pohrome r. 1241 na mieste nazvanom Ska-la útoãi‰Èa (Lapis refugii) obohnanom 1,5 km dl-h˘m obrann˘m valom zaloÏen˘ 19. 12. 1298klá‰tor kartuziánov, najtvrd‰ej rehole (jedinárehoºa, ktorá nebola nikdy reformovaná) a trval

od r. 1307 do r. 1543 kedy sa kartuziáni pre-sÈahovali do âerveného Klá‰tora (teraz PIENAP),

• Dodnes zachované miestne názvy dokumentujúceprechod z pohanského ku kresÈanskému rítu:Sovia Skala (552 m n. m.), Matka BoÏia(905,8 m n. m.), Medvedia Hlava (903 m n. m.),

• Najväã‰í nález kostí pravekého jaskynného med-veìa Ursus spelaeus: v 487 m dlhej, verejnos-ti nesprístupnenej NPP Medvedej jaskyni (15 490aÏ 17 530 rokov staré, objavená r. 1952),

• Najväã‰ia vodná plocha je umelá VN Palcman-ská Ma‰a (85 ha), z ktorej je prevod vody Hnilca do povodia rieky Slanej k PVE; v území sú zachovalé 3 tajchy: Klauzy, Blajzloch a Hanz-jakubová,

• Najdlh‰í cestn˘ tunel (aj v NP Slovenska) jev Stratenskej doline (NPR Stratená, 300 m dlh˘),

• Najväã‰ia dedina v Slovenskej republike: Smi-Ïany 7 147 obyv.,

• Najãlenitej‰ia dedina: Mlynky, ktoré vznikli zlú-ãením 6 baníckych osád patriacich Sp. N. Vsi –

Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcman-ská Ma‰a, Rakovec a Sykavka,

• Najväã‰ia populácia Rómov v NP Slovenska: cca7 000 Rómov v ochrannom pásme SRNAPu,

• Najvy‰‰ia hustota turistick˘ch znaãen˘ch chodní-kov v NP Slovenska: hustota 1,1 TZCH/km2,viac neÏ 300 km TZCH, 100 km z nich veden˘chexponovan˘m horsk˘m a roklinov˘m terénom (stu-peÀ horolezeckej obÈaÏnosti 2–3), mnohé star‰ieako 40 rokov,

• Najnav‰tevovanej‰ie miesta: SPD–NPP Dob‰inskáºadová jaskyÀa (cca 85 000 náv‰t./r. 2000)a Tomá‰ovsk˘ v˘hºad – NPR Prielom Hornádu,

• Najnav‰tevovanej‰ia roklina je NPR Suchá Belá(v lete viac ako 1000 náv‰tev./deÀ),

• Najniãivej‰í lesn˘ poÏiar v prírodnej rezervácii: pred 25 rokmi, od 17. 7. 1976 zhorelo za 5 dní 29,22 ha prirodzeného lesa v NPR Kyseº,

• Najväã‰í lesn˘ poÏiar na území NP Slovenska saodohral na jeseÀ roku 2000 v NPR Tri Kopcea na lokalite kó. Krompºa: na ploche 80 ha.

Prv˘ akt posvätnej úcty, keì ãloveka oãarila krása ãizázrak prírody, znamenal prvú duchovnú skúsenosÈ.

(H. Skolimowski, poºsk˘ ekofilozof)

V dÀoch 8.–16. 11. 2001 sa konal v Národnom par-ku Slovensk˘ raj Prv˘ medzinárodn˘ maliarsky plenérpod názvom Slovensk˘ raj 2001. Zorganizovala ho nasvojej Terénnej stanici Dedinky Správa Národného par-ku Slovensk˘ raj (SRNAP) v spolupráci s Galériou umel-cov Spi‰a (GUS) Spi‰ská Nová Ves za úãasti umelcovz krajín Visegrádskej 4-ky. Pozvanie prijali akademickímaliari: AlÏbieta Halasa-Swis a Leon Michna (Poºsko),Kormós Éva a Molnár Irén (z Maìarska) a zo SlovenskaJozef Ha‰ãák, Marián Hennel a Viliam Pirchala (priate-lia z âiech sa na poslednú chvíºu ospravedlnili). Plenérbol ukonãen˘ v GUS vernisáÏou v˘stavy vytvoren˘chdiel, kurátorkou ktorej bola Jitka Haaková. âasÈ z vysta-ven˘ch obrazov postupne vytvorí základy Galérie Slo-venského raja.

âo viedlo GUS a SRNAP, Ïe splnili sen jednéhoz úãastníkov plenéru – M. Hennela? Genius loci úze-mia, ktor˘ sa odráÏa v jeho netypickom zemepisnom ná-zve? Áno, aj. Traduje sa, Ïe meno RAJ vyslovili prv˘krátkartuziánski mnísi, keì v roku 1543, po 200-roãnompôsobení na Skale útoãi‰Èa, opú‰Èali svoj klá‰tor na te-raj‰om Klá‰torisku. Pomenovanie SLOVENSK¯ RAJ bo-lo prv˘krát pouÏité pred 80 rokmi v ãasopise KrásySlovenska ã. 2–3/1921 a vzi‰lo z radov turistov milujú-cich prírodu zdruÏen˘ch v Sládkoviãovom ‰tudentskomsamovzdelávacom krúÏku na Îelezniãiarskom chlap-ãenskom internáte v Spi‰skej Novej Vsi. Priatelia prírodya obdivovatelia jej krás organizovaní v Klube ãsl. turis-tov v Spi‰skej Novej Vsi dali vtedy aj prv˘ popud k bo-ju za záchranu krás Slovenského raja a proti neºútostné-mu odstreºovaniu brál dynamitom a zasypávaniu vodo-pádov v jeho roklinách pre dopravu dreva z rozsiahlychholorubn˘ch ÈaÏieb.

Sen milovníkov prírody a prírodovedcov o ochraneprírody a vyhlásení národného parku v Slovenskom rajimá v‰ak veºmi dlhú cestu k realite... Územie Sloven-ského raja sa zaãalo chrániÈ aÏ od 21. 8. 1964 ako1. slovenská chránená krajinná oblasÈ (CHKO Slo-vensk˘ raj) v b˘valej âSR; aÏ od 1. 4. 1988 jeNárodn˘m parkom Slovensk˘ raj, ktor˘ je dnes jedin˘mkandidátom siete najlep‰ie manaÏovan˘ch chránen˘chúzemí Európy PAN-Parks zo Slovenska vybran˘ spo-medzi 30 európskych národn˘ch parkov (NP).

V na‰om národnom parku sa v‰ak doteraz hospodá-ri podºa Lesného zákona – a dejú sa v Àom aj iné, ne-legálne, aktivity – v rozpore so Zákonom o ochrane prí-rody a krajiny. Toho roku je tomu 25 rokov od pusto‰i-

vého poÏiaru v najväã‰ej prírodnej rezervácii Kyseº naploche 29,22 ha. Doposiaº je nebezpeãné do nej cho-diÈ... Túto jeseÀ uplynul rok od najväã‰ieho poÏiaruv NP Slovenska, ktor˘ postihol celkove 80 ha prevaÏnevzácnych reliktn˘ch vápencov˘ch borín v Národnej prí-rodnej rezervácii Tri kopce pod kótou Krompºa. 4. má-ja toho roku znovu horelo pri Prírodnej rezerváciiKocúrová. ÚnosnosÈ krajiny má svoje hranice, ktoré smeuÏ dosiahli.

Boj dobra so zlom, krásy s nezodpovednosÈou, po-kraãuje. Prv˘ medzinárodn˘ maliarsky plenér Slovensk˘raj 2001 nemal za cieº omieºaÈ slovo zviditeºnenieSlovenska; chceli sme ním pripomenúÈ protireãivé po-solstvá jubileí. Jeho leitmotívom v‰ak bola aj snaha po-ìakovaÈ – prostredníctvom maliarov - krajinám Vise-grádskej 4-ky: âesku, Maìarsku a Poºsku za pomocvrtuºníkmi pri hasení poÏiaru na Krompli.

Kºúãov˘m slovom tohoroãného plenéru je tedavìaãnosÈ. Vìaka patrí t˘m, ktorí vidia a umoÏÀujúvidieÈ krásu in˘m – teda aj v‰etk˘m na plenéri tvoriacimumelcom a nemalému poãtu sponzorov plenéru.PretoÏe to, ão povaÏujeme za krásne, to neniãíme. Tozaiste myslel F. M. Dostojevskij, keì riekol, Ïe Krásaspasí svet.

Zasiali sme ojedinelú tradíciu trienále Medzinárod-n˘ch maliarskych plenérov v Národnom parku Slovensk˘raj. Snáì raz z nej vyrastie na Dedinkách medzinárod-ná maliarska kolónia, ak˘si vidiecky Montmartre, záso-bujúci Galériu Slovenského raja obrazmi z jeho prírody.

Verím, Ïe len takéto aktivity splnia sen milovníkovprírody, Ïe zo Slovenského raja raz bude národn˘park v zmysle poslania národn˘ch parkov definované-ho Svetovou úniou ochrany prírody (IUCN):

„Národn˘ park je pomerne veºká, vynikajúca prírod-ná oblasÈ, ktorú spravuje národne uznávan˘ ústredn˘orgán za úãelom ochrany ekologickej integrity jednéhoalebo viacer˘ch ekosystémov pre túto a budúce generá-cie, smerom k úplnému vylúãeniu hospodárskeho vyuÏí-vania ãi intenzívnej hospodárskej ãinnosti a s cieºom po-skytovaÈ základÀu pre duchovné, vedecké, v˘chovnéa regulované turistické vyuÏitie“.

Verím, Ïe úcta k Ïivotu a láska k v‰etk˘m Ïiv˘m tvo-rom podnecovaná krásou prírody spasí ná‰ svet. Verím,Ïe zo Slovenského raja bude raz oáza meditácií. To jeten môj sen, ktor˘ treba splniÈ.

Du‰an BEVILAQUA,Správa Národného parku Slovensk˘ raj

Foto: Ing. Miroslav Dibák

SSSSNNNNYYYY SSSS IIII TTTTRRRREEEEBBBBAAAA PPPPLLLLNNNNIIII ËËËË

Leon Michna, Alzbieta Ha∏aÊa ÂwiÊ a Jozef Ha‰ãák pred obrazmi J. Ha‰ãáka

ZLOM 7.12.2001 9:35 Str�nka 19

18

Pre na‰inca boli donedávna rakúskeAlpy, hoci blízke, predsa vzdialené, akosymbol ãohosi nedosiahnuteºného. Si-

tuácia sa zmenila a dnes sa chodí do Álp bezproblémov.

V Rakúsku sa nachádza v˘chodná ãasÈ Álp, kto-r˘ch vrcholy síce nedosahujú ‰tvortisícmetrovúnadmorskú v˘‰ku, ale i tak sa oplatí nav‰tíviÈ tietokonãiny. Azda najznámej‰iou oblasÈou sú VysokéTaury (Hohe Tauern) vyhlásené za národn˘ park.Na prvé poãutie je tu istá zvuková podoba názvus na‰imi Vysok˘mi Tatrami, predsa obidve pohoriamajú odli‰n˘ ráz. Celková rozloha národného par-ku, ktor˘ je najrozsiahlej‰í v strednej Európe, do-sahuje 1146 km2, z toho tzv. centrálna zóna, s naj-cennej‰ími prírodn˘mi hodnotami, zaberá plochu648 km2, zbytok – 598 km2 – tvorí periférna zóna.V centrálnej zóne sú lokalizované dve v˘razné do-minanty, a to skupina vrcholov okolo najvy‰‰ieho‰títu Rakúska – Grossglockneru (3798 m n. m.)a skupina Grossvenedigeru (3674 m n. m.) so sú-visl˘m ºadovcom o ploche vy‰e 80 km2. Centrálnuzónu tvoria strmé ‰títy, skalnaté partie s horsk˘miriavami, vodopádmi, bralnat˘m reliéfom a neod-mysliteºn˘mi ºadovcami, ktoré dodávajú tomutoregiónu monumentálny charakter. Okrajová zóna –nieão na spôsob ná‰ho ochranného pásma – je uÏsilne ovplyvnená ãlovekom. Sú tu horské lúky, in-tenzívne vyuÏívané pasienky, polia, lesné porasty,ruku ãloveka tu cítiÈ na kaÏdom kroku, na‰Èastie tá-to exploatácia je väã‰inou v harmónii s prírodou.

Dva roky som odolával farbist˘m opisom príro-dy Národného parku Hohe Tauern v Rakúsku ko-legyne Ing. Zuzky Krempaskej, aÏ koneãne v júli

minulého roku som sa spolu so synom Martinomvybral obzrieÈ si tieto kopce na vlastné oãi. Cestaz Ko‰íc aÏ do samotn˘ch Álp – autobusom, mikro-busom a vlakom síce nebola dlhá, ale únavná. Keìsme koneãne v predhorí Álp, mesteãku Mitersill,vystúpili z vlaku, boli sme ako dolámaní a ÈaÏkébatohy nám na stabilite nepridávali. Ani slnko nanás nechcelo pozeraÈ, skrylo sa za husté mrakya spustil sa dáÏì. Podºa mapy nás ãakal asi ‰tyri-,maximálne päÈhodinov˘ pochod na chatu St.Poltnerhütte, kde sme mali zabezpeãené ubytova-nie na nasledujúci pobyt. Boli ‰tyri hodiny popo-ludní, takÏe vidina cieºa, dosiahnutého tesne pozotmení, bola celkom reálna. Av‰ak skutoãnosÈ násnepríjemne prekvapila. Nedávne prudké lejakyrozvodnili ináã nev˘razné boãné potoky a turistic-k˘ chodník vedúci údolím pokr˘vali ÈaÏko prie-chodné hrubé nánosy bahna a kamenia. ZdrÏal nási hust˘ polhodinov˘ lejak, takÏe bolo uÏ pol ôsmejveãer, keì sme dorazili k jazeru Hintersee. A podºaukazovateºa smeru nás odtiaº na chatu ãakala e‰tetri aj polhodinová prechádzka. Zvädli sme ako od-trhnuté lúãne kvety.

