Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN...

28
ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE GENEVA. 56 1 United Nations Department of Peacekeeping Operations: “Module 1: Defining HIV and ts impact on the military” in HIV prevention and Behavious change in international military populations (New York 1999) Whiteside, A: Sunter, C AIDS: The challenge for South Africa (Human & Rousseau, Cape Town and Tafelberg, 2000). UNFPA GHANA EMPLOYERS’ UNFPA, GHANA ASSOCIATION

Transcript of Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN...

Page 1: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

ASANTI TWI

AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA

HIV/AIDS NE NNWUMA HO

AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESEGENEVA.

56 1

United Nations Department of Peacekeeping Operations: “Module 1: Defining HIVand ts impact on the military” in HIV prevention and Behavious change ininternational military populations (New York 1999)

Whiteside, A: Sunter, C AIDS: The challenge for South Africa (Human & Rousseau,Cape Town and Tafelberg, 2000).

UNFPA

GHANA EMPLOYERS’ UNFPA, GHANAASSOCIATION

Page 2: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

ASANTE TWI

Wôtwerââ nwoma yi no, Amanaman Adwumayâfoô Ôfese a âwô Genevano na wôdii kan tintimeeâ. Edin a wôde too nwoma yi so ne, AmanamanAdwumayâfoô Ôfese (ILO) Nneyââ Ho Nhyehyââ A Âfa HIV/AIDS ne Nnwuma Ho.

Nwomatwerâ Ho Tumi (Copyright) (c) 2001 Amanaman AdwumayâfoôKuo

Deâ âwô Twi Kasa Mu No Ho Tumi (Twi Translations copyright) (c) 20...

Amanaman Adwumayâfoô Kuo, 2002.

Wômaa wôn ho kwan ansa na wôrekyerâ aseâ afiri Borôfo Kasa mu akôTwi

kasa mu na wôatintim.

Nsâm a wôagyina Amansan Nkabom Kuo (UN) nhyehyââ so ada no adi wôAmanaman Adwumayâfoô Ôfese (ILO) nwoma yi mu, ne kwan a wôafa so ahyehyâemu nsâm no, nkyerâ sâ, Amanaman Adwumayâfoô Ôfese (ILO) no reda wônadwenkyerâ a âfa Ôman, Mantam anaa Mpasua bi mu mmara ne tumi a wôwô hoadi anaa sâ wôrebu wôn animtiaa kwan biara so.

Adwenkyerâ ne nsusuiiâ a atwerâfoô bâda no adi anaa wôbâtintim afa saanwoma yi mu nsâm ho no nkyerâ sâ Amanaman Adwumayâfoô Ôfese no gye tomna mmom no, atwerâfoô no ara na wôbâfa ho asodie biara. Sâ wôbôNnwumakuone adwadeâ bi din, anaa wôka kwan a wôfa so yô saa adwadeâ no ho asâm wô wônnwoma mu a na ânkyerâ sâ Amanaman Adwumayâfoô Ôfese no gye tom, saa aranso na sâ wôammô Nnwumakuo ne adwadeâ bi din anaa sâ wôanka kwan a wôfaso yô saa adwadeâ no ho asâm wô wôn nwoma mu a, ânkyerâ sâ, AmanamanAdwumayâfoô Ôfese no nnye ntom.

2 55

NKEKAHO VII

Nkyerâkyerâ ne Nteteeâ ho Akadeâ Titire ne Âho Nsâm Afoforô Bi

American Federation of Government Employees: An AFGE guide: Women andHIV/AIDS (Washington, DC, undated).

American Federation of Labor and Congress of Industrial Organizations (AFL-CIO):AIDS in the workplace A steward’s manual (Washington, DC undated).

American Federation of Labor and Congress of Industrial Organizations (AFL-CIO):AIDS in the workplace Labou’s concern (Washington,DC, undated).

American Federation of Teachers: HIV/AIDS education project: (Washington. DC,undated)

Canadian AIDS Society/Canadian Union of Public Employees. ACT NOW: ManagingHIV/AIDS in the Canadian workplace – A policy develoment and educationmanual (1990).

Canadian Union of Public Employees: Information kit on HIV/AIDS and theworkplace (Ontario, 2000).

Communications Workers of America: CWA and US West respond to AIDS (1994).

Leather S. “Why AIDS is a trade union issue” in Scientific World, 1992, Vol.36, No.2

National Union of Namibian Workers (NUNW): Hiv/AIDS basic training Manual(Namibia, 1995).

Rosskam, E. AIDS and the workplace, one module of Your health and Safety atwork. A modular training package (ILO), Geneva, 1996).

Public Services International Focus (Ferney-Voltaire). Vol. 8. No.1

Service Employees International Union: AIDS education project (undated).

Service Employees International Union: HIV/AIDS book Information for workers(1991)

South African Motor Corporation (Pty) Ltd. Handbook on HIV/AIDS (2000). TheBuilding Trades Group of Unions Drug and Alcohol Committee: AIDS Getreal, get safe (Sydney undated).

UNAIDS, HIV/AIDS and the workplace: Forging innoiative businessResponses, UNAIDS Best Practice Collection (Geneva, 1998)

Page 3: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

NNIANIMU

HIV/AIDS nsaneyadeâ no abâyâ kontonkurowi abâda Amansan kôn mu.Âyâ yadeâ a âtumi twe Amanhodoô kankorô ne wôn mpôntuo sane akyire. Amana yadeâ yi atu atese pa ara wô so no so mpo deâ, âresâe agyapadeâ ahodoô awôde mfeâ bebree apâ no nyinaa, âretoto wôn sikasâm ase, ama wônni ahobammôpapa bi na afei atoto âhô asomdwoeâ ase. Wô Abibirem Anafoô Amanhodoô sompo deâ, nsaneyadeâ yi adi awu ara ama abâyâ ôhaw kâseâ ama wôn.

Sâ yâyi ateetee a âde ba ankorankorâ ne abusuahodoô so no to nkyân a,nsaneyadeâ yi toto Amanhodoô yi asetenam ne wôn sikasâm ase koraa. HIV/AIDSyâ ôhaw kâseâ pa ara ma nnwumahodoô: âreha mmabunu a âsâ sâ wôyâ adwumaboa no na âretoto wôn sikasâm ase, afei âsiane sâ adwumayâfoô ntumi nyâ adwumasâdeâ âsâ nti no, âde âka abâto nnwumahodoô no so. Ânyâ yei nko, ama âka annwumahodoô yi bô wô adwumayâfoô ho no akô soro, na afei nso âma wôhwereadwumayâfoô a wôakwadare adwumayâ no mu yie no. Bio, HIV/AIDS totoadwumayâfoô kyâfa a wôwô wô nnwumam ase, ne titire âfa nyiyimu ne fâw a wôdiadwumayâfoô ne nnipa a wôanya HIV/AIDS ho no.

Nsaneyadeâ yi ne âho ôhaw tia mmaa ne nkwadaa pa ara na yei maadwene a ômanfoô wô sâ mmarima di mu sene mmaa no ase tim na âma ôhaw aâwô nkwadaa adwumadenyô ho no kô soro.

Yei nti na Amanaman Adwumayâfoô Ôfese no, asi nkete sâ wôbâfa nneyââho nhyehyââ a âfa HIV/AIDS ne Nnwumahodoô ho so akasa atia no. Saa nhyehyââyi bâboa asi nsaneyadeâ yi asetrâ ano, abrâ ôhaw a âde ba adwumayâfoô ne wônabusuafoô so no ano ase na ama wôn asetenam ahobammô sononko ama wôatumiadi yadeâ no so. Saa nhyehyââ yi kasa fa nyinasosâm sâ ebia, sâdeâ wôbâgyeatom sâ HIV/AIDS yâ ôhaw mapa wô nnwumam , sâdeâ ânni sâ wôyâ wôn a wôrefawôn wô nnwuma mu nyiyimu, sâdeâ ânni sâ wôyâ mmaa ne mmarima mu nyiyimu,sâdeâ ânni sâ wôda mmogya mu nhwehwâmu bi a wôbâyâ mu nsâm adi kyerâobiara, sâdeâ wôbâhwâ ama nkutahodiepa adi mu, na wôbâma yadeâ no anosie,ôhwâ mapa ne âho mmoa ayâ fapem a wôbâgyina so apâ yadeâ no ano aduro wônnwuma ahodoô mu.

Ânam nsawôsodie a Amanaman Adwumayâfoô Ôfese ne wôn nkorabataahodoô diiâ, ne mmoa a wônya firii wôn mfâfoô hô so na saa nhyehyââ yi tôô dwa.Âbâboa wôn a wôhyehyâ adwumayâ ho dwumadie, adwumawuranom neadwumayâfoô ne atuhoakyâ akuhodoô ama wôahyehyâ adwumayâ ho mmara aâsâ, yadeâ no anosie ne âho ôhwâ dwumadie ahodoô, na wôahwâ ayâ nhyehyââ aâbâboa wôn a wôyâ wôn ankasa nnwuma ama wôde adi dwuma. Yei yâ AmanamanAdwumayâfoô Ôfese no nso mmoa a wôde reboa Wiase Aman nyinaa mmôden awôrebô de ako atia HIV/AIDS no. Saa nhyehyââ yi bâboa asi akwansideâ biaraadwumayâfoô hyia wô wôn nnwuma mu no ano. Wônam akwanhodoô a wôrefa soapâ yadeâ yi nnanuaguberâ no so anya osuahunu mapa a wôde bâdi saa ôhaw yiho dwuma. Aman binom atumi abrâ nsaneyadeâ yi asetrâ ano ase, na wôatumi asi

54 3

International Federation of Chemical, Energy, Mine and General Workers’ Unions(ICEM), Report and conclusions of workshop on HIV/AIDS (Johannesburg,2001)

United States Agency for International Development (USAID): AIDS Briefs, minningsector (Washington, DC, undated)

World Bank/International Finance Corporation (IFC): HIV/AIDS and Mining, IFCwebsite.

Aban Nnwuma Ne Asraafoô Nnwuma

Civil-Military Alliance (CMA)/UNAIDS: Winning the war against HIV and AIDS : Ahandbook on planning monitoring and evaluation of HIV Prevention andcare programme in the uniformed service (Geneva, 1999).

Vancouver Health Department : AIDS in the workplace, education program Forcivic employees (Vancouver, 1990)

Public Services International : Policy and programme on HIV/AIDS for PSI Affiliatesand public sector workers (Ferney-Voltaire, 2000).

UNAIDS: AIDS and the military : UNAIDS point of vieu ; UNAIDS Best PraticeCollection (Geneva, 1998)

United Nations Military Planners and Commanders/United Nations Department ofPeacekeeping, Operations and Civil Military Alliance to Combat HIV/AIDS;Policy guidelines on HIV/AIDS Prevention nd control for United Nationsmilitaary planners And commanders (Geneva, Feb. 2000).

United States Agency for International Development (USAID): AIDS Briefs, militarypopulations (Washington, DC, undated).

Page 4: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

4 53

ôhaw a âde ba ankorankorâ ne nkuro so no ano. Anammôn pa a wôatu wô yadeâyi ho bi ne, ôman mu mpanimfoô tu a wôatu wôn ho asi hô, di a nnwuma ahodoô diwôn-ho-wôn-ho nkutaho,di a wône ômamfoô di nsawôsoô ( a wôn a wôanya HIV/AIDS no fra mu bi) ne yadeâ no ho nkyerâkyerâ.

Wôada yei nyinaa adi wô nhyehyââ yi nnyinasosâm no mu, na yei so nawôbâgyina aboaboa ômamfoô ano ahwâ ama dwumadie no adi mu. Yei yâ nwomasononko a âhwâ siesie ôhaw a âwô hô seesei na âtoto nnoôma yie de twân ôhawbiara a nsaneyadeâ yi de bâba nnwuma ahodoô so daakye. Ânam saa nhyehyââ yiso, Amanaman Adwumayâfoô Ôfese bâkô so aboa Amanaman ne Nkuro wô anammôna wôretu de abô kyâfa ne nidie a adwumayâfoô ne wôn a wôanya HIV/AIDS no hoban.

Geneva, Ayâwohomumô, 2001

Juan SomaviaÔkwankyerâfoô Panin.

hospitality industry (Geneva‘ and Paris, 1999).Moomaw P. “When an employee says, “Boss, I have AIDS”, in Restaurant U.S.A.

(National Restaurant Association, Washington, DC). Mar.1996.

United States Agency for International Development (USAID): AIDS briefs, Tourismsector (Washington, DC, undated)

WHO Report of the Consulation on international travel and HIV infection Geneva,Mar. 1987).

WHO Statement on screening of international travellers for infection with Humanimmunodeficiency virus (Geneva, 1988).

Âpo so Akwantuo

Aerospace Medical Association Human Factors Committee (AsHFC):Neurobeharioural testing of HIV infected aviators. Draft position Paper(Alexandria, 1996).

Bikaako-Kajura W. AIDS and transport: The experience of Ugandan road And railtransport workers and their unions (international Transport WorkersFederation, London, 2000).

International Transport Workers’ Federation: Proposals for a policy on HIV/AIDSprevention and care for transport workers in Uganda (London, 2000).

Nueva Era en Salud/Civil Military Alliance to Combat HIV/AIDS. The PanamarianInternational maritime and Uniformed Service Sector STD/HIV/AIDSProject, executive summary (1998).

Philippine Seamen’s Assistance Program (PSAP)/ITF Seafarers’ Trust PSAPeducation programme for Filipino seafarers (Rotterdam, Undated).

WHO/ILO: Consensus statement from the Consultation on AIDS and Seafarers(Geneva, Oct, 1989).

Yeager, R Inter-Organization Policy Meeting on the Development of HIV/AIDSPrevention in the Maritime Sector, Background paper (London, Oct, 1997).

Yeager, R. Norman, M. “HIV and the maritime – Seafarers and seaport workers. Ahidden population at risk” in Civil-Military Alliance Newsletter (Hanover,NH) , Oct. 1997. Vol.3, No.4

Fagudeâtuo ne Anyinam Ahoôden

Anglo American Corporation of South Africa Limited HIV/AIDS policy (1993).

Page 5: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

52 5

DEÂ ÂWÔ NWOMA YI MU

NNIANIMU ... ... ... ... ... ... ... 3

1. BOTAEÂ ... ... ... ... ... ... 8

2. DWUMA A ÂSÂ SÂ WÔDE DI ... ... ... ... 8

3. DEÂ NHYEHYÂÂ YI FA HO NE NSÂMFUATITIRE BI A WÔAKYERÂ ASEÂ ... ... ... ... 8

3.1 Deâ nhyehyââ yi fa ho ... ... ... ... ... 8

3.2 Nsâmfua titire bi a wôakyerâ aseâ ... ... ... ... 9

4 NNYINASOSÂM TITIRE NO ... ... ... ... 11

4.1 Hunu a âsâ sâ wôhunu HIV/AIDS sâ âyâ 11Nnwuma mu ôhaw mapa. ... ... ... ... ...

4.2 Yâ a ânni sâ wôyâ nyiyimu ... ... ... 11

4.3 Yâ a Mmaa ne Mmarima nyinaa yâ pâ ... ... ... 11

4.4 Nnwumayôbea a Âhô Teâ na Akwanhyia nni hô ... ... 11

4.5 Nkutahodiepa ... ... ... ... ... ... 12

4.6 Mmogya mu nhwehwâmu a âmma wônnye obiWô adwumam ... ... ... ... ... . 12..

4.7 Kôkoamsâm ... ... ... ... ... ... 12

4.8 Adwumayâ mu nkutahodie ntoasoô ... ... ... 12

4.9 Anosie ... ... ... ... ... ... ... 12

4.10 Ôhwâpa ne Mmoa ... ... ... ... ... 12

5. KYÂFA NE ASÂDEÂ AHODOÔ ... ... ... ... 13

5.1 Abanhodoô ne wôn Asoeâ a âdi mu ... ... ... 13

5.2 Adwumawuranom ne wôn akuhodoô ... ... ... 16

5.3 Adwumayâfoô ne wôn akuhodoô ... ... ... ... 18

University of Queensland; “HIV policy and guidelines” in Handbook of Universitypolicies and procedures (Brisbane, 2000).

World Consultation of Teachers International Organizations: Consensus statementon AIDS in schools (undated).

Apômuden

Centers for Disease Control and Prevention: “Recommendations for Prevention ofHIV transmission in health-care settings”, in Morbiility and Mortality WeeklyReport (MMWR) (Atlanta), 21 Aug. 1987, Vol.36, No.2

Centers for Disease Control and Prevention “Guidelines for prevention ofTransmission of human immunodeficiency virus and hepatitis B virus Tohealth-cara and public safety workers”, in Mortuality and Mortuality WeeklyReport (MMWR) (Alanta), 23 June 1989, Vol. 38, No. 5-6

Centres for Diseease Control and Prevention. “Public health service guide-lines forthe management of health care worker exposures to HIV andrecommendations for post-exposure prophylaxis”, in Morbidity andMortuality Recommendations and Reports (Atlanta, 1998) Vol.47No. RR-7

Garner, J.S. Guidelines for isolation precuations in hospitals, Hospital InfectionControl Practices Advisory Control Committee, CDC (Atlanta, 1996)

ICN (International Council of Nurses): Reducing the impact of HIV/AIDS on Nursing-midwifery personnel (Geneva, 1996).

United State Agency for International Development (USAID) AIDS briefs, Healthsector (Washington, DC, undated).