E‰teÏe nás prebral k Ïivotu pohºad na veºkú dre-venú stavbu nad jazerom, síce o‰arpanú a s rozbi-t˘mi oknami, ale tu‰ili sme v nej útulok na noc.Z omylu nás r˘chlo vyviedol chlapík, ktor˘ sa spo-lu s veºk˘m psom objavil vo dverách a rezolútnenás posielal preã, Ïe u neho prenocovaÈ nemôÏeme,a Ïe sa máme vrátiÈ na predchádzajúcu chatu, asi

polhodinu cesty späÈ. Takáto „pohostinnosÈ“ v ho-rách nás veru zaskoãila. Odmietli sme jeho milúponuku a prenocovali na krytej drevenej verandeneìalekej chaty Gamsblickhütte, ktorá bola v tenveãer opustená. Noc prebehla pokojne, zimou smenetrpeli, sem-tam sp⁄chlo.

Ráno sme vstali e‰te za tmy, ani sme neraÀajko-vali a poìho hore. Cesta viedla príkrym, miestamikolm˘m skaln˘m prahom. O chvíºu zaãalo pr‰aÈa o nieão vy‰‰ie sa pridal sneh, ktor˘ nás sprevá-dzal po celej trase. „Ideálne letné“ poãasie dopæÀalostr˘, chladn˘ vietor, chodník sa miestami strácalv snehu a ná‰ cieº v hmle. Do úÏasu nás privádzaliakurát stoicky stojace kravy na chránen˘ch plo-chách, preÏúvajúce svoj prídel trávy. Prekvapi-lo nás len to, Ïe neboli fialové a s nápisom Milka,ako je to vo v‰etk˘ch reklamách. Správny smernám urãovali stæpy vedenia vysokého napätia.Orientovali sme sa podºa toho, na akej strane sa vy-nárali z hmly.

Ná‰ príchod na chatu St. Pöltnerhütte, situovanúv nadmorskej v˘‰ke 2481 m, na tzv. Felbertauerne,vzbudil v tomto neveselom nedeºnom dopoludnízaslúÏenú pozornosÈ. Zuzka Krempaská, ktorá nachate aj s rodinou uÏ t˘ÏdeÀ dovolenkovala, vrajkvôli nám celú noc nespala. Zbytok dÀa sme strá-vili viac-menej leÀo‰ením, oddychom, su‰enímmokrého odevu a topánok a vybaºovaním sa,v krásnej predtuche nadchádzajúcich túr. Poobedesa ukázalo aj slnko, sneh sa r˘chlo topil a my sme

ZO SVETA

NP HOHE TAUERN V RAKÚSKUMasív Grossvenedigeru s ºadovcom padajúcim do údolia Aussengschlossen Foto. Z. Krempaská

(alebo Vianoce v lete)

ZLOM 7.12.2001 9:35 Str�nka 20

19

ZO SVETAnad podrobnou mapou okolia chaty kuli plány naìal‰ie dni, v domnení, Ïe snehov˘ pozdrav je lenefemérna záleÏitosÈ. Ale nebola. V noci zase sneÏi-lo a siln˘ severn˘ vietor narobil parádne záveje.Deti si na verande chaty postavili iglú a zavládlapravá zimná „idyla“, nie nepodobná vianoãnej.Popoludní sa opakoval vãeraj‰í scénar s otepleníma tak sme neváhali a vyrazili. Vybrali sme sa nablízky Messelingkogel (2694 m n. m.). Cestou smev‰ak narazili na odboãku, ktorá viedla naHochgasser (2922 m), a keìÏe to bolo na dohºad,nemohli sme odolaÈ. V stup namáhav˘ nebol, samározdrobená skala, sem-tam sporá alpínska vegetá-cia. V hºad v‰ak stál za to. Vietor hnal biele mrakypo atramentovej oblohe, obnaÏoval slnko, mohlisme si dos˘ta vychutnaÈ pohºad na masívGrossglockneru, ba aj Grossvenediger sa na mo-ment ukázal a pri pohºade do údolia pod nami smemali malú du‰iãku. V stiÏné je z tohto dôvodu pri-rovnanie, Ïe tam, kde konãia Tatry, zaãínajú Alpy.Vo vrcholovej knihe sme zaregistrovali, Ïe sme pr-ví Slováci po dvoch rokoch, ãesk˘ch turistov na vr-chol vystúpilo viacej. Zostúpili sme dole a soZuzkinou rodinou e‰te pre‰li na spomínan˘Messelingkogel, priãom cestou nás sprevádzalk⁄deº roztomilo vypiskujúcich snehárok vrchov-sk˘ch (Montifringilla nivalis), a potom nás Zuzkazaviedla na zaujímavú geologickú lokalitu pri jaze-rách, s v˘skytom pekn˘ch kry‰tálov. PrevaÏná ãasÈrakúskych Álp je budovaná Ïulami, svormi, fylit-mi, miestami sa nachádzajú aj vápencové partie.Súãasná morfológia alpsk˘ch konãiarov a dolín jehlavne v˘sledkom pôsobenia mohutn˘ch ºadovcovv dobách ºadov˘ch. Na niektor˘ch lokalitách sa e‰-te miestne ºadovce uchovali, inde nachádzame lenstopy po ich úÏasnej sile – morény, ºadovcové ja-zerá, ryhami zbrázdené skalné platne.

Po chvíli si poãasie uvedomilo svoju veºkory-sosÈ, zatiahlo sa a znovu zaãalo mrholiÈ. Klopkaniekladivkami na kri‰tálové Ïily ustalo a vrátili sme sana chatu. ëal‰ie noci a dni akoby vypadli z ko-pírky – v noci snehová metelica, cez deÀ vietora hmla. Cencúle na drôtoch elektrického vedeniaviseli nie kolmo, ale vodorovne. ManÏelia Gita,pôvodom Slovenka a Helmut Strohmaierovci, kto-rí chatu prevádzkujú, nám síce kaÏd˘ veãer dodá-vali nádej zaruãen˘mi predpoveìami zlep‰ujúcehosa poãasia, ale tie nevychádzali.

Vo chvíºach beznádeje sme sa potulovali po cha-te, ktorú postavili v rokoch 1912 aÏ 1922 a v roku1993 kompletne zreko‰truovali nákladom 7 mil.

ATS z financií Rakúskehoalpského spolku (ÖAV) –sekcie St. Pölten. Chata sto-jí v sedle, otvorená severo-juÏnému prúdeniu, ktorésme denne intenzívne cítili.Cez sedlo pôvodne prechá-dzala stará obchodná a pas-tierska cesta zo salzburskejstrany do v˘chodného Tirol-ska. Na chate je k dispozíciiobvykl˘ komfort, na na‰epomery nad‰tandardn˘,a hoci tesne popri chate ve-die spomínané vedenie vy-sokého napätia, do chaty saelektrick˘ prúd privádzaz malej veternej elektrárneo príkone 1 kW. Ochran-covia prírody a Ïivotnéhoprostredia v Rakúsku márneprotestovali proti v˘stavbevedenia, ktoré krajinárskyhyzdí v˘hºady na okolitéhory.

Chata je v˘chodiskompre mnoÏstvo rôzne nároã-n˘ch – jedno-, ãi viacdÀo-v˘ch – túr do blízkeho ivzdialeného okolia. Turis-tické trasy sú vyznaãenéãervenobielymi znaãkami,prípadne skaln˘mi „muÏík-mi“, v neprehºadnom teréneaj kovov˘mi tyãami. Pria-mo nad chatou sa t˘ãi temertrojtisícov˘ vrchol Tauern-kogel (2988 m n. m.), a hociv˘stup naÀ trvá asi hodinu,chatár Heli nás v takom po-ãasí hore nepustil. V okolíchaty je viacero krásnych ºadovcov˘ch jazier.Paralelne s údolím Felbertal sa tiahne údolieAmmertal, s novovybudovanou cestou, spájajúcousevernú a juÏnú ãasÈ Vysok˘ch Taur a s vy‰e päÈ ki-lometrov dlh˘m tunelom popod uÏ spomínan˘ vr-chol Hochgasser. Ne‰lo nám do hlavy, preão vede-nie vysokého napätia neviedli práve t˘mto údolím,keì uÏ tu vybudovali aj cestu.

Zaujímavá je história vzniku Národného parkuVysoké Taury. Prvé oficiálne snahy o ochranu prí-

rody t˘chto hôr sa datujú do roku 1909. Zákon-nú podobu v‰ak dostali aÏ v roku 1972, kedysa vlády spolkov˘ch krajín Korutánska, Soºnohrad-ska a Tirolska uzniesli na vytvorení národnéhoparku, a potom v rokoch 1983 (Korutánsko), 1984(Soºnohradsko) a 1991 (Tirolsko) vyhlásili národ-n˘ park.

Pôsobenie ãloveka v t˘chto horách zaãaloveºmi dávno a okrem pôsobenia prírodn˘ch fe-noménov – klímy a ºadovcov tu takisto zanecha-lo svoje stopy. ªudia museli prispôsobiÈ Ïivot-n˘ ‰t˘l tvrd˘m zákonom prírody. Dokázali v‰akintuitívne zladiÈ svoje aktivity s okolit˘m prostre-dím. Dokumentujú to horské farmy, preÏívajúceniekoºko storoãí v jednotliv˘ch údoliach, hlbokosa zarezávajúcich do hôr. Stavby majú typick˘ alp-sk˘ ráz architektúry – staré, drevené, ale vÏdyovenãené mnoÏstvom kvitnúcich balkónov˘chkvetín. Na niektor˘ch miestach, napr. v údolíAussengschlossen, nám drevené stavby pripomí-nali zábery zo zlatokopeck˘ch osád na Alja‰ke.âo sme v‰ak stráviÈ nemohli, to boli v‰adeprítom-né ohrady – drevené, laÈkové, drôtené, ktor˘miboli najmä v niÏ‰ích polohách rozparcelovanév‰etky horské lúky.

Plánov sme mali na tento prázdninov˘ pobytneúrekom – a temer niã nám nevy‰lo, ale prv˘kontakt s alpskou prírodou zanechal v nás dobr˘pocit.

Samotn˘ odchod z Vysok˘ch Táur vyzeral akozbabel˘ útek pred poãasím. Gitka s Helim sa námospravedlÀovali, Ïe také poãasie tu v júli uÏ rokynepamätajú, aby sme alpskej prírode odpustilia pri‰li aj na budúci rok, kedy nám urãite Alpy ukáÏutú svoju pravú, kraj‰iu podobu. Nesºúbili sme im to,ale odhodlanie vrátiÈ sa v nás rastie zo dÀa na deÀ.

RNDr. ªubomír PANIGAJ, CSc.Zvlá‰tna architektúra ºudov˘ch stavieb v údolí Aussengschlossen Foto ª. Panigaj

Rododendróny pod snehovou pokr˘vkou, v pozadí Grossvene-diger Foto. ª. Panigaj

ZLOM 7.12.2001 9:36 Str�nka 21

20

Vydra rieãna je veºmy zaujímav˘ Ïivo-ãích. Z na‰ích cicavcov je najdokonalej‰ieprispôsobená Ïivotu vo vode.

Ako vyzeráSamce vydry môÏu maÈ aÏ 85 cm a vá-

ÏiÈ aj 10 kg. Samice sú o nieão men‰ie.Pre vydru je typick˘ hrub˘ chvost, ktor˘sa postupne zuÏuje, plochá hlava s mal˘-mi u‰kami a silné nízke nohy s plávacímiblanami. Nohy sú pre Àu veºmi dobré ves-lá a chvost kormidlo. Hnedá koÏu‰inavydry je krásne jemná a hustá. E‰te aj vovode vyzerá, ako by sa práve uãesala. Jeto vìaka vzduchov˘m bublinkám, ktoréuchovávajú smer srsti a jej izolaãn˘ me-chanizmus.

Ako ÏijeVydra Ïije pri riekach, potokoch, ja-

zerách, rybníkoch v brlohu, ktor˘ si vy-hrabe do brehu. Vchod do neho je

pod vodou, ale má aj vzdu‰n˘ vetracíotvor. Jej hlavnou potravou sú ryby,niekedy sú to aj raky, Ïaby a pritrafí saaj kaãica. Svoj úlovok Ïerie väã‰inou navyv˘‰en˘ch miestach, napríklad na ka-meni uprostred vody. Vydra loví za sú-mraku a v noci, poãas ktorej môÏe pre-putovaÈ aj 10 km. Vìaka spomínan˘msiln˘m nohám a chvostu pláva veºmi r˘ch-lo a obratne. Niekedy aÏ 12 kilometro-vou r˘chlosÈou za hodinu. Pod vodou vy-drÏí aÏ 4 minúty, ale obyãajne sa vynárapo 1 minúte.

Vydra okrem obdobia rozmnoÏovaniaa v˘chovy mláìat Ïije samotársky. Samecsa k samici pripája neskoro v zime a na jar,v ãase párenia a ostane s Àou ist˘ ãas.Po 62 dÀoch sa narodia najãastej‰ie 2–3slepé mláìatká. SrsÈ majú ako my‰ky a pa-puºku bez zubou. Po 30 aÏ 35 dÀoch sa imotvárajú oãi. Mlieko pijú pribliÏne 10 t˘Ï-dÀov a potom sa pre nich zaãína plaveck˘v˘cvik. Takto spoloãne Ïijú a aÏ na nasle-dujúcu jar sa osamostatÀujú. DoÏívajú sa15 aÏ 20 rokov.