WHO/ILO: Statement from the Consultation on action to be taken afterOccupational exposure of health care workers to HIV (Geneva, Oct.1989

Ahôhogyebea, Aduanenoabea ne Nsrahwâ

Caribbean Epidemiology Centre (CAREC) HIV/AIDS in the workplace – A Programmefor the tourism industry, Caribbean Tourism Health, Safety and ResourceConservation Project (CTHSRCP) (Trinidad and Tobago, 2000).

Evans, C. Private clubs and HIV/AIDS: A guide to help private clubs cope With theeffects of HIV/AIDS , Premier Club Services Department, Club ManagersAssociation of America (Alexandria, undated)

International Hotel and Restaurant Association Pacific Asia Travel Association/UNAIDS : The challenge of HIV/AIDS in the workplace. A guide for the

Page 6: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

6 51

6. SÂ WÔBÂFA DAWUROBÔ NE NKYERÂKYERÂ SO ASI ANO 20

6.1 Dawurobô ne kwan a wôbâfa so ama ômamfoô ani abawôn ho so ... ... ... ... ... ... 21

6.2 Nkyerâkyerâ Dwumadie Ahodoô ... ... ... ... 21

6.3 Dwumadie Pôtee a âfa Mmaa anaa Mmarima ho. ... ... 22

6.4 So Ayônkofa a âda yadeâ no ne Apômuden Dwumadieahodoô ntam ... ... ... ... ... ... 23

6.5 Nhyehyââ ahodoô a âbâboa asesa ômamfoô nneyââ... ... 23

6.6 Mmôntene so Dawurobô Dwumadie Ahodoô ... ... 24

7 NTETEEÂ ... ... ... ... ... ... 24

7.1 Nteteeâ a wôyâ ma adwumam mpanimfoô, ahwâsofoône wôn a wôhwâ adwumayâfoô yiedie so. ... ... ... 25

7.2 Nteteeâ a wôyâ ma wôn a wôma wôn atipânfoô nkyerâkyerâ ... 25

7.3 Nteteeâ a wôyâ ma adwumayâfoô anamusifoô ... ... 26

7.4 Nteteeâ a wôyâ ma apômuden adwumayâfoô ne wôn awôhwâ sâ akwanhia nsi wô nnwuma mu. ... ... .. 26

7.5 Nteteeâ a wôyâ ma nnwuma a wôyâ adwadeâ /adwumayâfoô so ahwâfoô ... ... ... ... ... 27

7.6 Nteteeâ a wôyâ ma adwumayâfoô a wôn dwumadie faNnipa mmogya anaa nipadua mu nsuhodoô ho. ... ... 28

8 MMOGYA MU NHWEHWÂMU ... ... ... ... 28

8.1 Akwansie a âwô adwumahwehwâ ne adwumayâ mu ... 28

8.2 Akwansie a âwô asetenam ahotosoô nhyehyââ mu. ... 29

8.3 Ma a wôbâma ani akô Nsaneyadeâ no ho. ... ... ... 29

8.4 Mmogya mu nhwehwâmu a âfiri ôpâpa mu ... ... ... 29

8.5 Mmogya mu nhwehwâmu ne ayaresa a wôde ma âsiane adwumayâ mu akwanhyia nti ... ... ... 30

NKEKAHO VI

ASOEÂ AHODOÔ NHYEHYÂÂ, WÔN AKWANKYERÂ NE DAWUROBÔ HO NSÂM

Kuayâ

Barnett, 1: “Subsistence agriculture” in Barnett, A. Blas, E. Whiteside, A (eds)AIDS brief for sectoral planners and managers (Geneva,GPA/UNAIDS,1996).

Du Guerny, J. AIDS and agriculture in Africa Can agricultural policy make aDifference? FAO Sustainable Development Department (Rome, 1999).

Schapink, D et al. Strategy to involve rural workers in the fight against HIV / AIDSthrough community mobilisation programs, draft for review. Paper discussedat a regional workshop on community participation And HIV/AIDS, June2000, United Republic of Tanzania (Washington, DC, World Bank RuralHIV/AIDS Intiatives, 2000).

Southern Africa AIDS Information Dissemination Service (SAFAIDS): AIDS AndAfrican smallholder agriculture (Zimbabwe, 1999).

Nwomasua

Education International AIDS. Save the children and teachers, Executive Boardresolution on HIV/AIDS and education (Brussels, 2000).

Florida International (University (FIU) Health Care and Wellness Centre/FIU AIDSCommittee. Action guideline for FIU employees, HIV/AIDS Information(Florida, 1999)

FIU Health Care and Wellness Centre et al: Action guidelines for students, HIV/AIDS information (Florida 1999).

Kelly, M.J. “What HIV/AIDS can do to education, and what education can Do toHIV/AIDS” (Lusaka, 1999), in Best Practice Diggest, UNAIDS Website.

Sexuality Information and Education Council of the United States (SIECUS) “HIV/AIDS peer education New York City schools” in SHOP Talk (School HealthOpportunities and Progress) Bullentins (Brooklyn) 16 Aug. 1996, Vol.1.Issue 5

UNAIDS School health education to prevent AIDS and STD: A resource Packagefor curriculum planners (Geneva, 1999)

Page 7: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

50 7

9 ÔHWÂ NE MMOA ... ... ... ... ... 30

9.1 Yâ a HIV/AIDS ne yadeâ afoforô a âmu yâ den yâ pâ ... 31

9.2 Afotuo ... ... ... ... ... ... ... 31

9.3 Adwumayâ mu Apômuden ho mmoa ne apômudenho mmoa afoforô bi ... ... ... ... ... 32

9.4 Nsawôsodie a âda âne mmoa kuo ne mpôtamakuhodoô ntam ... ... ... ... ... ... 32

9.5 Mfasoô ... ... ... ... ... ... ... 32

9.6 Sika ho mmoa a Aban de ma obi a wapôn adwuma ... ... 32

9.7 Da a ânni sâ wôda emu nsâm adi ... ... ... ... 33

9.8 Mmoa ahodoô a âwô hô ma adwumayâfoô ne wônAbusuafoô ho dwumadie ... ... ... ... ... 33

NKEKAHO

I Nokwasâm a âfa nsaneyadeâ no ne âho nsunsuasoô ho. ... 35

II Yadeâ no anosie wô nnwuma mu. ... ... ... 41

III Deâ wôbâhwâ so ayâ ntotoeâ afa HIV/AIDS ho na wôdeadi dwuma wô nnwuma mu. ... ... ... ... 43

IV Amanaman Adwumayâfoô Ôfese (ILO) no nwoma ahodoô ... 45

V Amanaman ne nkuro akwankyerâ a âfa HIV/AIDS ho ... 48

VI Asoeâ ahodoô nhyehyââ, wôn akwankyerâ, ne wôndawurobô ho nsâm ... ... ... ... ... 49

VII Nkyerâkyerâ ne nteteeâ ho akadeâ titire ne âhonsâm afoforô bi ... ... ... ... ... ... 50

Companies do? (Harare Organization of African Trade Union Unity, 1997).

South African Motor Corporation (Pty.) Ltd: SAMCOR Policy/Letter on HIV/AIDS(1999).

UNAIDS/The Global Business Council on HIV & AIDS/The Prince of Wales Businessleaders Forum (PWBLF). The business response to HIV/AIDS Impact andlessons learned (Geneva and London, 2000).

UNAIDS: PHILACOR Corporation Private sector HIV/AIDS response (Phillippines),Best Practice Collection (Geneva, 1999).

United States Office of Personnel Management HIV/AIDS policy Guidelines(Washington, DC, 1995)

ADWUMAYÂFOÔ KUO

America Federation of Labour and Congress of Industrial Organizations (AFL-CIO):Resolutions on HIV/AIDS (1991 and 1993).

Canadian Labour Congress: National policy statement on AIDS and the Workplace.A guide for unions and union members (Ottawa, 1990).

Caribbean Congress of Labour: Role of trade unions in AIDS awareness, Objectivesand strategies, Statement from Caribbean seminar on Trade unions andHIV/AIDS, Sep. 1990.

International Confederation of Free Trade Unions (ICFTU): Congress Statementon fighting HIV/AIDS (Revised) (doc. 17GA/8.14, 1 Apr.2000)

ICFTU/Botswana Federation of Trade Unions: The Gaborone trade union Declarationon involving workers in fighting HIV/AIDS in the work-Place (Gaborone,Sep.2000).

National Amalgamated Local and Central Government and Parastatal ManualWorkers Union (NALCGPMWU, Bostwana Policy and workplace guideline(undated).