Kto je jej nepriateºVydra v prírode nemá Ïiadneho pri-

rodzeného nepriateºa. Najväã‰ím nebez-peãenstvom je pre Àu ãlovek, ãi uÏ pria-mo alebo nepriamo. Priamo to bolo naj-mä lovom pre jej vzácnu koÏu‰inu a jejpotravu – ryby. Áno ryby, boli príãinoujej lovenia najmä v blízkosti rybníkov,lebo chytala ryby, ktoré ãlovek choval.Nepriamymi príãinami ohrozenia vyd-ry ãlovekom je zneãisÈovanie vôd,regulácie riek a potokov. OdstraÀo-vaním pobreÏn˘ch krovín sa niãia

útoãiská nielen pre vydru ale ajpre Ïivoãíchy, ktor˘mi sa Ïi-

ví. ëal‰ím nebezpeãen-stvom je v˘stavba

ciest, ktoré kriÏujúvodné toky bez

toho, aby bo-li vytvorenéprechody prevydru. Po-

tom ãasto dochádza k usmrtenie vydry priprechádzaní cez cestu .Vìaka tomu muse-la vzniknúÈ aj nová dopravná znaãka „po-zor vydra“, ktorú môÏeme vidieÈ na dialni-ci medzi RuÏomberkom a L. Mikulá‰om,pri Ivachnovej, kde ãasto dochádza k ta-k˘mto nehodám. V súãasnosti patrí vydramedzi veºmi ohrozené druhy, ktoré musiabyÈ chránené zákonom a pokuta za jejusmrtenie je 30 000,– Sk.

Zapamätali ste si?1. Preão je vydra taká r˘chla a obratná.

Lebo má:a) krátke silné nohy s plávacími blanami

a hrub˘ zuÏujúci sa chvost, ktor˘ slú-Ïi ako kormidlo,

b) vzduchové bublinky unikajúce z jej srsti, ktoré ju poháÀajú,

c) veºké blanité u‰i, ktoré jej slúÏia akoveslá pri plávaní.

2. âo je hlavnou potravou vydry?a) komáre, ktoré zabíja dlh˘m chvos-

tom,b) kríky, na brehu, ktoré ob-

hr˘za z vody,c) ryby.

3. Ako sa vydra rozmnoÏuje?a) zná‰a 62 vajíãok, z ktor˘ch

sa po desiatich t˘ÏdÀoch vyliahnú malé vydry,

b) rodí 2–3 slepé mláìatká,ktoré cicajú mlieko,

c) vo vode porodí mláìatká, aby vedeli hneì dobre plá-vaÈ.

4. Preão je ãlovek najväã‰ím ne-bezpeãenstvom pre vydru?a) lebo vydry sa omylom vr-

hajú na háãiky, keì ãlovekchytá ryby,

b) lebo ju lovil kvôli koÏu‰inea ‰kodám na rybách,

c) zneãisÈuje rieky a potoky,v ktor˘ch Ïije.

Ing. Janka CZIRÁKOVÁKresba: Ing. Andrea Pota‰ová

Foto: Ing. P. Majko

V y d r a

Správne odpovede: 1.a), 2.c), 3.b), 4.b), c).

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

ZLOM 7.12.2001 9:36 Str�nka 22

21

Zber lesn˘ch plodín je sprievodn˘m znakom let-nej turistickej sezóny a v poslednom období sa stá-va ãoraz roz‰írenej‰ím javom. Do popredia vystu-puje najmä v regionóch, ktoré na to majú prírodnéako aj spoloãenské predpoklady. Zvlá‰È nás na uve-den˘ problém upozornia neprehliadnuteºné zástupyºudí, ponúkajúcich tieto dary prírody (najmä huby,ãuãoriedky, maliny a brusnice) vedºa miestnych ko-munikácií, ‰tátnych ciest ale aj na trhoviskách naLiptove, Spi‰i, Horehroní a v ìal‰ích regiónochSlovenska.

LLLL EEEE GGGG IIII SSSS LLLL AAAA TTTT ÍÍÍÍ VVVV NNNN EEEE AAAA SSSS PPPP EEEE KKKK TTTT YYYY ZZZZ BBBB EEEE RRRR UUUULLLL EEEE SSSS NNNN ¯ CCCC HHHH PPPP LLLL OOOO DDDD ÍÍÍÍ NNNN

Podºa v‰eobecnej ochrany rastlín v zmysle § 5ods. 2 zákona NR SR ã. 287/1994 Z. z. o ochrane prí-rody a krajiny moÏno rastliny vrátane ich plodova plodníc húb trhaÈ a zbieraÈ len pre osobnú spotrebubez súhlasu vlastníka pozemku, ak nie sú osobitnechránené zákonom alebo osobitn˘mi predpismi. Podºa§ 5 ods. 3 citovaného zákona, kaÏd˘ kto obchodujes rastlinami (fyzická a právnická osoba), je povinn˘ nav˘zvu ‰tátneho orgánu ochrany prírody preukázaÈ, Ïeich nezískal v rozpore s odsekom 2 zákona, t. j. Ïe ichnezískal bez súhlasu vlastníka pozemku. V národnomparku ako aj v jeho ochrannom pásme, podlieha zberrastlín vydaniu súhlasu, ktor˘ sa vydáva formou roz-hodnutia v zmysle § 14 ods. 2 písm. l) a § 13 ods. 2písm. m) zákona. V najprísnej‰om teda v piatom stupniochrany (na území národnej prírodnej rezervácie resp.prírodnej rezervácie a národnej prírodnej pamiatkyresp. prírodnej pamiatky) je zber v zmysle § 17 ods. 3písm. s) zákona zakázan˘.

Za poru‰enie vy‰‰ie uvedeného zákona môÏeorgán ochrany prírody (OÚ odbor ÎP alebo SIÎP –IOP) uloÏiÈ v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) zákona práv-nick˘m a fyzick˘m osobám oprávnen˘m na podnikaniepokutu do v˘‰ky 100 000,– Sk a v zmysle § 66 ods. 1písm. c) zákona fyzick˘m osobám pokutu do v˘‰ky5 000,– Sk.

Nielen zákon o ochrane prírody a krajiny, ale ajzákon SNR ã. 15/1994 Z. z. o hospodárení v le-soch a ‰tátnej správe lesného hospodárstvav znení neskor‰ích predpisov, spomína zber les-n˘ch plodov. V § 17 ods. 1 uvedeného zákona sauvádza, Ïe kaÏd˘ môÏe vstupovaÈ na lesné pozemkya do lesn˘ch porastov, zbieraÈ pre vlastnú spotrebulesné plody a raÏdie, pritom je povinn˘ les chrániÈ, za-chovávaÈ v lese potrebnú opatrnosÈ a neru‰iÈ lesnéprostredie. Podºa § 17 ods. 2 citovaného zákona o le-soch orgán ‰tátnej správy lesného hospodárstva alebos jeho súhlasom uÏívateº môÏe zakázaÈ, prípadneobmedziÈ uÏívanie lesov uvedené v odseku 1, ak tovyÏaduje ochrana lesov alebo iné dôleÏité záujmyspoloãnosti.

PPPP RRRR AAAA KKKK TTTT IIII CCCC KKKK ÉÉÉÉ PPPP RRRR OOOO BBBB LLLL ÉÉÉÉ MMMM YYYYSSSS OOOO ZZZZ BBBB EEEE RRRR OOOO MMMM LLLL EEEE SSSS NNNN ¯ CCCC HHHH PPPP LLLL OOOO DDDD ÍÍÍÍ NNNN

Toºko hovorí na‰a legislatíva – skutoãnosÈ je Ïiaº tro‰-ku iná. Z podnetu ·tátnych lesov TANAPu bolo pretozvolan˘ch niekoºko pracovn˘ch rokovaní vo veci zberulesn˘ch plodín na území Tatranského národného parku,na ktor˘ch sa zúãastnili zástupcovia okresného úradu –odboru Ïivotného prostredia, odboru PPLH a Ïivnosten-ského odboru, ·tátnej ochrany prírody SR, ·tátnych le-sov TANAPu a viacer˘ch mestsk˘ch samospráv. Tu bo-lo len opätovne kon‰tatované, Ïe zber lesn˘ch plodín sarozmáha nielen pre osobnú spotrebu, ale aj na predaj.Paradoxne, za úãinnosti zákona o ochrane prírodya krajiny nebol okresn˘m úradom vydan˘ Ïiaden súhlasna zber lesn˘ch plodín z úplne prozaického dôvodu.TotiÏ doteraz nikto o tak˘to súhlas neÏiadal!

V záujme zníÏenia ‰kôd na prírodnom prostredí ná-rodného parku bolo na Orave uÏ v minulom rokuúspe‰ne odskú‰ané usmernenie zberu lesn˘ch plodín.V praxi to znamenalo, toºko, Ïe na základe vydanéhosúhlasu na zber lesn˘ch plodín pre osobnú spotrebuv zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, pracovní-ci ·tátnych lesov TANAPu usmerÀovali v mesiacoch júla august fyzické osoby pri zbere lesn˘ch plodín naúzemí národného parku formou bezplatn˘ch povole-niek. Pracovníci jednotliv˘ch ochrann˘ch obvodov malipravidelné sluÏby aj poãas víkendov˘ch dní a okremvedenia evidencie vydan˘ch povoleniek, usmerÀovali ajzber v lese. Ukázalo sa, Ïe vydanie takého súhlasu bo-lo prínosom z titulu ochrany prírody a lesa, keìÏe poãetnelegálnych predajcov lesn˘ch plodín sa zníÏil. VeºmidôleÏitou sa tu javí spolupráca so Ïivnostensk˘m odbo-rom ako aj charakter vlastníctva predmetného územia.RozdrobenosÈ územia z pohºadu vlastníckych vzÈahovsituáciu v˘razne komplikuje.

Z pohºadu Ïivnostenského zákona je zber a predajlesn˘ch plodín bezpredmetn˘ a teda aj nepostihnuteºn˘(napr. blokovou pokutou). V zmysle zákona o trhovis-kách sa stáva zodpovedn˘m jeho správca. Obce tieÏmôÏu rie‰iÈ voºn˘ predaj vydaním V‰eobecne záväzné-ho nariadenia s urãením miesta a druhu predaja, prí-padne jeho úplnym zákazom (tak je tomu napr. v mes-te Vysoké Tatry).

Problematickou je aj definícia pojmu „vlastná spotre-ba“, keìÏe zákon o ochrane prírody a krajiny ani v‰eo-becne záväzná vyhlá‰ka Krajského úradu v Pre‰oveã. 1/1999 o náv‰tevnom poriadku Tatranského ná-rodného parku, napriek snahe takúto definíciu neusta-novil, ani ju nezaradil medzi základné pojmy.

VVVV ¯ CCCC HHHH OOOO DDDD IIII SSSS KKKK ÁÁÁÁ .... .... ....Z tejto zdanlivo patovej situácie v‰ak existuje viace-

ro v˘chodísk. V prvom rade rozhodne netreba zaned-baÈ a podceniÈ v˘chovnú a osvetovú ãinnosÈ medzi ºuì-mi, aby sa vylúãil zber lesn˘ch plodín najmä z územia

prírodn˘ch rezervácií, kde je takáto ãinnosÈ vyslovenezakázaná a v národnom parku uskutoãÀovaÈ zber lenpre vlastnú spotrebu. V tejto súvislosti by rozhodne zaúvahu stálo zaviesÈ presnú definíciu pojmu „vlastnáspotreba“ do práve novelizovaného zákona o ochraneprírody a krajiny resp. náv‰tevného poriadku národné-ho parku. Podobné ÈaÏko vysvetliteºné a najmä doká-zateºné definície spôsobujú problémy pri prípadnomrie‰ení ale aj definovaní priestupkov na úseku ochranyprírody a krajiny.

DôleÏit˘m krokom je aj upozornenie obcí a ‰tátnejpolície na zákaz predaja lesn˘ch plodín, ktoré môÏu uÏvy‰‰ie uveden˘mi nástrojmi zabrániÈ rozmachu nepo-volen˘ch aktivít z titulu svojho postavenia ako represív-nej zloÏky najmä medzi rómskym obyvateºstvom.Samozrejme dobudovanie stráÏnej sluÏby a zv˘‰eniepoãtu profesionálnych stráÏcov ako aj zefektívneniefungovania dobrovoºnej stráÏe prírody na území národ-ného parku je tou najlep‰ou cestou k úspechu.

Problém so zberom lesn˘ch plodín sa zìaleka net˘-ka len územia jedného národného parku, ale na územíokresu Poprad hneì troch. Zatiaº ão Okresn˘ úradv Tvrdo‰íne rie‰il problém zberu lesn˘ch plodín vyda-ním súhlasu pre ·tátne lesy Tatranského národnéhoparku, na území ostatn˘ch okresov resp. národn˘chparkov podobné súhlasy vydané neboli. Aj preto je po-trebné zjednotiÈ rie‰enie tohto problému na území v‰et-k˘ch národn˘ch parkov.

Juraj ·VAJDAFoto: A. Pota‰

PouÏitá literatúra:Rozhodnutia okresného úradu – odboru Ïivotnéhoprostredia v Tvrdo‰íne.Záznamy z pracovného jednania na okresnom úrade –odbore Ïivotného prostredia v Poprade vo veci usmer-nenia zberu lesn˘ch plodín na území Tatranského ná-rodného parku.

ZZZZ aaaa hhhh rrrr aaaa jjjj tttt eeee ssss aaaa ssss nnnn aaaa mmmm iiii !!!!

PPPPRRRROOOOBBBBLLLLEEEEMMMMAAAATTTT IIIIKKKKAAAA ZZZZBBBBEEEERRRRUUUU LLLLEEEESSSSNNNN ¯CCCCHHHH PPPPLLLLOOOODDDDÍÍÍÍNNNNna území Tatranského národného parku

Dozvedeli ste sa o Ïivote vydry, tak sa teraz môÏete na Àu za-hraÈ. Posadáme si do kruhu tesne vedºa seba a vyberieme si jed-ného z nás, ktor˘ bude vydrou. KeìÏe vydra loví ryby tak, Ïe saza nimi ponára do vody, pod vodou nemôÏe d˘chaÈ. Musí zadr-ÏaÈ dych. A to isté spraví aj na‰a vydra. ZadrÏí dych tak, Ïe si chy-tí nos a ide loviÈ ryby. Jedna ulovená ryba je jedno obehnutieokolo kruhu. Aby sme ju mohli kontrolovaÈ, Ïe sa nenad˘chne,pri behu hovorí stále ryba, ryba, ryba. S lovom musí skonãiÈ,akonáhle sa nad˘chne. Takto sa vystriedajú v‰etky deti z kruhu.Vyhráva ten, kto uloví najviac r˘b, teda je najobratnej‰í, najr˘ch-lej‰ie behá a najviac vydrÏí bez dychu.