Service Employees International Union: Fighting AIDS discriminationThrough union action (Washington DC, 1996)

Page 8: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

8 49

1. BOTAEÂ

Nhyehyââ yi botaeâ nyinaa ne sâ âbâma akwankyerâ a wônam so bâtumiako atia HIV/AIDS nsaneyadeâ no wô nnwumahodoô mu, na ânam so amannwuma atu mpôn. Deâ akwankyerâ yi di ho dwuma na âdidi soô yi:

(a) HIV/AIDS anosie

(b) Ntotoeâ ne sâdeâ wôbâbrâ ôhaw a HIV/AIDS de ba nnwumahodoô so noase.

(c) Ôhwâ ne mmoa a âsâ sâ wôde ma adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS/wôn abusuafoô a wôanya HIV/AIDS.

2. DWUMA A ÂSÂ SÂ WÔDE DI

Âsâ sâ wôde nhyehyââ yi:

(a) Di dwuma ma âso ba mfasoô wô nnwuma, mpôtam, mantam, asoeâ, nkurone amanaman nyinaa mu;

(b) Di dwuma nam so ma nkutahodie ne nsawôsodie mapa ba Abanhodoô,Adwumawuranom, Adwumayâfoô ne wôn Anamusifoô, ApômudenAdwumayâfoô, HIV/AIDS nsâm ho abemfoô âne wôn a yadeâ yi ho nsâmyâ wôn asânhia ( a mpôtam akuhodoô ne atuhoakyâ kuo nyinaa fra mubie) ntam.

(c) Fa nsawôsodie a âbâba Atuhoakyâ kuo ahodoô ntam so ma emu nsâmno da adi wô deâ âdidi soô yi mu:

- wô ômammara ahodoô, nhyehyââ ne dwumadie nhyehyââ nyinaa mu

- wô nnwuma anaa nnwuma mmara mu, ne

- nnwuma nhyehyââ ne dwumadie ntotoeâ ahodoô mu.

3. DEÂ NHYEHYÂÂ YI FA HO NE NSÂMFUA TITIRE BI AWÔAKYERÂ ASEÂ.

3.1 Deâ nhyehyââ yi fa ho

Saa nhyehyââ yi fa deâ âdidi soô yi ho:

(a) Adwumawuranom nyinaa sâ âyâ Aban anaa Ankorankorâ ne Adwumayâfoô

NKURO

ABAN

Centers for Disease Control and Prevention “199 USPHS/IDSA Guidelines For theprevention of opportunistic infections in persons infected with Humanimmunodeficiency virus”, in Morbidity and Mortality Weekly Report(MMWR) (Atlanta), see Appendix “Environmental and Occupationalexposures”, wo Aug. 1999, Vol. 48, No. RR-19, pp. 62-64.

Citizens Commission on AIDS: Responding to AIDS. Ten principles for the Workplace(New York and Northern New Jersey, 1988).

Minister of Public Service, Labour and Social Welfare, Zimbabwe: Labour Relations(HIV and AIDS) regulations (Zimbabwe, 1998).

Namibian Ministry of Labour Guidelines for implementation of national code OfHIV/AIDS in employment (Namibia, 1998), No.78

Namibian Ministry of Labour: Code of good practice Key aspects of HIV/AIDS Andemployment (Namibia, 2000), No. R. 1298.

South African Department of Health/Community Agency for Social Enquiry (CASE):Guidelines for developing a workplace policy programme on HIV/AIDSand STDs (Mar. 1997)

United States Department of Health and Human Services; Small-business Guidelines:How AIDS can affect your business (Washington, DC Undated).

Western Australia Commission: Code of practice on the management of HIV/AIDSand hepatitis at workplace (West Perth, Sep.2000)

ADWUMAWURANOM KUO

Caribean Employers’ Confederation: A wake up call to employers in the Caribbean,Presentations from the Conference on HIV/AIDS/STDs in The Workplace(Surname, Apr. 1997)

Christie, A: Working with AIDS: A guide for business people (Bradford and SanFrancisco, Employers’ Advisory Service on AIDS & HIV, 1995). Federationof Kenya Employees (FKE) Code of conduct on HIV/AIDS in the Workplace(Kenya, 2000).

Loewenson, R (ed): Company level intervention on HIV/AIDS – I. What can

Page 9: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

48 9

nyinaa (wôn a wôatwerâ nkrataa de repâ adwuma nyinaa ka ho) ne

(b) Nnwuma nyinaa sâ âyâ Aban anaa ankorankorâ bi dea.

3.2 Nsâmfua Titire Bi a Wôakyerâ Aseâ

- HIV: (Human Immunodeficiency Virus) Mmoawamoawa bi a wôko tiaonipadua no ahoôden a âko tia nyarewa. Yei na âde AIDS ba no.

- Wôn a Akye Wôn (Affected Persons) : Ankorankorâ bi a âsiane ôhaw ansaneyadeâ yi de aba wôn so nti, nsakraeâ aba wôn asetenam.

- AIDS (Acquired Immune Deficiency Syndrome): Yaredôm bi a âba nipaduano so na âde bâsi ânnâ wônnyaa ano aduro.

- Nyiyimu (Discrimination): Wô saa Nhyehyââ yi mu no, sâ yâka nyiyimu aâfa HIV/AIDS ho a, na yârekyerâ deâ wôada no adi wô Nyiyimu Gyinaeâ(Adwumayâ ne Adwumahwehwâ) 1958 (Nôma 111) mu no ara pâ. Ânyâyei nko na mmom sâ yâka nyiyimu a, na yârekyerâ deâ wôyâ tia obi awôsusu sâ wanya HIV/AIDS (a nyiyimu a âfa sâ obi yâ ôbaa anaa ôbarimaka ho bi)

- Wôn A Wôadi Dâm (Persons with disabilities): Wô saa nhyehyââ yi mu no,sâ yâka wôn a wôadi dâm a, na yârekyerâ deâ wôada no adi wô wôn awôadi dâm nteteeâ ne wôn adwumayâ Gyinaeâ 1983 (Nôma 159) mu noa âka sâ, wôn a wôadi dâm ne wôn a âsiane sâ wôn nipadua no akwaabaabi ate kyema nti wôntumi nnya, nkuta anaa ntumi nkô kan wô adwumapapa bi mu no.

- Adwumawura (Employer): Ankorankorâ anaa ekuo bi a wôgyina krataaanaa Anodisâm bi a âka kyâfa ne asâdeâ ho asâm so fa nnipa wô wônadwumam sâdeâ ômammara ne emu nhyehyââ teâ no ara pâ no..

- Apômuden Ho Mmoa a wôde ma wô Nnwuma mu (OHS): Wô saa nhyehyââyi mu no, sâ wôka Apômuden Ho Mmoa a Wôde Ma a, na wôrekyerâ deâwôada no adi wô Apômuden Ho Mmoa a wôde ma wô Nnwuma mu Gyinaeâ1985 (Nôma 161) a âno ne Asiane Anosie Ho Nhyehyââ a âhwâ maadwumawuranom, adwumayâfoô ne wôn anamusifoô afotuo fa deâ âhia sâwôyô fa so yi asiane akwa ma nnwumayôbea di mu na ânam so amaadwumayâfoô honam ne adwene mu ahoôden a wôde bâyâ adwuma. Bio,Apômuden Ho Mmoa a wôde ma wô nnwuma mu no ma afotuo fa ma aâsâ sâ wôma adwumayâfoô yâ adwuma a wôn honam ne wôn adwene muapômuden bâma wôn ho kwan ama wôayâ nko ara ho.

- Anammôntuo pa (Reasonable Accommodation): Yei yâ nsakraeâ anaaanammôntuo biara a wôyâ anaa wôtu wô dwumadie anaa adwuma bi mu

NKEKAHO V

AMANAMAN NE NKURO AKWANKYERÂ A ÂFA HIV/AIDS HO

Amanaman

Council of Europe, European Health Committee Medical examinations Preceedingemployment and /or private insurance. A proposal for European guideline(Strabourg, May 2000).

Family Health International Private sector AIDS policy, businesses Managing HIV/AIDS A guide for managers (Research Triangle Park, NC, 1999).

Office of the High Commissioner for Human Rights (OHCHR/UNAIDS. HIV/AIDSand human rights International guidelines (New York and Geneva, 1998)

Southern African Development Community (SADC): Code on HIV/AIDS Andemployment in the Southern African Development Community (Zambia,1997)

UNAIDS: Guidelines for studies of the social economic impact of HIV/AIDS (Geneva,2000).

UNAIDS: AIDS and HIV infection, information for United Nationas employees Andtheir families (Geneva, 1999).

UNAIDS/IPU (Inter-Parliamentary Union) Handbook for legislators HIV /AIDS, lawand human rights (Geneva, 1999, see “Annotated International guidelines”

United Nations: Resolution 54/283 on the review of the problem of Humanimmunodeficiency virus/acquired immunodeficiency Syndrome in all itsaspects, adopted by the General Assembly At its 54th Session, New York,14 Sep. 2000.

United Nations Commission on Human Rights Discrimination against HIV-infectedpeople or people with AIDS, Final report submitted by Mr. Varela Quiros(Geneva, 28 July 1992)

WHO Guidelines on AIDS and first aid in the workplace: WHO AIDS Series 7(Geneva, 1990)

WHO/ILO: Statement from the Consultation on AIDS and the workplace (Geneva,27-29 June-1988).

Page 10: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

10 47

fa so ma obi a wanya HIV/AIDS nya adwuma mu kwan, di dwuma bi wôadwuma mu anaa tu mpôn wô adwuma mu.

- Mmogya Mu Nhwehwâmu (Screening): Yei yâ nhwehwâmu a wôma obikôyâ wô ne mmogya mu fa HIV ho anaa deâ wôyâ fa obi kôkoam nneyââ biho anaa nsâm bi a wôbisabisa fa mmogya mu nhwehwâmu a obi ayâ dadaanaa nnuro bi a ônom ho.

- Onipa Bôbea ne Ôbaa anaa Ôbarima su (sex and gender): Yei yâ abôdeâne asetenam nsonoeâ bi a âda mmaa ne mmarima ntam. Sâ yâka onipabôbea ho asâm a, na yâreka nsonoeâ a âwô mmaa ne mmarima ntamâsiane sâdeâ wôbôô wôn nti. Saa nso na sâ yâka mmaa ne mmarima suho asâm a, na yârekyerâ nsonoeâ a âwô wôn ntam âsiane sâdeâ asetenamnhyehyââ a âfa wôn ho ne nkutahodie a âwô wôn ntam teâ nti. Ôbaa anaaÔbarima su ho nneyââ no deâ, wônam wôn daadaa nkutahodie so na wôsua,na âsono sâdeâ nneyââ yi teâ wô beaeâ ahodoô . Mfeâ a obi adi, nipasu,baabi a obi firi, ôsom, baabi a ôman bi wô, sikasâm ne amanyôsâm na âdensonoeâ ba Ôbaa anaa Ôbarima su ho nneyââ yi mu.

- Nyarewa a yânya firi ahyiadie mu (STI). Yeinom ne nyarewa bi te sâ,chonhcno, âyeaa atenka, ekuro ne babaso a âyâ ôbaa anaa ôbarima bi aseno. . Nyarewa afoforô biara a yânya firi ahyiadie mu nso ka ho bi.

- Adwuma mu “Adiyie “ (Termination of Employment): Sâ yâka adwumamu “adiyie” ho asâm a, na yârekyerâ deâ wôada no adi wô Adwuma mu“Adiyie” Gyinaeâ 1982 (Nôma 158) mu no a âne sâ Adwumawuranom wôho kwan sâ wôyi obi adi no.

- Amansan Nyinaa Ahwâyie Ho Nhyehyââ: Yei yâ kwan a wôfa so simmoawammoawa a âfiri obi mmogya mu tumi kô ôfoforô mmogya mu noano kwan. (Hwehwâ yei nkyerâaseâ wô nkekaho fa a âtô so mmienu hô)

- Wôn a w ‘ankasa yâ wôn Nnwuma. Wôakyerâ yei ase wô nkekaho fa a âdikan hô)

- Adwumayâfoô Anamusifoô: Yei kyerâ deâ wôada no adi wô AdwumayâfoôAnamusifoô Gyinaeâ 1971 (Nôma 135) mu a âne sâ, saa nnipa yi yâ wôn aômammara anaa emu nhyehyeâ hunu wôn saa ara pâ, no âmfa ho sâ:

(a) wôgyina hô ma Adwumayâfoô Kuo Baatan sâ ebia wôyâanamusifoô a Adwumayâfoô Kuo Baatan no anaa emu nnipa atuwôn anaa wôato aba ayi wôn ; anaa

(b) wôyâ wôn a wôato aba ayi wôn, a wôn ne anamusifoô aAdwumayâfoô no afiri wôn pâ mu anaa wôde ano korô agye atomato aba ayi wôn sâdeâ ômammara anaa emu nhyehyââ te no arapâ, na wônni ho kwan sâ wôdi dwuma a âwô hô sâ Adwumayâfoô

Worst Forms of Child Labour Convention, 1999 (No.182), andRecommendation (No. 190)

Management of alcohol and drug-related issues in the workplace. Act ILOCode odpractice (Geneva, 1996)

Protection of workers personal date: An ILO code of practice (Geneva, 1997)

ILO Technical and ethical guidelines for workers health survellance.Occupational Safety and Health Series No. 72 (Geneva, 1998)

Code of practice on managing disability in the workplace (forthcoming).

Page 11: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

46 11

Kuo Baatan nko ara na âsâ sâ wôdi wô Ôman pôtee bi mu no kawôn dwumadie ho.

Wôn a yadeâ no tumi nya wôn (Vulnerability): Yei ka Asetena ne Ômananaa Amammerâ kwan so asisie, tebea a âwô nnwuma mu a âma nyarewatumi sane adwumayâfoô ne tebea a âma ho kwan ma nkwadaa yâadwumaden ho asâm. (Wôakyerâ yei mu yie wô nkekaho fa a âdi kan hô)

4 NYINASOSÂM TITIRE NO

4.1 HUNU A ÂSÂ SÂ WÔHUNU HIV/AIDS SÂ ÂYÂ NNWUMA MU ÔHAWMAPA.

.HIV/AIDS yâ ôhaw mapa wô nnwuma mu, yei nti âsâ sâ wôma ani kô hote sâ deâ wôma ani kô yadeâ afoforô a emu yâ den nyinaa ho no ara pâ.Ânyâ ôhaw a âde ba adwumayâfoô so nko ara nti na âsâ sâ wôma ani kô hona mmom âsâ sâ wôma ani kô ho âsiane sâ nnwuma yi wô mpôtam hô binti no, âyâ wôn asâdeâ sâ wôde wôn ho nu mu boa brâ nsaneyadeâ yiasetrâ ne ôhaw a âde ba no ano ase.

4.2 Yâ a ânni sâ wôyâ nyiyimu

Sâdeâ âbâyâ a adwumayâ bâkô kan na wôde nidie bâma wôn a wôanyaHIV/AIDS kyâfa a wôwô nti no, ânni sâ wôyâ nyiyimu tia wôn a wôanyaanaa wôsusu sâ wôanya HIV/AIDS. Nyiyimu ne fâw a wôdi wôn a wôanyaHIV/AIDS no brâ mmôden a wôrebô de asi yadeâ no ano no ano ase.

4.3 Yâ A Mmaa ne Mmarima Nyinaa Yâ Pâ

Âsâ sâ yâhyâ nsonoeâ a âda sâdeâ HIV/AIDS si kyere mmaa anaa mmarimano nso. Âtaa kyere mmaa, na âho nsunsuansoô no nya wôn so tumi senemmarima âsiane wôn bôbea, asetena, amammerâ ne sikasâm ho nsâm nti.Mprâ dodoô a wôyâ nyiyimu tia mmaa ne nni a wônni diberâ papa biarawô asetenamu no ma HIV/AIDS kyere wôn mu dodoô no ara. Yei nti, hunua wôbâhunu mmaa ne mmarima nyinaa sâ wôyâ pâ, ne tumi a wôde bâmammaa no bâboa ama nkonimdie aba si a wôreko de asi HIV/AIDS ano nomu, na ama mmaa a wôanya bi no atumi adi yadeâ no so.

4.4 Nnwumayôbea A Âhô te na Akwanhyia Nni Hô

Akwanhodoô nyinaa mu no, âsâ sâ wôma nnwuma mu teâ na wôn a wôdidwuma wô hô nyinaa nya ahotô sâdeâ âmma wôn mu biara nnya HIV/AIDS, sâdeâ Adwumayâ mu Ahotô ne Apômuden Gyinaeâ mu nhyehyââ1981 (Nôma 155) kyerâ no ara pâ. Nnwumayôbea a Âhô Teâ Na Ahotôwô hô no boa ma adwumayâfoô nya honam ne adwene mu apômuden deyâ adwuma yie âsiane honam ne adwene mu apômuden a wôwô nti.

11 Dec. 1999), Governing Body 277th Session, Geneva 200).

- HIV/AIDS: A threat to decent work, productivity and development,Document for discussion at the Special High-Level Meeting on HIV/AIDSand the World of Work (Geneva, 2000)

- HIV/AIDS in Africa: The impact on the world of work (Geneva, 2000).

ILO/Ministry of Labour and Youth Development, United Republic ofTanzania: Report for the national tripartile seminar for chief executiveson strengthening workplace management in tackling employmentimplications of STI/HIV/AIDS (Dar es Salaam, 2000)

Ndaba,L. Hodges-Aeberhard J.: HIV/AIDS and employment (ILO, Geneva,1998)Report on OATTU/UNAIDS/ILO Seminar on Trade Union Action againstHIV/AIDS in Africa, Accra 26-28 July 2000.

B. AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE ANODISÂM, NSUSUIIÂ, NENNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ NE AKWANKYERÂ

Discrimination (Employment and Occupation) Convention, 1958 (No.111) VocationalRehabilitation and Employment (Disabled Persons) Convention, 1983(No. 166)

Right to Organise and Collective Bargaining Convention, 1949 (No.98).

Collective Bargaining Convention, 1981 (No,154)

Occupational Safety and Health Convention, 198 (No.155), and Recommendation(No, 164).

Occupational Health Services Convention, 1985 (No. 161), and Recommendation(No. 171)

Employment Injury Benefits Convention, 1964 (No. 121)

Social Security (Minimum Standards) Convention, 1952 (No. 102)

Nursing Personal Convection, 1977 (No. 149)

Migration for Employment Convention (Revised), 1949 (No.97)

Migrant Workers (Supplementary Provisions) Convention, 1975 (No. 143)Part-Time Work Convention, 1994 (No.175)

Page 12: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

12 45

4.5 Nkutahodiepa

Akwanhodoô nyinaa mu no, sâ HIV/AIDS anosie ho dwuma a wôpâ sâwôdie bâdi mu a, âbâgyina nkutahodiepa ne gyidie a âda nwumawuranom,adwumayâfoô ne wôn anamusifoô ne Aban ntam. no so Ânni sâ wôyi wôna wôanya HIV/AIDS no totwene wô yei yô mu.

4.6 Mmogya mu nhwehwâmu a âmma wônnye obi wô Adwumam.

Ânni sâ wôhyâ wôn a wôrepâ adwuma anaa wôn a wôyô nnwuma dada no,sâ wônkôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu mfa HIV/AIDS ho.

4.7 Kôkoamsâm

Ânyâ mmara kwan sâ, wôbâbisa obi a ôrepâ adwuma anaa ôyâ adwumadada sâ, ônna ne ho nsâm a âfa HIV/AIDS ho adi. Saa ara nso na ânni sâwôhyâ adwumayâfoô ma wôda wôn mfâfoô kôkoamsâm adi. Âsâ sâ wôgyinakôkoamsâm mmara a âne Amanaman Adwumayâfoô Ôfese mmara 1997no siaa soô no so na âhwehwâ hunu krataa a âkyerâ obi HIV/AIDS tebea aôwô mu.

4.8 Adwumayâ mu Nkutahodie Ntoasoô

Ânni sâ wôyi obi a wanya HIV adi firi adwumam. Sâdeâ âteâ wô tebeaahodoô mu no, âsâ sâ wôma wôn a nyarewa a HIV de ba reha wôn no, yôadwuma berâ tenten biara a wôwô apômuden.

4.9 Anosie

Wôbâtumi asi HIV asetrâ ano. Wôbâtumi ahwâ Ôman bi tebea nen’amanmerâ nsâm ho afa akwanhodoô so asi HIV asetrâ no ano.

Bio sâ wôbâtumi asi yadeâ yi ano a, gye sâ ômamfoô sesa wôn nneyââ,wônya nimdeâ, wôma ani ku âho ayaresa ho, na afei wôyi mmaa nemmarima bôbea ho nyiyimu akwa firi asetenam.

Atuhoakyâ kuo wô tumi sononko a wôbâtumi de aboa yadeâ no anosiedwumadie ahodoô, ne titire; ne sâ wôbâbô dawuro na wôama ômamfoônkyerâkyerâ wô yadeâ no ho, na wôafa so ama wôasesa wôn suban newôn nneyââ, na afei wôaboa wôn wô wôn sikasâm ho.

4.10 Ôhwâpa Ne Mmoa

Âsâ sâ wôda nkabom, ôhwâpa ne mmoa sononko adi fa HIV/AIDS ho wônnwuma mu. Âsâ sâ adwumayâfoô nyinaa a wôn a wôanya HIV/AIDS kaho bie nsa ka apômuden ho mmoa a âsâ. Ânni sâ wôyâ nyiyimu biara tiawôn a wôanya HIV/AIDS anaa wôn abusuafoô fa sikasâm ho mmoa a Aban

NKEKAHO IV

A. AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NO NWOMAHODOÔ

Gyinaeâ, Nhyiamu Sononko, Nhyiamu Ne Amanneâbô

Hodges-Aeberhard, J. Policy and legal issues relating to HIV/AIDS and theworld of work (H.O), Geneva,1999)

- An outline of recent development concerning equality issues in employmentfor labour court judges and assesors (ILO, Geneva, 1997), see “Specificdevelopments concerning HIV/AIDS discrimination” pp.27.31

ILO: The role of the organized sector in reproduction health and AIDSprevention. Report of a tripartie workshop for Anglophone Africa held inKampala, Uganda, 29 Nove.-1 Dec. 1994 (Geneva 1995).

- Report of the Meeting of Experts on Workers ‘Health Surveillance, 2-9Sep.1997. do[. GB270/6 (Geneva 1998)

- Decent work, Report of the Director-General International LabourConference 87th Session, Geneva, 1999.

- Action against HIV/AIDS in Africa: An initative in the contest of the worldof work based on the Proceedings of the African Regional TripariteWorkshop on Strategies to Tackle the Social and Labour Implications ofHIV/AIDS, Windlock, Namibia, 11-13 Oct. 1999 (Geneva, 1999)

- Resolution concerning, HIV/AIDS and the world of work Intenational LabourConference, 88th Session, Geneva, 2000

- Special High-Level Meeting on HIV/AIDS and the World of Work, Summaryof Proceedings of the Triparite Technical Panel, Geneva, 8 June 2000.

- SIDA et milieu de travail: collecte de don’ees au Togo (Lom’e, Sep. 2000)

- The extent and impact of the HIV/AIDS pandemic and its implications forthe world of work in Tanzania Resource paper for ILO mission to theUnited Republic of Tanzania (Dares Salaam, Sep.2000)

- Conclusions and recommendations of the ILO pre-forum triparite event onHIV/AIDS and the world of work African Development Forum 2000, AddisAbaba, Dec. 2000.

- Platform for action on HIV/AIDS in the contest of the world Panel discussion,Report and conclusion of the Ninth African Regional Meeting (Abidjan 8,

Page 13: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

44 13

de ma wôn a wôapôn adwuma ne adwumayâ mu sika ho mmoa a âsâ sâwôn nsa ka ho.

5 KYÂFA NE ASÂDEÂ AHODOÔ

5.1 Abanhodoô ne wôn Asoeâ a wôkwadare wôn dwumadie mu

(a) Nsawôsodie:Âsâ sâ Abanhodoô hwâ ma nsawôsodie ba wône nnwuma ntam fa HIV/AIDS ho nhyehyââ ne âho dwumadie nyinaa ho na ânni sâ wôbu ani gu hiaa âhia sâ wôde nnwumahodoô fra dwumadie no mu no so. Mfatoho ne sâ,âsâ sâ wôte Ôman Agyinatukuo a âfa HIV/AIDS ho na wôdennwumawuranom ne adwumayâfoô anamusifoô, wôn a wôanya HIV/AIDSne Asoeâ a âhwâ Nnwuma Ne Asetenam Yiedie nsâm so fra mu bi.

(b) Asoeâ Ahodoô Ntam Dwumadie.Âsâ sâ Asoeâ ahodoô, Aban Nnwuma, Ankorankorâ nnwuma, adwumayâfoône nnwumawuranom kuo ne afoforô a HIV/AIDS dwumadie ho nsâm yâwôn asânhia nyinaa boaboa wôn ho taa dwumadie a âfa ahobammô neanosie ho no akyi. Yei bâma wôde nnipa dodoô a wôwô nnwuma mu noafra dwumadie no mu.

(c) Anoboaboa Dwumadie.Âsâ sâ Aban hwâ boaboa nnoôma ahodoô a âma kankorô wô dwumadieno mu na âboa ma nnwumayô di mu no ano, na ôhwâ ma atuhoakyâ kuone wôn a dwumadie yi ho nsâm yâ wôn asânhia no ho ba no mfasoô. Âsâsâ wôgyina nhyehyââ ne mmoa dwumadie a âwô hô dada so na âyâanoboaboa dwumadie no.

(d) Anosie Ne Apômuden Ho DwumadiÂsâ sâ Asoeâ a wôakwadare wô wôn dwumadie mu no hyâ Atuhoakyekuo ahodoô no nkuran nam so ne wôn bô mu hyehyâ dwumadie ahodoô aâbâma ômamfoô ani aba wôn ho soô wô yadeâ no ho na aboa asi yadeâ noasetrâ ano, ne titire wô nnwuma mu.