Veºa zábavy a nech sa vám nezapichne kostiãka z vianoãnej ry-by! Vydra s t˘m problémy nemá.

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

Konãiaca hubárska sezóna na ‰tátnej ceste medzi VaÏcoma Tatranskou ·trbou – boli nazbierané so súhlasom vlastníkapozemku len pre osobnú spotrebu?

ZLOM 7.12.2001 9:36 Str�nka 23

22

DO VA·EJ KNIÎNICE

„Nikdy nenájdeme odpoveì na to, ão je tokrása. Len cítime, Ïe sa nám nieão páãi a má-me pritom ak˘si hrejiv˘ pocit, nevysvetliteºn˘pocit spokojnosti.

âo je to vlastne krásno? Je to kúzlo, ktoréuchvacuje ãloveka pri pohºade na nieão pek-né, na nieão, ão v Àom vzbudzuje zvlá‰tny po-cit, povedal by som pocit ‰Èastia. Tento pocit jeu kaÏdého ãloveka in˘, kaÏd˘ ho inak preÏí-va, kaÏd˘ k tomu potrebuje ãosi iné. Jednémusa páãi krásny obraz, druhému pekná socha,iného vzru‰uje technická dokonalosÈ stroja,iného zasa obrovská stavba katedrály, ãi prie-hrady a pod. âo nás v‰ak v‰etk˘ch nadch˘Àa,to je podmanivá krása prírody.“

JOZEF PONEC

Meno dlhoroãného a známeho popularizá-tora krás i vzácností slovenskej prírody, foto-grafa a publicistu Jozefa Poneca, ktor˘ je zá-roveÀ v˘born˘m, no medzi verejnosÈou moÏ-no menej známym, kolektorom zoologickéhomateriálu, kartografom i kríÏovkárom, urãitenetreba priaznivcom a obdivovateºom sloven-

skej prírody predstavovaÈ. Jeho meno sa ne-odmysliteºne spája predov‰etk˘m s poãetn˘mikniÏn˘mi publikáciami o prírodn˘ch pozoru-hodnostiach Slovenska. Hoci ich svojimi foto-aparátmi mapuje uÏ vy‰e 7 desiatok rokov, aÏv roku 1959 sa, ako sám spomína „odváÏil zo-staviÈ“ prvú knihu „Potulky lesom“. Po jej ús-pechu nasledovalo ìal‰ích 22 kniÏn˘ch titu-lov, ktoré vy‰li v celkovom náklade 177 400v˘tlaãkov. KtoÏe by nepoznal jeho knihy V rí-‰i plazov, V pralesoch Slovenska, V moãiarochSlovenska, Îivé skvosty na‰ej prírody, Hmyzokolo nás, Prírodné rezervácie na Slovensku(spoloãne s Ing. ·. Mihálikom), Stretnuties krásou, V stepiach Slovenska, Slovensko –Ïivá príroda, Slovensko – krajina kvetov.Archív pána Poneca obsahuje úctyhodn˘ po-ãet 40 000 záberov, priãom získanie kaÏdéhopredstavovalo pre autora samostatné malé do-brodruÏstvo. Na‰Èastie pre nás, ãitateºov jehokníh a zároveÀ konzumentov krásy ukryt˘chna jej stránkach, vybral z tohto archívu „maj-ster“ Ponec 130 farebn˘ch záberov a zostavilz nich rozsahom skôr skromnú, no obsahommimoriadne hodnotnú a pôvabnú kniÏkus v˘stiÏn˘m názvom „Chvíºky v prírode“.

Nateraz posledná publikácia Jozefa Ponecaseniora vy‰la vo vydavateºstve PaRPRESS. Jepote‰iteºné, Ïe uvedené vydavateºstvo roz‰íri-lo svoje zameranie od poºovníckych príbehovs v˘razne odli‰nou úrovÀou (keì niektoréz nich moÏno z literárneho i odborného hºa-diska prijaÈ skôr s rozpakmi, aÏ rozãarovaním,o ãom v‰etkom a na akej úrovni je moÏnédnes písaÈ, ãím v‰ak nechcem znehodnotiÈväã‰inu uveden˘ch kníh), cez mimoriadnepotrebnú edíciu Na‰a zver aj na farebné pub-likácie o prírode. Ostáva len veriÈ, Ïe uvedenákniÏka od‰tartuje sériu ìal‰ích, podobne za-meran˘ch ediãn˘ch titulov.

Ponecove Chvíºky v prírode môÏeme cha-rakterizovaÈ ako snahu autora o ìal‰ie odkr˘-vania krásna v slovenskej prírode. UÏ somspomenul, Ïe autor ju zostavil z fotografií,

ktoré má v archíve. Hoci dátumy ich vzniku súrôzne a od vytvorenia väã‰iny z nich uÏ pred-sa len uplynul nejak˘ ten rôãik, kniha celkomurãite dokáÏe zaujaÈ aj dne‰ného, digitálnymifotoaparátmi a internetom predsa len do znaã-nej miery poriadne zh˘ãkaného a nároãnéhoãitateºa. Publikácia si celkom urãite nájde svojokruh vyznávaãov krásy prírodn˘ch motívov,s ktor˘mi sa moÏno stretnúÈ pri potulkách slo-venskou prírodou, hoci ku kvalite niektor˘chzáberov, resp. ich litografie ãi tlaãe moÏnomaÈ celkom oprávnené v˘hrady.

Hoci staãí uÏ samotná krása fotografií, ãaroich detailu, ãi celku, kompoziãná harmóniai vzácnosÈ a unikátnosÈ chvíºky, v ktorej autorstlaãil spú‰È fotoaparátu, v knihe sú doplnenézaujímav˘mi odborno-populárnymi textami.Autor prostredníctvom nich priná‰a ne‰tylizo-vanú, prostú a úprimnú v˘poveì o objektochna t˘chto fotografiách, mieste i okolnostiachich vzniku. A tak ãitateº súbeÏne vstrebáva ob-rázky i texty, vytvárajúce tú neopakovateºnúPonecovskú jednotu prírodnej krásy, ãi krás-nej prírody. Tú krásu navy‰e vníma nielenv podobe v‰eobecne príÈaÏliv˘ch záberovzimného potoka, ‰afranov, vystrkujúcich svo-je fialové kvety zo snehu, rozkvitnutého kan-díka, rojovníka, plamienka, ãi hmyzovníkov,Ïltoãierneho askalafusa, zraniteºn˘ch mláìatmy‰iarky u‰atej, ale dokonca ju nájdeme ajv podobe v‰eobecne nepríÈaÏliv˘ch a pre väã-‰inu ºudí skôr hnusn˘ch a odporn˘ch húsenícmot˘ºov, pavúkov i hadov. Práve v tom tkviePonecove umenie a majstrovstvo. DokáÏezachytiÈ urãité momenty z prírody tak, abyãitatelia pochopili, Ïe k nej neodmysliteºnepatria a navy‰e s nimi zaãali sympatizovaÈ.Listovanie v tejto knihe v nás teda odkr˘va ajmnohorozmern˘ pocitov˘ svet, vierohodnedotvára obraz o slovenskej prírode a zároveÀprehlbuje na‰u lásku k nej. A to je mimoriad-ne cenné.

Peter URBAN

Jozef Ponec: CHVÍĽKY V PRÍRODEVydalo: PaRPRESS, Bratislava, 2000, 143 strán

Vydavateºstvo Ikar obohatilo slovensk˘kniÏn˘ trh v roku 2001 nov˘m hubárskym

atlasom talianskeho autora, ktor˘ si zaslúÏimiesto v kaÏdej hubárskej kniÏnici.

Rozsahom patrí medzi stredne veºké hu-bárske príruãky, nájdeme v Àom asi 230najbeÏnej‰ích druhov húb, spracovan˘ jev‰ak mimoriadne kvalitne a starostlivoa odporuãiÈ ho moÏno najmä zaãínajúcimhubárom. Opisy jednotliv˘ch druhov húbsú totiÏ mimoriadne podrobné, v˘stiÏnéa zaujímavé doplnené sú aj údajmi o mies-tach a období v˘skytu, zameniteºn˘chdvojníkoch, odborn˘ch názvoch a ich sy-nonymách, ako aj o moÏnom kulinárskomvyuÏití kaÏdého druhu, prípadne o jeho je-dovatosti. Pre r˘chlu orientáciu slúÏi„Vizitka“, farebne odlí‰en˘ stæpãek textu,ktor˘ v skratke zh⁄Àa najdôleÏitej‰ie znaky.Kvalitné fotografie autora dopæÀajú v˘bor-né ilustrácie, ktor˘ch autorkou je LauraMaggiora. Kombináciu fotografie s ilustrá-ciou povaÏujem za mimoriadny prínos tej-to publikácie, pretoÏe kaÏdá z nich pred-

stavuje hubu z urãitého hºadiska a spo-loãne v˘znamne uºahãujú správne urãeniedruhov.

Mimoriadne dobre sú spracované ajúvodné kapitoly o morfológii, spôsobe Ïi-vota húb, o metódach ich zberu a ich Ïi-votnom prostredí, najmä v‰ak kapitolao otravách hubami, ktorá priná‰a skutoãnenajnov‰ie informácie z tejto oblasti a aj keìsú vysoko odborné, podáva ich spôsobomzrozumiteºn˘m aj laikovi. Nesporn˘m obo-hatením je aj kapitolka Kuriozity a zaují-mavosti o hubách v závere knihy.

V˘born˘ preklad Svetlany Gáperoveja odborná spolupráca jej manÏela dr. JánaGápera, popredného slovenského mykoló-ga, sú zárukou vysokej kvality slovenskéhotextu, ktor˘ v niãom neochudobÀuje rov-nako kvalitn˘ taliansky originál.

RNDr. Ivona KAUTMANOVÁSlovenské národné múzeum, Bratislava

Recenzia: Ettore Bielli: HUBYAko ich spoľahlivo určovať a zbierať

ZLOM 7.12.2001 9:37 Str�nka 24

23

Pozvánku Alpskej siete chránen˘chúzemí do talianskeho NP Gran Paradisona 1. pracovné fórum skupín Raptorsa Large Ungulates prijalo rovn˘ch 50 %karpatsk˘ch krajín. Slu‰n˘ to v˘kon nastredov˘chodnú Európu!

âo sa to vlastne zástupcovia chráne-n˘ch území z Poºska (NP Biesczady),Rumunska (NP Piatra Craului) a Slo-venska (NP Slovensk˘ raj) 17. – 20. ok-tóbra 2001 dozvedeli?

Alpská sieÈ chránen˘ch území (ASCHÚ)vznikla r. 1995 za francúzskeho predsed-níctva Alpskej konvencie (prijatá r. 1991a dosiaº na svete jediná konvencia naochranu hôr) ako vládna organizácia slú-Ïiaca na implementáciu t˘ch ãlánkovkonvencie, ktoré sa t˘kajú ochrany Ïivot-ného prostredia a prírody a manaÏmentuchránen˘ch území. V súãasnosti zah⁄Àa300 chránen˘ch území (2 541 200 ha v ná-rodn˘ch a regionálnych parkoch, prírod-n˘ch a biosférick˘ch rezerváciách s rozlo-hou väã‰ou ako 100 ha) leÏiacich vo v‰et-k˘ch 8 alpsk˘ch ‰tátoch. Alpské horsképásmo je viac známe turistom a ‰portov-com – aÏ 500 mil. prenocovaní/rok; kritic-ká je preprava tovaru – 100 mil. ton/rok(60 % po cestách) a turistov.

V súlade s princípmi Protokolu o ochra-ne prírody a manaÏmentu krajiny ASCHÚkoordinuje a umoÏÀuje spoluprácu v na-sledovn˘ch aktivitách:● implementácia smerníc EÚ k tvorbe sie-

te NATURA 2000,● v˘mena skúseností z druhovej a eko-

systémovej ochrany a manaÏmentu chránen˘ch území,

● rozvoj trvalo udrÏateºného turizmu v sú-lade s lokálnymi hospodárskymi straté-giami a ochranou prírodného a kultúrne-ho dediãstva,

● podpora podhorského poºnohospodár-stva (agroenvironmentálne schémy) aprírode priateºského lesníctva podporu-júcich ochranu biodiverzity,

● zvy‰ovanie environmentálneho pove-domia a vzdelávanie verejnosti a turis-tov,

● podpora najlep‰ích spôsobov spoluprá-ce miestnych populácií a manaÏmentovchránen˘ch území.

Medzinárodná riadiaca komisia ASCHÚvykonáva rozhodnutia Generálneho zhro-maÏdenia ASCHÚ prostredníctvom Té-matick˘ch, Vedeck˘ch a Priestorov˘chsietí, ktoré podporujú spoloãné projektyNárodn˘ch monitorovacích skupín, Ani-maãn˘ch tímov a 15 medzinárodn˘chpracovn˘ch skupín venujúcich sa rie‰e-niu aktuálnych otázok v horeuveden˘choblastiach.

Zbigniew Niewiadomski, Mircea Verghe-let a autor tejto informácie sa zúãastniliako pozorovatelia aj rokovaní a prezentá-cie prác dvoch pracovn˘ch skupín; prváz nich sa venuje ochrane, monitoringua manaÏmentu ekosystémov kamzíka vr-chovského (Rupicapra rupicapra) a kozo-roÏca (Capra ibex), tá druhá zase je za-svätená veºk˘m pernat˘m dravcom – orlo-vi skalnému (Aquila chrysaetos) a supovibradatému (Gypes barbatus). O tom, ÏevyuÏívajú finanãné prostriedky získanéz rôznych podporn˘ch fondov EÚ (typuINTERREG) veºmi efektívne, svedãí o. i.skutoãnosÈ, Ïe sa im napr. podarilo re-introdukovaÈ a udrÏaÈ populáciu vo voº-nej prírode donedávna uÏ neÏijúcehoposledne menovaného supa bradatého(5 párov prenesen˘ch z európskych ZOOdo Álp).

Drobnej organizátorskej práci na podpo-ru v‰etk˘ch tak˘chto podujatí ASCHÚ savenuje 5-ãlenná skupina pouÏívajúca nav‰etk˘ch publikovan˘ch materiáloch len1 spoloãné logo (nie 300) a len 4 miestnejazyky Álp (francúzsky, nemeck˘, slovin-sk˘ a taliansky).

Karpatské horské pásmo nadväzuje ma-lou ãasÈou Dolného Rakúska na Alpya rozprestiera sa cez ãasÈ Moravy, horna-tú ãasÈ Poºska, temer celé Slovensko, ma-lú ãasÈ Maìarska, západnú Ukrajinu aÏ doRumunska. Samotná jazyková rôznoro-dosÈ odráÏa bohatosÈ kultúrnej diverzitya umocÀuje európsky veºmi v˘znamnúa dosiaº oveºa zachovalej‰iu biodiverzitu.

V tabuºke úmyselne neuvádzam detail-né fakty o skutoãnostiach, ktoré vznikliz odli‰ného socioekonomického a histo-rického v˘voja t˘chto horsk˘ch pásiema ich komunít. V‰eobecne sa predsa vie,Ïe tak ako sú bohat‰ie Alpy na kvalitua kvantitu infra‰truktúry a sluÏieb turistom,o to sú zase Karpaty bohat‰ie na diverzitudruhov rastlín, Ïivoãíchov a krajinn˘ch prv-kov. Obe horstvá sú v‰ak v spoloãnejEurópe, v ktorej hranice pomaly strácajúsvoj v˘znam.

Na Slovensku to potvrdzujú rôznorodécezhraniãné iniciatívy mnoh˘ch mimovlád-nych organizácií (z nich napr.: LOZ VLKz Tulãíka, MVO ªudia a voda a OZ SOS-NA z Ko‰íc, Nadácie pre rozvoj Karpat-ského regiónu z Moldavy n. Bodvou, OZKOSTITRAS z Pre‰ova), ako aj samo-správ. Je na ãase ich skæbiÈ aj so skúse-nosÈami z nadnárodnej spolupráceACANAPu (Asociácie karpatsk˘ch NPs IUCN) a In‰titútu aplikovanej ekológieDAPHNE v Iniciatíve karpatského ekore-giónu (s WWF Int.).

DesaÈ rokov po Rio-Summite, v roku2002, organizuje OSN – UNEP Medzi-národn˘ rok hôr (International Year ofMountains – IYM/2002). Od tohoroãnéhoaprílového Summitu o ÎP a trvalo udrÏa-teºnom rozvoji v Karpatskom a Dunajskomregióne v Bukure‰ti máme dva roky do pri-pravovanej Konferencie ministrov ÎP„Environment for Europe“ Kijev/2003. Zaten ãas môÏu v‰etci, ktor˘m záleÏí naochrane a zveºaìovaní toho najcennej‰ie-ho ão máme v Karpatoch – kultúrnej a bio-logickej diverzity – vybraÈ priority z problé-mov, ktoré nás spájajú a vytvoriÈ tak zákla-dy Karpatskej konvencie a Karpatskej sie-te chránen˘ch území.

Príjmeme – my z Karpát – ponúkanú ru-ku Alpskej siete chránen˘ch území skôrako Pyreneje?

Du‰an BEVILAQUA,Správa NP Slovensk˘ raj

INFORMÁCIE

AAAA LLLL PPPP YYYY podávajú ruku KKKK AAAA RRRR PPPP AAAA TTTT OOOO MMMM

Niekoºko faktov na porovnanie: ALPY

vy‰e 191 000

viac neÏ 13

KARPATY

cca 204 700

16–17

Rozloha (km2):

Poãet obyvateºov (mil.):

národný park

biosférická rezervácia

regionálny národný park

chránené územie

ZLOM 7.12.2001 9:37 Str�nka 25

24

V dÀoch 3.–8. októbra 2001 som sa zú-ãastnila ‰tudijného pobytu – stáÏe v Národ-nom parku Peak District v Anglicku. StáÏ bo-la zameraná na tému „práca stráÏcu“. CelejstáÏe sa zúãastnila 8 ãlenná medzinárod-ná skupina stráÏcov zloÏená zo 4 Poliakov,1 Rumuna, 1 Slovenky, 1 Fína, 1 Dána a bo-la financovaná cestou EUROPARC-u.

Peak District NP sa nachádza medzi veº-k˘mi mestami v Anglicku – Manchestroma Sheffieldom. Jeho rozloha je 900 km2 a ná-v‰tevnosÈ aÏ 22 miliónov náv‰tevníkov zarok. Podºa IUCN je park zaraden˘ do 5. ka-tegórie, teda je to park viac-menej krajinár-sky s rozvinut˘m turistick˘m ruchom. Asi 4%územia je vo vlastníctve Peak District NP,ostatok je súkromné vlastníctvo a niekoºkopercent e‰te vlastní National Trust.

StráÏna sluÏba je tam v˘borne organizo-vaná a je riadená samostatn˘m oddelením –RANGER SERVICE, ktoré je jedn˘m z ria-diacich a managementov˘ch ãlánkov SprávyNP Peak District.

Park resp. Ranger service má:– 44–47 stráÏcov na pln˘ úväzok (platení

z NP Peak District),– 180 stráÏcov na ãiastoãn˘ úväzok (platení

z NP Peak District),– 100 dobrovoºn˘ch ‰kolen˘ch stráÏcov (dob-

rovoºná práca bez mzdy) – pozn.: ich funk-cia je podobná ako u nás funkcia ãlenastráÏe prírody,

– viac ako 2000 dobrovoºníkov (dobrovoºná, hlavne manuálna práca bez mzdy).NP Peak District je rozdelen˘ na 4 veºké

obvody (sever, západ, juh a spoloãne stred +v˘chod). Na kaÏdom obvode je aj niekoºkoterénnych staníc vybaven˘ch aj pre prácus dobrovoºníkmi (ubytovanie, kuchynka, diel-Àa. . .) a informaãné centrum s 2–3 stráÏca-mi. StráÏcovia sú rozdelení na:– pochôdzkárov – ich hlavnou ãinnosÈou je

kontrola v teréne– stráÏcov zabezpeãujúcich prácu s dobro-

voºníkmi– stráÏcov zabezpeãujúcich environmentál-

nu v˘chovuSkoro kaÏd˘ stráÏca na pln˘ úväzok má

pridelené terénne motorové vozidlo. HlavnounáplÀou kaÏdého stráÏcu je environmentálnav˘chova a jej vplyv smerom k náv‰tevníkovi.Represiu a nedodrÏiavanie predpisov vyko-náva polícia, nie stráÏca. Okrem toho stráÏ-ca vykonáva aj pomoc pri úrazoch a záchra-nárskych prácach (nie je tam Horská sluÏba),likvidácii poÏiaru a pomoc farmárom pri zis-Èovaní stavu oviec. StráÏca v Anglicku sa ne-podieºa na plnení in˘ch úloh (napr. zoologic-

k˘ch, botanick˘ch, v˘skumn˘ch. . .), ktorézabezpeãuje Správa NP. StráÏna sluÏbav Peak District NP je opísaná ako „Oãia u‰i“ národného parku.

Celú stáÏ organizaãne aj odborne zabez-peãoval nám dobre známy ‰éf rangerov –Sean Prendergast, ktor˘ bol uÏ asi 20 krát naSlovensku a volal ma krásnym stredosloven-sk˘m slovom „du‰inka“. Poãas stáÏe smeabsolvovali denne mnoÏstvo aktivít od 9.00aÏ do 19.00, dokonca raz aÏ do 21.00 spolus anglick˘mi stráÏcami. Vo v‰etk˘ch aktivi-tách prevládala environmentálna v˘chova.Zúãastnili sme sa:– práce s 5–7 roãn˘mi ‰kolsk˘mi deÈmi

v Hartingtone pri rôznych envirohrách,– interpretácie práce s miestnymi komunita-

mi pri zabezpeãovaní projektu „PilsburyCastle“, pri ktorom i‰lo o získanie nad‰eniamiestnych komunít na záchranu historické-ho hradiska pri Pilsbury, ktoré bolo zaloÏe-né Wiliamom Dobyvateºom,

– na náv‰teve rôznych informaãn˘ch bodova centier v Peak District NP (napr. v Edale, Bekwell . . .),

– na náv‰teve a získaní informácii o oddele-ní terénnej sluÏby (Ranger service) v NPPeak Distrtict v meste Bekwell,

– na náv‰teve náuãného chodníka k náuãnej lokalite Thor-cave – i‰lo o budovanie NCH, tématika a osadenie interpretaãn˘ch pa-nelov, zamedzovanie skracovaniu chodní-kov k jaskyni vybudovaním kvalitnéhochodníka,

– na managemente náv‰tevnosti na cyklotra-se okolo Ladybower Reservoir,

– na noãnom prechode v lese Macc Forest – aktivitu realizujú v Peak NP cca 1x za t˘Ï-deÀ pre náv‰tevníkov z miest za úãelompoznania noãného Ïivota v lese, poãúvania noãn˘ch vtákov a pod.,

– na dennom rozdelení sluÏieb, trás a ãin-nosti stráÏcov ako aj v˘cviku dobrovoºn˘chstráÏcov,

– priamom hliadkovaní v teréne spolu s ang-lick˘m stráÏcom vo dvojiciach.Program bol veºmi nabit˘, nároãn˘, no

pouãn˘.A ako to vidím ja u nás na Slovensku?!Ochranu prírody na Slovensku riadi MÎP

cez ·tátnu ochranu prírody. Ani na MÎP,ani na ·OP-e nie je odbor zaoberajúci sastráÏnou sluÏbou. Profesionálnych stráÏ-cov v 7 NP a 16 CHKO na Slovensku jenieão viac ako 20!!!, priãom len na niek-tor˘ch NP (kde je stráÏcov min. 3, ão jezároveÀ aj maximum) je zriadené oddele-nie stráÏnej sluÏby. Podºa prieskumu

ASCHÚS o ãasovom vyuÏití stráÏcov, slo-vensk˘ stráÏca len 22 % svojho pracov-ného ãasu venuje kontrole v teréne, 5 %sú to rôzne jednania, 14 % tvorí monito-ring, len 15 % je to praktická ochrana, len5 % je to environmentálna ãinnosÈ, len5 % vlastné vzdelávanie a aÏ 13 % pre-vádzková ãinnosÈ a 15 % administratívnaãinnosÈ. Slovensk˘ stráÏca je „dievãa prev‰etko“ – robí ‰oféra, zametá chodníkpred budovou, upratuje, opravuje, nakupu-je, kosí, robí pomocníka pri odborn˘ch úlo-hách a aÏ v poslednom rade robí svojuprácu a to za plat okolo 6 000 – 7 000 Skza mesiac, ãím sa „pribliÏuje“ k minimál-nej mzde (cca 5 000,– Sk za mesiac). Tonie je horor, ale realita! V pláne hlavn˘chúloh ãinnosÈ a práca stráÏcu absentuje,priãom je to ãlovek prvého kontaktu me-dzi náv‰tevníkom a prírodou. Mojím snoma myslím si, Ïe aj snom in˘ch stráÏcovna Slovensku je aspoÀ trochu sa priblíÏiÈanglickému modelu fungovania stráÏnejsluÏby tak, aby aj slovensk˘ stráÏca bolv skutoãnosti „oãami a u‰ami“ chránenéhoúzemia.

Ing. Katarína ·KORVÁNKOVÁFoto: autor a Tomasz Mazur

INFORMÁCIE

Pohºad na krajinu v Peak District NP – údolie sostar˘m viaduktom (teraz slúÏi ako cyklotrasa)

Informácia anglického stráÏcu k náuãnému chodníku Thor-cave

AKO FUNGUJESTRÁÎNA SLUÎBA

„RANGER SERVICE“V PEAK DISTRICT NP

V ANGLICKU

ZLOM 7.12.2001 9:37 Str�nka 26

25

V dÀoch 26. 5.–31. 5. 2001 som sa akonáhradník zúãastnil zahraniãnej sluÏobnejcesty do ·panielska organizovanej ako ‰tu-dijná náv‰teva v rámci programu EuroparcExpertise Exchange. ·tudijná cesta bola za-meraná na pouÏitie GIS (geografick˘ch infor-maãn˘ch systémov) v práci orgánov a orga-nizácií ochrany prírody.

Pre ukáÏku pouÏitia GIS v ochrane prírodybol zvolen˘ Natural Parc La Garrotxa so síd-lom v meste Olot v severov˘chodnej ãasti·panielska. Správa tohto parku za v˘datnejpodpory Departamanet de Medi Ambient, Ge-neralite de Catalunya (pre porovnanie je toúrad vlády Katalánska na úrovni ministerstvaÏivotného prostredia) v spolupráci s Karto-grafick˘m in‰titútom Katalánska a Centromekologického v˘zkumu Barcelonskej univer-zity realizovali projekt „Volcano“, ktor˘ umoÏ-Àuje manaÏment parku a plánovanie aktivítna báze GIS. S t˘mto projektom zaãali v ro-ku 1994 ako pilotn˘m projektom pre men‰ieúzemie v rámci Katalánska.