(e) Ayaresa Ho AkwankyerâWô Aman a âyâ nnwumawuranom asâdeâ sâ wôhwâ ma adwumayâfoônya ayaresa ho mmoa mu no, âsâ sâ Aban ma nnwumawuranomakwankyerâ ma wôfa so de ôhwâpa ne HIV/AIDS ayaresa ho ntotoeâ didwuma. Âsâ sâ wôgyina mmoa a âwô hô dada so na âdi saa dwuma yi.

(f) Asetenam AhobammôÂsâ sâ Aban hwâ ma wôn a wôanya HIV/AIDS no nso nsa ka sika hommoa biara a ômammara ma ho kwan sâdeâ wôde ma wôn a wôyareyadeâ afoforô a emu yâ den no ara pâ. Sâ wôreyâ sika a Aban de ma obia wapôn adwuma ho nhyehyââ a, âsâ sâ wôhyâ yadeâ no ha a âha adwene

- Agyinatukuo hyehyâ kyerâ sika a wôbâhia de adi wôn dwuma no, na sââho kôhia a fa so hwehwâ âho mmoa firi baabi foforô a ânyâ adwuma nomu, na afei wôhwâ hunu kwan korô a wôbâfa so anya mmoa a âsâ afirimpôtam hô.

- Agyinatukuo no yâ dwuma a wôrebâdi no ho nhyehyââ, kyerâ deâ wôbâyâwô berâ pôtee biara mu ne dwumadie no ho asâdeâ.

- De nhyehyââ no ne dwuma a wôbâdi no ho nkrataa fomfam mmôntene so,poosu, de fomfam akatua nkrataa ho, da no adi wô adwumayâ mu nteteeâ,nkyerâkyerâ ne nteteeâ sononko dwumadie ase.

- Agyinatukuo de n’ani di akyiri pâ deâ âbâfiri mu aba.

- Agyinatukuo gyina deâ wôbâyâ nhwehwâmu ahunu wô yadeâ no ne ôhawa âde ba Nnwuma so no ne deâ wôbâte afiri abôntene so no so yâ nhyehyââno mu nsakraeâ berâ ano berâ ano.

- Âsâ sâ wôde akwanhodoô a wôadi kan abobô soô yi fra Nnwuma hodoôdwumadie a wôato wôn bo ahyehyâ, de di dwuma na wôde ani di akyirepa ara no mu.

Page 14: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

14 43

ne sâdeâ âkô ara a na asane aba no nso na wôyâ ho nhyehyââ a âfata.Âsâ sâ wôdi sikasâm ho nkrataa ho dwuma ntâm so na ama wôn nsa akasika ho mmoa berâ biara a wôhia.

(g) NhwehwâmuÂsâ sâ Asoeâ a wôakwadare wôn dwumadie mu no, ma nkuranhyâ, boaanaa yâ nhwehwâmu, na wôda deâ wôbâhunu wô nhwehwâmu no mu aâne, wôn a wôbâtumi anya yadeâ no, kwan a wôbâfa so anya, nnipa dodoôa wôanya bi ne âho nneyââpa adi. Sâ wôyâ yeinom a, âbâboa amansawôsodie aba Ôman AIDS ho ntotoeâ mu, ama wôaboaboa Atuhoakyâkuhodoô ano, atumi abu âka a nsaneyadeâ yi de ba nnwuma soô no honkonta, na ânam so aboa sika ho mmoa a Aban de ma obi a wapônadwuma ho nhyehyââ ne Ôman sikasâm. Ânyâ yei nko, âbâboa ntotoeâ awôde bâko atia ôhaw a yadeâ no die ba Ôman ne ne sikasâm so no. Âsâsâ Aban yâ nhyehyââ ne mmara a âbâma yei awie pâ yô. Âsâ sâ wôgyinanhwehwâmu a nwumawuranom ne adwumayâfoô kuhodoô ayâ fa mmaane mmarima yâ a wôyâ pâ so na âyâ nhwehwâmu no. Âsâ sâ mmuaeâ awôbânya afiri nhwehwâmu no mu no yâ deâ âfiri Asoeâ ahodoô no nyinaamu na afei wôakyekyâ mu kô deâ âdidi soô yi mu: bôbea, baabi a obi firi,deâ obi nim fa mmaa ne mmarima ntam nkutahodie ho, mfeâ a obi adi,adwumayâ ne dibea a obi kuta, na âsâ sâ wôhwâ yâ ma âne ôman korôamammerâ siaa so. Sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ, wôyâ nhyehyââ a wônam sobâtumi ahunu mfasoô a âfiri nhwehwâmu no mu ba berâ ano berâ ano.

(h) Sikasmâm ho mmoa:Sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ Aban hodoô, wôn a yadeâ yi ho nsâm yâ wônasânhia ne atuhoakyâ kuhodoô no di nsawôsoô bu âka a HIV/AIDS bôÔman no ho nkonta na wôpâ sika ho mmoa wô Ôman no ara mu anaaAmannône de yâ ôman no HIV/AIDS ho nhyehyââ, na sâ âho kôhia a wôdeyâ wôn nhyehyââ ahodoô a âfa sika a Aban de ma wôn a wôapôn adwumayâho.

(i) Mmara:Sâdeâ âbâyâ a wôbâtumi ayi nyiyimu a wôda no adi wô nnwuma mu akwana wôahwâ ama anosie ne asetenam ahobammô adi mu nti no, âsâ sâAbanhodoô ne atuhokyâ kuo ne HIV/AIDS dwumadie ho abemfoô dinsawôsoô fa so yâ nhyehyââ a âsâ na sâ âho kôhia a, wôayâ nsakraeâ wôAdwumayâ mmara ne âho nhyehyââ nyinaa mu.

(k) DEÂ ABAN BÂHWÂ HO ABOA:

Sâ Abanhodoô bô fotoô ma Ôman bi Amannône nnwuma a, ansa nawôbâma wôn nsa aka emu sika no, âsâ sâ wôhwâ hunu sâ saafoô yi di wônôman mmara so, na afei wôhyâ wôn kutupa ma wôdi saa nhyehyââ yi nemmara anaa nhyehyââ foforô biara a âne saa nhyehyââ yi mu nsâm siaasoô so.

NKEKAHO III

DEÂ WÔBÂHWÂ SO AYÂ NTOTOEÂ AFA HIV/AIDS HO DE ADI DWUMA WÔNNWUMA MU

Âsâ sâ Adwumawuranom, Adwumayâfoô ne wôn akuhodoô di nsawôsoô,de tema yâ nhyehyââ a âbâboa adi Adwumawuranom ne Adwumayâfoô ahiadeâ aâfa HIV/AIDS ho dwuma. Âsâ sâ saa nhyehyââ yi a âsâ sâ Nnwuma mu mpanimfoôtaa akyire pentenn yi yâ nhwâsoô ma mpôtam bi mufoô fa kwan a wôfa so yâ HIV/AIDS ho ntotoeâ ho. Âsâ sâ nhyehyââ yi botaeâ yâ deâ wôabobô so wô afa 6 - 9 aâne: Deâ âhia sâ wôhunu fa HIV/AIDS ho ne kwan a wôfa so nya; âho nkyerâkyerâ aâbâma wôate deâ obi yô a âbâma wanya yadeâ no bi ase ne kwampa a wôbâtumiafa so asi ano; Anosie nhyehyââ a âdi mu a âboa ma wôyâ nneyââ mu nsakraeâ,nhyehyââ a âfa ôhwâ ne mmoa a âwô sâ wôde ma adwumayâfoô, sâ âyâ wônankasa anaa wôn busuani bi na wôanya HIV/AIDS no ne ni a ânni sâ wôsosô fâwdieanaa nyiyimu biara a wôda no adi wô nnwuma mu no so.

Deâ âdidi soô yi yâ akwanhodoô a wôbâtumi afa so ayâ ntotoeâ ahwâ amaadwumayôbea bi mu nhyehyââ a âfa HIV/AIDS ho no adi mu.

- Wôbâyiyi ananmusifoô afiri wôn a wôdidi soô yi mu de wôn ate HIV/AIDSAgyinatukuo: Akwankyerâfoô, Ahwâsofoô, Adwumayâfoô, Nnwumahodoôkuo baatan, Adwumam Nkorabata a âhwâ Adwumayâfoô Yiedie so, NteteeâNkorabata, nkorabata a âhwâ Adwumayâfoô ne abôntensofoô ntamnkutahodie so, Adwumayâ Apômuden Nkorabata, Wôn a wôhwâ Apômudenne sâ obi nhyia Nkwanhyia wô Adwumam Agyinatukuo mu ne wôn a wôanyaHIV/AIDS mu, sâ wôpene so deâ a.

- Âsâ sâ Agyinatukuo no ankasa dwene hunu dwuma a wôbâdie no, tumi awôwô ne wôn asâdeâ ani so.

- Pânsâmpânsâm Ômammara mu hunu sâ sintô bi wô mu a âde ôhaw bâbaadwuma no so/mfasoô a adwuma no benya afiri mu.