Cel˘ projekt zaãal podpisom dohodyo spolupráci medzi Departament de MediAmbient, Kartografick˘m in‰titútom Katalán-ska a Centrom ekologického v˘zkumu Bar-celonskej univerzity.

Departament de Medi Ambient, ako zria-ìovateº správy Natural Parc La Garrotxa vy-stupuje v úlohe objednávateºa a uÏívateºa,Kartografick˘ in‰titút Katalánska poskytolcel˘ balík digitálnych máp a Centrum eko-logického v˘zkumu Barcelonskej univerzityzabezpeãilo odborné zázemie v˘voja pro-jektu. Na poãiatku bola tieÏ ustanovená ko-misia, ktorej úlohou je v pravideºn˘ch inter-valoch minimálne 2-3 krát za rok vyhodno-covaÈ postup prác a rozhodovaÈ o ìal‰íchinvestíciach.

Cel˘ projekt bol najskôr na základe poÏia-daviek objednávateºa realizovan˘ na bázeprogramu Arc View. Pracovníci Centra eko-logického v˘zkumu Barcelonskej univerzityale mali uÏ v tej dobe vyvinut˘ vlastn˘ pro-gramov˘ systém GIS MiraMon, ktor˘ z tohtopohºadu bol oveºa lacnej‰í ako ArcView.Preto cez urãité v˘vojové ‰tádia sa v súãas-nosti ustálil cel˘ systém na báze GISMiraMon a MS Access. ZároveÀ bolo za-komponovan˘ch niekoºko nástrojov pre ex-port a import do rôznych GIS formátov, vrá-tane základnej verzie ArcInfo.

Po stránke hardwarovej po ukonãení pro-jektu je vybavenie správy nasledujúce –v kaÏdej budove správy server (2 budovy =2 servery), ku ktorému sú pripojené A/0 plo-ter, farebná tlaãiareÀ, A/3 skener, GPS.KaÏd˘ pracovník má svoj PC, ktor˘ je pripo-jen˘ na server.

Do budúcnosti je predpoklad prepojiÈ tentointern˘ systém so systémom celého správ-neho celku Garrotxa (pribliÏne obdoba ná‰hookresu).

V súãasnosti má cel˘ projekt Volcanopostaven˘ na MiraMon GIS-e niekoºko mo-dulov, ktoré majú vlastné databáze a na nenapojené grafické interpretaãné vrstvy. Ideo kartografickú bázu, zoznam regulatívova hraníc (napr. regulatívy rastu obcí, nor-my a zákony), podmienky a rozhodnutia

vydané správou, abiotické podmienky,biota, „public use“. Cel˘ podrobn˘ popisbol distribuovan˘ medzi úãastníkov ‰tudij-nej cesty na kompaktn˘ch diskoch CD-ROM(uloÏené na správe chránenej krajinnejoblasti Ponitrie). ZároveÀ v˘luãne preúãastníkov ‰tudijnej cesty bolo vydan˘chniekoºko licencií pre uÏívanie programovéhobalíku MiraMon v. 4, ktorá je v súãasnostie‰te vo v˘voji a jej „upgrade“ bude dodan˘elektronickou cestou. Na správe chránenejkrajinnej oblasti Ponitrie je jedna jedno-uÏívateºská verzia tohto balíku MiraMon.

V Barcelone na pracovisku Departamentde Medi Ambient sme sa zoznámili s prá-cou celého systému v podmienkach veºké-ho pracoviska v sieti Intranet a zároveÀs prístupom k selektovan˘m údajom cez

Internet. Tato internetová sluÏba je urãenápredov‰etk˘m pre verejnosÈ. Je moÏné saoboznámiÈ s touto sluÏbou na URL adresewww.gencat.es/mediamb/sig.

NajdôleÏitej‰ím poznatkom tejto ‰tudij-nej cesty, okrem prinesen˘ch materiálov,je filozofia celého systému, jeho prepoje-nosÈ vo vnútri, tzn. vyuÏívanie v‰etk˘chdostupn˘ch databáz a ich grafická interpre-tácia pre potreby rozhodnutí ochrany príro-dy, alebo prepojenosÈ pomocou nástrojovIntranetu a Internetu. Podºa názoru väã‰i-ny úãastníkov nie je aÏ tak dôleÏité, ktor˘typ softwaru geografického informaãnéhosystému je pouÏit˘, nakoºko kaÏd˘ má svo-je v˘hody aj nev˘hody, ale dôleÏité je akéa ako naplnené sú k dispozícii databázea ako sú v prepojení vyuÏité pre syntézy.Najviac bolo v‰etk˘mi úãastníkmi, s ktor˘-mi som problematiku diskutoval, hodnotenévyuÏívanie systému v sieti a to nielen vovnútri organizácie, ale tieÏ navonok smeromk verejnosti.

Ako sprievodn˘ program tejto ‰tudijnejcesty sme sa oboznámili s ãasÈou parku LaGarrotxa, s ãasÈou pohoria Alta Garrotxaa s parkom zaloÏen˘m na b˘val˘ch pesto-vateºsk˘ch plochách ryÏe s mokraìamia prímorsk˘mi slaniskami (Parc Natural delsAiguamolls de l’Emporda). V‰etky tietomiesta som dokumentoval a budú k dispo-zícii vo forme videoprogramov uloÏen˘ch vovideotéke S-CHKO Ponitrie.

V‰etk˘ch záujemcov o prinesené materiá-ly, predov‰etk˘m o program MiraMon radiprivítame na na‰ej Správe CHKO Ponitriev Nitre, Samova 3, kde je moÏné sa s t˘mitopodrobnej‰ie oboznámiÈ.

Libor ULRYCHSpráva CHKO Ponitrie

Foto: Atilla Gáspar

INFORMÁCIE

Prezentácia programu MiraMon

Alta Garrotxa

·TUDIJNÁ NÁV·TEVA NATURAL PARC LA GARROTXA, ·PANIELSKO

ZLOM 7.12.2001 9:37 Str�nka 27

26

Kamzík vrchovsk˘ tatransk˘ je najohro-zenej‰ím Ïivoãíchom v Tatranskom národ-nom parku. Projekt na jeho záchranu od‰tar-toval v roku 2000 vìaka finanãnej podporerezortu Ïivotného prostredia ako aj nevyhnut-nej spolupráce v‰etk˘ch zainteresovan˘chsubjektov a úspe‰ne pokraãuje aj v roku2001. Medzi praktické v˘sledky projektu patrípredov‰etk˘m podrobn˘ monitoring poãet-nosti a stráÏenie zmapovan˘ch kamziãíchãried, vypracovanie základného koncepãné-ho materiálu – Programu záchrany kamzíka vr-chovského tatranského na roky 2001–2005,zv˘‰enie informovanosti uÏívateºov regiónuTatier o problematike záchrany kamzíkaa spolupráca s verejnosÈou pri jeho záchrane.

Jedn˘m z kºúãov˘ch opatrení navrhnut˘chv spomenutom programe (okrem praktick˘ch,osobitn˘ch a legislatívnych opatrení) sú ajosvetové, v˘chovné a vzdelávacie aktivi-ty, zamerané na spoluprácu s miestnym oby-vateºstvom a uÏívateºmi ale aj náv‰tevníkminárodného parku. S úmyslom implementáciepráve tejto ãasti programu bola e‰te v minu-lom roku zriadená oficiálna internetovástránka projektu na záchranu tatranskéhokamzíka www.kamzik.sk, ktorá poskytuje ak-tuálne informácie o projekte, jeho cieºocha aktivitách, ale aj o názoroch ‰irokej verej-nosti na projekt. Prostredníctvom nej môÏe-me získaÈ lep‰iu spätnú väzbu a nové infor-mácie o skúsennostiach a pozorovaniach ná-v‰tevníkov národného parku, ale aj moÏnosÈpodeliÈ sa s ich názormi na záchranu tohotojedineãného Ïivoãí‰neho druhu. NemenejdôleÏit˘m cieºom je nadviazanie novej spolu-práce a partnerstiev a v koneãnom dôsledkuzískanie podporovateºov projektu v radoch ‰i-rokej verejnosti.

Stránka má niekoºko sekcií (rubrík). V rub-rike kamzík sa môÏete dozvedieÈ viac infor-mácií o biológii, v˘skyte a príãinách ohroze-nia kamzíka, rubrika projekt kamzík Vám za-se poskytne struãné informácie o cieºoch aaktivitách projektu v roku 2000. V rubrike ná-v‰tevn˘ poriadok je k dispozícii k nahliad-nutiu ale aj stiahnutiu kompletná i skrátenáverzia náv‰tevného poriadku Tatranskéhonárodného parku. Rubrika linky poskytujenáv‰tevníkom odkazy na organizácie zapoje-né do projektu, informácie o ostatn˘ch zá-stupcoch fauny národného parku, ale aj od-kazy na stránky venované kamzíkom naSlovensku a v zahraniãí. Na zdôraznenie, Ïeby sme nemali zanedbávaÈ aj túto formu ko-munikácie treba uviesÈ, Ïe na svete existujecca 750 odkazov na stránky kamzíka vrchov-ského a takmer 60 odkazov na stránky tat-ranského kamzíka. Sekcia donori projektuuvádza subjekty, ktoré projekt podporili fi-nanãn˘m ale aj nefinanãn˘m vkladom. V rub-rike tlaãové správy sú zverejnené v‰etkyãlánky, ktoré sa t˘kajú projektu a v rubrikenovinky nájdete aktuálne informácie k prie-behu projektu. Pre kontakt s jednotliv˘mi sub-jektami, ktoré participujú na projekte, je vy-tvorená sekcia kontakty s uveden˘mi adre-sami, telefónmi, prípadne ich e-mailovou ad-

resou alebo web stránkou. V rubrike disku-sia sa môÏu náv‰tevníci zapojiÈ do on-linediskusného fóra, kde sa priebeÏne obmieÀadiskusná otázka a ºudia majú moÏnosÈ vy-mienaÈ si názory na konkrétne problémy.Rubrika ankety je podobne pravidelne aktua-lizovanou rubrikou, kde majú náv‰tevnícistránky moÏnosÈ vyjadriÈ svoj názor na vo-pred stanovenú otázku. V˘sledky jednotli-v˘ch ankiet ako aj diskusie sú pre nás, ale ajpre odborníkov veºmi cenn˘m materiálom prisnahách formovaÈ a ovplyvÀovaÈ verejnúmienku napr. aj náv‰tevníkov národného par-ku v prospech aktivít na záchranu kamzíka(obr. 1). Formulár pre spolupracovníkovprojektu, ktor˘ môÏu záujemcovia formouodpovedí na 6 otázok v zostavenom dotazní-ku vyplniÈ, nám okrem zmapovania verejnejmienky taktieÏ pomôÏe získavaÈ spolupracov-níkov projektu. O tom svedãí aj skutoãnosÈ,

Ïe len v priebehu necelého polroka ponúkloniektorú z uveden˘ch foriem spolupráce tak-mer 30 ºudí (obr. 2). V sekcii v˘sledky sú zhr-nuté v závereãnej správe dosiahnuté v˘sled-ky projektu v roku 2000 a sekcia vzdelávaniemá napomôcÈ uãiteºom pri v˘uãbe Ïiakovo problematike záchrany kamzíka ako aj in-formovaÈ o aktivitách v oblasti vzdelávania.Aktívni spolupracovníci projektu, ale aj jedno-razoví náv‰tevníci Tatier, majú k dispozícii nastiahnutie terénne lístky projektu, ktoré mô-Ïu v prípade pozorovania kamzíkov zazna-menaÈ a zaslaÈ na adresu monitorovaciehocentra projektu v Tatranskej ·trbe.

Samotná administrácia stránky zah⁄ÀapriebeÏné dopæÀanie rubrík novinky, tlaã, v˘-sledky, vzdelávanie a pravidelné obmieÀanierubrík diskusia a ankety. Optimizmus námdodáva náv‰tevnosÈ web stránky projektu,ktorá sa v priebehu roãného fungovaniastránky s priemern˘m poãtom 12 prístupovdenne zaradila na 14. miesto z 92 registro-van˘ch stránok v rebríãku naj.sk v oblasti„príroda a Ïivotné prostredie“. Mesaãne junav‰tívi cez 300 náv‰tevníkov, priãom okremdomácich náv‰tevníkov (40 %) sú medzi ni-mi aj susedné ‰táty (âeská republika – 14 %a Poºsko – 7 %) ale aj vzdialenej‰ie ‰táty(USA – 13 %, Austrália, Nemecko a pod.).Pritom si uvedomujeme, Ïe téma záchranyohrozeného Ïivoãí‰neho druhu je pre sloven-skú spoloãnosÈ v súãasnej politickej, spolo-ãenskej a ekonomickej situácii len okrajovouzáleÏitosÈou.

Sme hlboko presvedãení, Ïe aj vyuÏitímt˘chto modern˘ch metód v komunikácii s ve-rejnosÈou sa nám okrem úspe‰nej imple-mentácie úloh v oblasti osvety, v˘chovya vzdelávania, ktoré vypl˘vajú z päÈroãnéhoprojektu na záchranu tatranského kamzíka,podarí moÏno to najdôleÏitej‰ie – prebudiÈu ºudí záujem o problematiku záchrany Ïivo-ãí‰neho druhu, ktor˘ neÏije nikde inde nasvete – len u nás.

Juraj ·VAJDASpráva TANAPu Tatranská ·trba

INFORMÁCIE

Obr. 1 – UkáÏka vyhodnotenia anketovej otázky(„Myslíte si, Ïe záchrana tatranského kamzíka bymala byÈ prioritou ochrany prírody?“)

Obr. 2 – Ponúkaná forma spolupráce na projekte

INTERNET V SLINTERNET V SL UŽBÁCHUŽBÁCHZÁCHRANY KAMZÍKAZÁCHRANY KAMZÍKA

ZLOM 7.12.2001 9:38 Str�nka 28

27

INFORMÁCIE

Na zaãiatku to bolo nové bábätko slovenskej„Europarc National Focal Point“ Zuzky Juríãko-vej, kvôli ktorému mi bola predaná ‰tafeta. Boloto najmä z dôvodu organizácie septembrovéhomedzinárodného seminára Public Relation – Spo-lupráca s verejnosÈou a médiami, ktorá pripadlana na‰u správu Národného parku Nízke Tatryako ãlena Federácie Europarc.

Seminár sa uskutoãnil v t˘Ïdni od 27. augustado 2. septembra 2001 v Demänovskej Doline.Jeho vysokú úroveÀ zabezpeãovala úãasÈ skú-sen˘ch lektorov najmä v oblasti práce s médiami,ktorú viedla Anne Leuchars – spravodajkyÀaBBC. Bolo veºmi zaujímavé sledovaÈ na‰e vystu-povanie pri rozhovoroch pred kamerou a názor-ne vidieÈ chyby, ktor˘ch sa dopú‰Èame. Exkur-ziami v prekrásnom prostredí D. Doliny a Chopkasme vyplnili ãas urãen˘ na predstavenie ná‰honárodného parku a hlavn˘ch problémov, s ktor˘-mi sa pot˘kame. TaktieÏ sme museli, ako sa ho-vorí, „ÏehliÈ“ zl˘ dojem zo zl˘ch sluÏieb a neo-choty v hoteli Repiská, ktoré nás prekvapili, v nie-ktor˘ch prípadoch aÏ ‰okovali, napriek ich vyso-kému zisku z tohto podujatia. Na‰i hoteliéri sizrejme neuvedomujú, Ïe nie len dobré technickévybavenie je potrebné k hosÈovaniu medzinárod-ného seminára. Tieto zlé dojmy v‰ak potlaãil kva-litn˘ program a priateºské závereãné posedenie,na ktorom sa dokonca obsluhujúca ãa‰níãka ajusmiala. Niektorí úãastníci to skomentovali slo-vami, Ïe sa te‰í na ná‰ odchod.

Do septembra sa v‰ak uskutoãnili e‰te viacerépodujatia, na ktoré bolo potrebné prihlásiÈ vhod-n˘ch kandidátov. Jednalo sa o workshop „Ochra-na mokradí“ v Rumunsku a semináre „Natura2000“ v Maìarsku, „Ochrana pamiatok svetovéhodediãstva“ v Poºsku a „Riadenie chránen˘ch úze-mí“ v âechách. MoÏnosÈ vymeniÈ si skúsenostiz dan˘ch oblastí a získaÈ nové poznatky vyuÏilipracovníci z Malej Fatry, Slovenského Raja, Po-

lonín, Nízkych Tatier, ·tátnejochrany prírody B. Bystrica,Regionálnej správy ochrany prí-rody a krajiny Pre‰ov a MÎP.Najväã‰í problém pre na‰ichpracovníkov je poÏiadavka ak-tívnej znalosti angliãtiny, ktoráje rokovacím jazykom. TaktieÏje to pracovná zaneprázdne-nosÈ, hlavne poãas letnej sezó-ny, keì 3–4 dÀová neprítomnoÈna pracovisku je nepredstavi-teºná. Napriek t˘mto ÈaÏkostiamsa zástupcovia Slovenska ak-tívne zapájali do programu EEEaj uskutoãnením ‰tudijn˘chciest do ·panielska so zamera-ním na GIS, telemetriu ‰eliem,do Veºkej Británie v problemati-ke stáÏcovského systému a e-kologického poºnohospodár-stva, do Nemecka v oblasti ma-naÏmentu lesn˘ch ekosysté-mov a do ·vajãiarska so zame-raním na monitoring ‰eliem.

ëal‰ou úspe‰nou ãasÈouprojektu EEE bolo zaloÏeniepartnerstiev medzi NP York-shire Dales a NAPANT aSprávou CHKO Slovensk˘ Krasa NP Aggtelek. V rámci nich saúspe‰ne rozvíjala spoluprácav rôznych oblastich a podarilosa prekonaÈ aj prekáÏku, ktorúpredstavovala len jednostrannápodpora Europarcu pre krajinystrednej a v˘chodnej Európy.TakÏe, aby fungovalo partner-stvo zaloÏené na obojstrannejv˘mene skúseností, partneri

z Yorkshire Dales museli hºadaÈ financie z in˘chzdrojov. Nakoniec sa podarilo zorganizovaÈ aj ichnáv‰tevu na Slovensku a prekvapenie z na‰ej,zatiaº e‰te veºmi dobre zachovanej prírody, ko-mentujú slová rangerky Kate: „Je úÏasné, koºkostromov tu máte.“

31. december roku 2001 v‰ak predstavujeukonãenie celkovo 5 roãného projektu EuroparcExpertise Exchange. Tieto roky predstavujú veºauskutoãnen˘ch podujatí a aktivít, ktoré podºa vy-hodnotenia úãastníckych dotazníkov aÏ v 96 %predstavovali prínos pre ich in‰titúcie v konkrétnevyrie‰en˘ch problémoch, v zaãat˘ch spoluprá-cach a projektoch. Sme radi, Ïe sme mali tú moÏ-nosÈ byÈ pri tom. ·koda je len, Ïe takto orientova-né medzinárodné projekty uÏ nebudú podporova-né Európskou Komisiou a prednosÈ majú aktivityna lokálnej prípadne bilaterárnej úrovni. T˘m sastráca moÏnosÈ v˘meny skúseností v celoeuróp-skom kontexte, ale zároveÀ je nám urãená v˘zvavytvoriÈ a dokázaÈ nieão samostane. Uvidíme, akonám bude umoÏnené odpovedaÈ na Àu.

Janka CZIRÁKOVÁ S- Napant, NFP EUROPARC

Foto: autorka a Ing. J. Bobula

âO PRINIESOL ROK 2001 V PROJEKTE

PRE SLOVENSKOEEEE UUUU RRRR OOOO PPPP AAAA RRRR CCCC EEEE XXXX PPPP EEEE RRRR TTTT IIII SSSS EEEE EEEE XXXX CCCC HHHH AAAA NNNN GGGG EEEE

ZLOM 7.12.2001 9:38 Str�nka 29

Západné Tatry sú odjakÏiva atraktívnymmiestom pre vysokohorskú letnú aj zimnú tu-ristiku. V posledn˘ch dvoch desaÈroãiach ajpre skialpinistov. Len ‰koda, Ïe sa im neve-novala a ani nevenuje taká pozornosÈ, akosa venuje v centrálnej ãasti TANAP-u. Veìv rozmanitosti flóry a fauny sa vyrovna-jú Vysok˘m Tatrám. V prírodn˘ch krásacha scenériách tieÏ nezaostávajú. Pre mno-h˘ch turistov sú e‰te atraktívnej‰ie akoVysoké Tatry, lebo sú dostupnej‰ie.

V období TANAP-u, pred rokom 1990, keìTANAP mal na starosti hospodárenie a ajochranu na svojom území, sa im venovaloviac pozornosti ako dnes. Zrejme bolo naochranu viac finanãn˘ch prostriedkov. V tomãase mala kaÏdá dolina svojho stráÏcu. I keìnaoko vyzeralo, Ïe je v‰etko v poriadku,podºa mojich dlhoroãn˘ch skúseností vÏdyto tak nebolo. Cez leto stráÏcovia mnohoãasu venovali prácam celospoloãenskéhov˘znamu, pri ktor˘ch si mohli privyrobiÈ.Zabezpeãovali opravy chodníkov, mostova prístre‰kov. TieÏ veºa ãasu im zaberala ãin-nosÈ lesníka – hospodárenie v lese. Takmerv‰etci stráÏcovia vykonávali na svojom úse-ku v˘kon práva poºovníctva. Pre tieto v‰etkyãinnosti im zostávalo veºmi málo ãasu na te-rénnu kontrolnú ãinnosÈ, najmä v oblastihlavného hrebeÀa, kde bol a je najväã‰í tlakturistov. Pri túrach bolo vzácnosÈou ich stret-núÈ na hlavnom hrebeni a o zime ani neho-voriac. V zime sa na hrebeÀ dostali väã‰inoulen pracovníci horskej sluÏby. Najvypuklej‰ieto bolo a je v oblasti Jaloveckej doliny. Je tonajmä odºahlosÈou, rozºahlosÈou a prístup-nosÈou tohto územia len po turistick˘ch a po-ºovníckych chodníkoch.

Veºké mnoÏstvo turistov smerujúcich naprechod hlavného hrebeÀa nastupuje práveJaloveckou dolinou, alebo cez âerveneca Siv˘ vrch. Je to hlavne z toho dôvodu, leboje to pomerne dobre zabezpeãené spojmiSAD od r˘chlikovej stanice v LiptovskomMikulá‰i do Jalovca a v lete aj na Bobro-veckú Vápenicu. Nástup na hrebeÀ uºahãujeturistom útulÀa v âervenci a teraz aj zrekon-‰truovaná chata Obecného úradu v Bob-rovci, ktorá bola tohto roku po roãnej pre-stávke znovu uvedená do prevádzky.

Po rozãlenení TANAP-u na ·L – TANAP-ua samostatnú Správu TANAP-u pod MÎP SRsa stráÏna sluÏba v Západn˘ch Tatrách, kdenemajú ·tátne lesy TANAP-u majetok, úplnezru‰ila z dôvodu nedostatku financií. Schvá-lením projektu záchrany kamzíka sa zdá, Ïev Západn˘ch Tatrách zaãína svitaÈ na lep‰ieãasy. Boli prijatí stráÏcovia, ktor˘ch hlavnounáplÀou je monitorovanie kamzíkov a dohºadnad dodrÏiavaním náv‰tevného poriadkuS-TANAP-u. Dostalo sa mi do u‰í mnohopriazniv˘ch ohlasov na ãinnosÈ t˘chto stráÏ-cov, ktorí aj prespávajú v hrebeÀov˘ch par-tiách. Na ‰kodu veci ostal tak trochu bokomkomplex Jaloveckej doliny. Na túto lokalitusa zase akosi nedostalo intenzívnej‰ej sta-rostlivosti. I keì z ãasu na ãas zachádzajústráÏcovia zo Îiarskej doliny do oblastiBaníkova a PachoºaÈa, ale podºa mÀa je tomálo. Túto nedostupnosÈ a v celku malúkontrolovateºnosÈ tohto územia vyuÏívajúnajmä pytliaci. V roku 2000 ma upozornilobãan Bobrovca pán Ambróz Kovaãiã, Ïe pri

v˘stupe do Banikovského sedla so svojimihosÈami z doliny Parichvost na‰iel v pokroãi-lom rozklade kamzíka bez hlavy – pravde-podobne upytlaãen˘. V lokalitách Grapy,Podválovce a Hlboká dolina po upozornenímiestnymi poºovníkmi aj ja som mal moÏnosÈsa presvedãiÈ o vybudovan˘ch skaln˘ch kry-toch v blízkosti kolónií svi‰Èov. Na ão asislúÏili tieto úkryty, keì kolónie svi‰Èov v t˘ch-to lokalitách sú zdecimované na minimum,respektíve vymizli? Mám v Ïivej pamäti e‰tepred desiatimi rokmi na Brestovej zimovalo24 ks kamzíkov, v oblasti Salatína 15 kskamzíkov a v Parichvoste bola ìal‰ia ãrieda.Pri júlovom sãítaní kamziãej zveri roku 2001v celom tomto obrovskom komplexe sa nará-talo len 5 ks kamzíkov. Pravda príãin je via-cero – od klimatick˘ch pomerov cez pytlia-kov, predátorov, skialpinistov, poºovníkov aÏpo turistov. Dotkol by som sa najmä turistov,ktorí prechádzajú zimn˘ hrebeÀ Západn˘chTatier. HrebeÀ sa po Kasprov vrch prechá-dza v zime asi s dvoma – troma prenocova-niami (záleÏí na zdatnosti turistov a poãasí)na hlavnom hrebeni, i keì to náv‰tevn˘ po-riadok S-TANAPU neumoÏÀuje. Najnav‰te-vovanej‰ie bivakové miesta v oblastiJaloveckej doliny sú Sedlo Pálenica, vrcho-lové muldy na Brestovej, Salatíne a vybudo-vané kamenné bivaky v oblasti PachoºaÈaa Banikovského sedla. T˘chto kamenn˘chbivakov na Pachoºati a v Banikovskom sedlesom v júli 2001 napoãítal 10. Z hºadiskaexponovanosti terénu sa nachádzajú na naj-bezpeãnej‰ích miestach v tejto lokalite. Priextrémnom zimnom poãasí tieto lokality slú-Ïili aj pre kamzíky ako bezpeãné zóny. No,keì tam prespávajú turisti, nieto divu, Ïev 80-tych rokoch podºa mojich poznatkovv spádovej oblasti doliny Parichvost na‰losmrÈ v lavínach a pádom dole zºadovatel˘miÏºabmi viac ako 10 kamzíkov.

KaÏd˘ rok robí horská sluÏba mnoÏstvozásahov. Odstreºujú sa lavíny, aby sa zabez-peãila bezpeãnosÈ záchranárov. Pri niekto-r˘ch akciách asistuje aj vrtuºník. Robia sa

aj vrtuºníkom rozsiahle pátracie akcie, priktor˘ch nízko letiaci vrtuºník bezohºadne na-lieta do záverov dolín. Keì ide o záchranuºudského Ïivota, vtedy sa berie len mal˘ohºad na prírodu. Mnohokrát náv‰tevníci hôrnere‰pektujú upozornenia horskej sluÏbya o náv‰tevnom poriadku ani nehovoriac.Svojím nezodpovedn˘m konaním si privodiaúrazy, ãasto sú poznaãení na cel˘ Ïivot.Podºa môjho názoru by sa malo daÈ jasnenajavo tak˘mto „hrdinom“, ão nere‰pektujúzákon, Ïe záchranné akcie budú organizo-vané tak, aby sa ão najmenej ubliÏovalo fau-ne národného parku, a Ïe ich záchrana ne-bude taká r˘chla.

V tomto roku hrebeÀ Západn˘ch TatieroÏil znova. Cez prázdniny v peknom poãasíbol pln˘ turistov, ako za socialistickej éry.Skriniarky boli v kurze od svitu do mrku.Prechádzal cez ne nekoneãn˘ rad ºudí. Prvíturisti sa zjavovali uÏ o 6 hod. ráno a po-slední prechádzali hrebeÀom o 19 hod. ve-ãer. Dovolím si tvrdiÈ, Ïe medzi sedlomPálenica a Banikovsk˘m sedlom na hlav-nom hrebeni Západn˘ch Tatier v lete spí ajviac ako 100 turistov. Je to na zamyslenie, ãiby nebolo vhodné toto rie‰iÈ koncepãne a vy-ãleniÈ z hºadiska ochrany prírody najmenejpo‰koditeºné lokality na bivakovanie, aleboto zaãaÈ striktne kontrolovaÈ a dodrÏiavaÈ ná-v‰tevn˘ poriadok S-TANAP-u. Táto druhávarianta by bola finanãne a fyzicky veºmi ná-roãná. Len na komplex Jaloveckej doliny bybolo potrebné vyãleniÈ minimálne dvoch pro-fesionálnych stráÏcov na veºmi vysokej fy-zickej úrovni a museli by byÈ ‰piãkovo vyba-vení, ão v dne‰nej dobe tieÏ nie je nezaned-bateºná poloÏka.

Dúfam, Ïe sa to nakoniec obráti v‰etkov prospech ochrany prírody, dotknuté stranynájdu pochopenie, aby mohli aj nasledujúcegenerácie obdivovaÈ rozmanitosÈ a krásy tat-ranskej prírody.

Milan BALLOFoto: autor

OBDIVUJ, ALE OCHRAŇUJ!OBDIVUJ, ALE OCHRAŇUJ!NÁZORY

Jeden z bivakov v Baníkovskom sedle

28

ZLOM 7.12.2001 9:38 Str�nka 30

✁

✁

···· tttt eeee rrrr nnnn bbbb eeee rrrr gggg iiii aaaa jjjj eeee ssss iiii eeee nnnn kkkk oooo vvvv iiii tttt ááááSternbergia colchiciflora Waldst. Et Kit.

Trváca rastlina z ãeºade amarylkovit˘ch (Amaryllidaceae) vysoká iba2–10 cm. Rastie vo svetl˘ch subxerofiln˘ch dubov˘ch lesoch na skal-natom substráte, (zväz Quercion pubescenti-petrae), v dubohrabi-nách (Carpinion), v sekundárnych krovinách a krovinat˘ch lesn˘chplá‰Èoch. Obºubuje v˘Ïivné dobre priepustné pôdy v níÏinách a pa-horkatinách. U nás rastie v okrajovej zóne dubov˘ch porastov a v nit-rofiln˘ch spoloãenstvách sekundárnych agátov˘ch porastov. Kvitneod augusta do októbra, listy sa vyvíjajú aÏ na jar. Pre optimálny v˘vojvyÏaduje v˘datné jesenné daÏde, v prípade ich absencie kvitne ibaveºmi malé percento jedincov, prípadne druh nekvitne vôbec.

Plodom je tobolka, ktorá sa objavuje na jar. Semená majú nápadn˘elaiosom, ktor˘ ostáva v herbári mäkk˘ aÏ 35 rokov, ão svedãí o myr-mekochórii. Napriek tomu sa u nás nepodarila myrmekochória potvr-diÈ, je pravdepodobné, Ïe príslu‰n˘ druh mravcov na Slovensku dnesch˘ba a a j preto sa populácia viac neroz‰írila.

·ternbergia patrí medzi kriticky ohrozené druhy slovenskej flóry.Na na‰om území bola nájdená relatívne nedávno, v roku 1976 Jo-zefom Májovsk˘m. Jej v˘skyt u nás je obmedzen˘ iba na jedinú loka-litu, ktorú predstavujú dve pri sebe blízko leÏiace populácie na juÏ-nom Slovensku, severne od ·túrova. Je to reliktn˘ druh, ktor˘ je u náselementom postglaciálnej spra‰ovej stepi a na‰e lokality leÏia na se-vernej hranici celkového areálu.

Populáciu na jedinej slovenskej lokalite tvorí niekoºko sto jedincov.V súãasnosti nie je priamo ohrozená, je v‰ak ºahko zraniteºná a ãias-toãne devastovaná zberateºmi. Na preÏitie ‰ternbergie je potrebnézabrániÈ negatívnym vplyvom na mieste v˘skytu (intnezívna ÈaÏba,zmena drevinového zloÏenia).

DANIEL DÍTùFoto: autor

BBBB eeee rrrr nnnn iiii kkkk llll aaaa bbbb iiii eeee llll oooo llll íííí cccc aaaaBranta leucopsis (BECHSTEIN, 1803)

Je men‰ia ako hus siatinná. Charakteristické sú biele líca, ãierne te-meno hlavy, krk a hruì. Bru‰ná strana je biela. Na chrbte ãierna farbapostupne prechádza do sivej, s bielymi okrajmi pier, pred ktor˘mi sútmavé pásiky. Hlas: r˘chle za sebou nasledujúce „knak knak“. Z diaºkyznie ako ‰tekot psa.

Areál tohto druhu sa rozkladá najmä na arktick˘ch ostrovoch.Ob˘va v˘chodné pobreÏie Grónska, Svalbard a JuÏn˘ ostrov Novejzeme. Bernikla bielolíca je migraãn˘ druh, priãom hlavné zimoviskájednotliv˘ch populácií sú na pobreÏí severozápadnej Európy, najmäna Britsk˘ch ostrovoch, v Dánsku, Holandsku, Belgicku. Jednotliví vtá-ci boli zastihnut˘ dokonca aÏ po Maroko, Egypt a juhov˘chodnúEurópu. Do strednej Európy zaletuje len vzácne.

U nás je bernikla bielolíca vzácnym zimn˘m hosÈom (zatúlancom)s náhodn˘m v˘skytom. Na Slovensko bernikla bielolíca priletela lenveºmi zriedkavo. Jeden exemplár bol pri ·uºanoch (Dunajská Streda)29. 10. 1909. ëal‰ia bernikla bola 24. 1. 1962 pri âenkove (NovéZámky). V auguste 1991 bol pozorovan˘ jeden pár bernikiel bielolí-cich na Oravskej priehrade.

Nakoºko ide o veºmi vzácneho zatúlanca v na‰ej prírode je po-trebné, kaÏdé pozorovanie bernikly bielolícej u nás nahlásiÈSlovenskej faunistickej komisii pri Slovenskej ornitologickej spoloã-nosti. MôÏe sa totiÏ jednaÈ aj o jedince uletené z domáceho chovu.

Hlavnou potravou bernikly bielolícej sú trávy, ìatelina a iné rast-liny.

Napriek tomu, Ïe sa svetová populácia bernikly bielolícej v ostat-n˘ch rokoch zv˘‰ila, je tento druh chránen˘ medzinárodn˘mi doho-vormi, Bonsk˘m dohovorom o ochrane sÈahovav˘ch druhov voºne Ïi-júcich Ïivoãíchov a Bernsk˘m dohovorom o ochrane európsky voºneÏijúcich organizmov a prírodn˘ch stanoví‰È.

U nás je bernikla bielolíca chránená vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999Z. z. ako ohrozen˘ druh a spoloãenská hodnota bernikly bielolíce jevyãíslená sumou 5 000,– Sk.

Ing. RÓBERT TRNKAFoto: autor

PPPP oooo kkkk rrrr uuuu tttt jjjj eeee ssss eeee nnnn nnnn ˘Spiranthes spiralis (L.) Chevall.

Trváca rastlina z ãeºade vstavaãovit˘ch, vysoká 10–25 (35) cm. Patrímedzi dvoch zástupcov rodu pokrut na na‰om území. Pokrut jesenn˘rastie od níÏin do podhorského stupÀa prevaÏne na ovãích pasien-koch, predov‰etk˘m v porastoch zväzov Bromion erecti a Violion cani-nae. Na juÏnom Slovensku rastie vo zvy‰koch rastlinn˘ch spoloãen-stiev typu dunajskej hloÏiny. Kvitne neskoro, od konca augusta dokonca septembra aÏ zaãiatku októbra.

Pokrut jesenn˘ patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Jeho v˘skyt jednes uÏ iba veºmi vzácny, historické údaje sú na na‰om území sústre-dené do dvoch oblastí. Najväã‰ia koncentrácia populácií bola sústre-dená v severov˘chodnej ãasti Slovenska, pribliÏne od Bardejova aÏ po‰tátnu hranicu s Ukrajinou. Pokrut tu rástol na desiatkach lokalít ãastov bohat˘ch populáciách. Druhou oblasÈou v˘skytu bolo Podunajsko,veºmi vzácny v˘skyt bol zaznamenan˘ na Kysuciach. V súãasnosti saocitol pokrut jesenn˘ na na‰om území (ale napríklad aj v susedn˘châechách) na hranici vyhubenia. Okrem dvoch bohat˘ch populáciív blízkosti Bratislavy existuje e‰te niekoºko recentn˘ch lokalít na v˘cho-de Slovenska. Tie sú iba torzom historicky známeho roz‰írenia. Navy‰eide uÏ iba o plo‰ne malé a poãetne veºmi chudobné populácie, v kto-r˘ch sa poãet kvitnúcich jedincov pohybuje od 0 do 20 (30) kusov.

Vyhynutie pokruta jesenného na väã‰ine lokalít spôsobila intenzifi-kácia poºnohospodárstva (rekultivácie lúk a pasienkov, aplikácia prie-myseln˘ch hnojív) a zmena resp. zánik tradiãného hospodárenia.Pokrut jesenn˘ je druh s mimoriadne nízkou konkurenãnou schopnos-Èou a po opustení pasienkov sa veºmi r˘chlo z lokality vytráca.

Okrem pokruta jesenného bol z ná‰ho územia známy aj ìal‰í zá-stupca rodu – pokrut letn˘ (Spiranthes aestivalis). Tento druh, ktor˘u nás dosahoval severnú hranicu svojho roz‰írenia, bol udávan˘ z via-cer˘ch miest na Záhorí. Dnes uÏ by sme ho márne hºadali, posled-n˘ krát bol potvrden˘ zberom v roku 1957. V súãasnosti je povaÏova-n˘ za vyhynut˘ druh, tak ako aj v susednom Maìarsku, krajináchBeneluxu ãi vo Veºkej Británii.

DANIEL DÍTùFoto: autor

PPPP ⁄⁄⁄⁄ hhhh ºººº aaaa vvvv iiii aaaa rrrr ãããã eeee rrrr vvvv eeee nnnn kkkk aaaa ssss tttt ˘Saxicola rubetra (LINNAEUS, 1758)

Vták men‰í ako vrabec. Charakteristick˘ je belav˘ nadoãn˘ prúÏoka biele korene krajn˘ch chvostov˘ch pier. Na temeni a celom vrchutela je hned˘ s tmav˘mi ‰kvrnami, má ãervenkasté hrdlo a prsia. Nakrídlach má biely pruh. Samica je svetlej‰ia. P⁄hºaviar ãervenkast˘ vábicharakteristick˘m „jiv, jiv“ a tieÏ „fytyk-tyk“. Spev je jednoduch˘, flau-tovit˘ s v˘razn˘mi vrzav˘mi a svrãiv˘mi zvukmi.

P⁄hºaviar ãervenkast˘ pravidelne hniezdi na vlhk˘ch lúkach, mokra-diach a ra‰eliniskách s vysokou, ale nie veºmi hustou bylinnou ve-getáciou. Ideálnym prostredím sú biotopy v nadmorsk˘ch v˘‰-kach 600–900 m n. m., ale vo Vysok˘ch Tatrách boli nájdené vov˘‰ke 1700 m n. m. Nájdeme ho aj pozdæÏ kanálov a na medziachpolí a lúk.

Hniezdi jednotlivo. Hniezdenie prebieha v máji a júni. Samiãka sta-via hniezdo na zemi v hustej vegetácii. Postavené je preváÏne zo su-chej trávy, niekedy z machu. Vajcia (5–6) sú väã‰inou jednofarebnemodrozelené. Mláìatá sa liahnu po 11 aÏ 14 dÀoch.

P⁄hºaviar ãervenkast˘ sa Ïiv˘ hmyzom, pavúkmi, drobn˘mi ãervamia mäkk˘‰mi.

P⁄hºaviar ãervenkast˘ je chránen˘ medzinárodn˘mi dohovormi,Bonsk˘m dohovorom o ochrane sÈahovav˘ch druhov voºne ÏijúcichÏivoãíchov a Bernsk˘m dohovorom o ochrane európsky voºne Ïijúcichorganizmov a prírodn˘ch stanoví‰È.

U nás je chránen˘ vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999 Z. z. ako ohrozen˘druh a spoloãenská hodnota p⁄hºaviara ãervenkastého je vyãíslenásumou 5 000,– Sk.

Hlavnou príãinou zniÏovania poãetnosti tohto druhu je likvidáciavlhk˘ch lúk a mokradí i jarné vypaºovanie trávy, kedy sú zniãenéhniezda p⁄hºaviarov.

Ochrana druhu spoãíva v zachovaní vlhk˘ch lúk a obmedzení pou-Ïívania insekticídov.

Ing. RÓBERT TRNKAFoto: autor

ZLOM 7.12.2001 9:38 Str�nka 31

ZLOM 7.12.2001 9:39 Str�nka 32

MAGAZŒN ÆTçTNEJ OCHRANY PRŒRODY CENA: …ﬁarskej akad”mie vied. Na to, ìe ako lesn k (od...

Documents

Transcript of MAGAZŒN ÆTçTNEJ OCHRANY PRŒRODY CENA: …ﬁarskej akad”mie vied. Na to, ìe ako lesn k (od...