- Agyinatukuo no hwâ hunu ôhaw a HIV nsaneyadeâ no de ba adwuma noso ne adwumayâfoô a HIV/AIDS akye wôn anaa akye wôn ho nnipa bi noahiadeâ, Kwan a wôbâfa so, ne sâ wôbâyâ nhwehwâmu wô ho. Ânni sâwôda saa nhwehwâmu yi mu nsâm adi ma obi hunu.

- Agyinatukuo no hwâ hunu apômuden ne banbô ho “nnoôma” a âwô hôdada, sâ âwô adwumayôbea anaa mpôtam hô.

- Agyinatukuo yâ nhyehyââ de to krataa so, kyekyâ ma wôkyerâ adwene wôho, na afei wôyâ mu nsakraeâ de di dwuma.

Page 15: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

42 15

(l) HWÂ A WÔBÂHWÂ AMA ADI MU:Âsâ sâ wôn a wôakwadare HIV/AIDS dwumadie mu no ma adwumawuranomne adwumayâfoô nimdeâ ho mmoa ne afotuo a âsâ fa kwan pa a wôbâtumiafa so de mmara ne nhyehyââ a âfa HIV/AIDS ne nnwuma ho adi dwumaho. Âsâ sâ wôfa nnwuma a âhwâ adwumayâfoô so ma wôdi dwuma sâdeââsâ, ne kôôto akâseâ ne asânnibea nketewa a âhwâ di nsâm a âfaadwumayâfoô ho no so ma nhyehyââ yi di mu wô nnwuma mu.

(m) ADWUMAYÂFOÔ A WÔYÂ WÔN ANKASA NNWUMA:Âsâ sâ Abanhodoô de dwumadie a âfa sika a wônya firi adwumayâ neAsetenam Ahobammô ho ka wôn HIV/AIDS anosie dwumadie a wôbâyâama saa adwumayâfoô yi ho. Sâ âbâyâ yie a âsâ sâ Abanhodoô hwâmpôtam bi a wôpâ sâ wôdi dwuma yi bi ma wôn ho yâ ntotoeâ, sakra kwana wôfa so di dwuma no mu.

(n) SÂDEÂ ANO BÂBRÂ ASE:Âsâ sâ Abanhodoô fa Amansan Apômuden dwumadie, sika a Aban de mawôn a wôapôn adwumayâ nhyehyââ ne Aban akwankyerâ foforô biara soma ôhwâ ne mmoa ho nsâm di mu. Sâ âbâyâ yie a âsâ sâ Abanhodoô neAdwumawuranom ne Adwumayâfo akuhodoô di nsawôsoô hwâ maômamfoô nya ayarehwâ ho mmoa a âsâ

(o) NKWADAA NE MMABUNU:Sâ Abanhodoô reyâ nhyehyââ nam so de atôre nkwadaa adwumadenyôase a, âsâ sâ wôma ani kô ôhaw a âba nkwadaa ne mmabunu a âsiane HIV/AIDS nti yadeâ abô wôn awofoô ama wôawuwu so.

(p) MANTAM NE AMANAMAN NTAM NSAWÔSODIE :

Âsâ sâ Abanhodoô fa Aban nnwuma ne atuhoakyâ kuhodoô so hwâ mansawôsodie mapa ba Mantam ne Amanaman ahodoô ntam, sâdeâ âbâyâ awôbâtumi atwe Amanaman adwene asi nnwuma ahodoô ahiadeâ âsianeHIV/AIDS nti no so.

(q) AMANAMAN MMOA A WÔDE MA:Âsâ sâ Abanhodoô hwâ hunu mmoa a wônya firi Amannône wô wôndwumadie ahodoô ho no. Âsâ sâ wôhwâ taa anammôntuo biara a nebotaeâ ne sâ âbâhwâ ama yadeâ no ho nnuro boô akô fam na ahwâ amaômamfoô anya bi a wômmrâ ho akyi.

(r) WÔN A YADEÂ NO TUMI NYA WÔN :Âsâ sâ Abanhodoô yâ nhyehyââ a wôbâfa so ahunu adwumayâfoô a âbâtumiaba sâ wôbânya yadeâ no bi na wôyâ deâ wôbâtumi biara si akwan aânam so bâtumi ama wôanya no nyinaa ano. Âsâ sâ Abanhodoô bô mmôdenyâ anosie dwumadie a âsâ ma saa adwumayâfoô yi.

Centres for Disease Control and Prevention (CDC) National center for HIV,STD and TB Prevention Division of HIV AIDS Prevention. Preventingoccupational HIV transmission to health care workers (Updated June, 1999)

South African Law Commission Aspects of the law relating to AIDS(Project No. 85) Universal workplace infection control measures (UniversalPrecautions) (1997)

WHO: WHO guidelines on AIDS and first aid in the workplace WHO AIDSseries 7 Geneva (1990)

WHO /UNAIDS/ICN (International Council of Nurses) HIV and the workplaceand Universal Precautions Fact sheets on HIV/AIDS for nurses andmidwives (Geneva, 2000)

Page 16: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

16 41

5.2 ADWUMAWURANOM NE WÔN AKUHODOÔ

(a) Adwumayôbea bi mu nhyehyââ: Âsâ sâ adwumawuranom ne adwumayâfoône wôn anamusifoô di nkutaho, yâ nhyehyââ pa bi wô wôn nnwumayôbeafa so si nsaneyadeâ no ano, na âbô adwumayôfoô no nyinaa ho ban firinyiyimu a wôyâ tia obi âsiane HIV/AIDS nti ho, Wôatwerâ adwumayôbeamu nhyehyââ a âwô sâ wôde di dwuma, sâdeâ wôbâtoto nnoôma, ne kwana wôbâfa so de adi dwuma no nnidisoô nnidisoô wô nkekaho III hô.

(b) Nkuro, Asoeâ ahodoô ne nnwumayôbea nnyetom. Sâ adwumawuranomne adwumayâfoô ne wôn anamusifoô retoto adwene afa adwumayânhyehyââ ho a, ânni sâ wôbu ani gu ômammara so, na afei âsâ sâ wôhwâde HIV/AIDS ho bambô ne anosie nhyehyâ hyâ nkuro, Asoeâ ahodoô nennumayôbea nnyetom mu.

(c) Nkyerâkyerâ ne nteteeâ; Âsâ sâ adwumawuranom ne wôn akuhodoô neadwumayâfoô ne wôn anamusifoô di nkutaho, tu anammôn, na wôtaa wônnnwuma mu dwumadie ahodoô a âfa dawurobô, nkyerâkyerâ ne nteteeâ awôyô ma adwumayâfoô fa HIV/AIDS anosie, âho ôhwâ ne mmoa no akyi.Ânyâ yei nko ara âsâ sâ wôtaa adwuma no nhyehyââ a âfa HIV/AIDS ho anhyehyââ a âfa nyiyimu a wôyâ tia wôn a wôanya HIV/AIDS anaa wônbusuani bi a wanya HIV/AIDS fa sika ho kyâfa a wôwô, ne sika a âwô hôsâ wôn nsa ka fra mu bie no nso akyi.

(d) Ôhaw a âde ba sikasâm so: Âsâ sâ adwumawuranom, adwumayâfoô newôn akuhodoô di nsawôsoô, fa ôkwan pa bi so hunu sikasâm ho ôhaw ayadeâ no de ba wôn nnwuma ne wôn Asoeâ so no, na wôpâ ne pomasiberâ.

(e) Nhyehyââ a âfa adwumayâfoô ho: Ânni sâ adwumawuranom ma ho kwanma wôyâ nhyehyââ biara a âyâ nyiyimu tia adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS, anaa wôn busuani bi a wanya HIV/AIDS anaa nso wôn ankasa yânyiyimu tia wôn. Titire no ânni sâ :

- Wôma adwumayâfoô yâ wôn mmogya mu nhwehwâmu fa HIV/AIDS ho,gye sâ ebia nhyehyââ yi mu ahyâdeâ 8 ka yei ho biribi foforô.

- Hwâ ma obi yô adwuma wô berâ a wônyâ nyiyimu biara ntia no anaawônni ne ho fâw âsiane sâ ebia wôsusu sâ wanya HIV/AIDS nti

- Wôhyâ wôn a wôanya HIV/AIDS ho nyarewa ahodoô no mu bi no kutupama wôyâ adwuma berâ tenten biara a wôn ahoôden bâma wôn ho kwan,na afei

- Sâ âba sâ adwumayâni bi a HIV/AIDS nti yadeâ reha no ahoôden so hwanekoraa, na wôde mmoa a âwô hô ma saafoô yi a ahomegyeâ nyinaa ka hobie boa no nanso anyâ yie a, ânneâ wôbâtumi agyina yâ a ânni sâ wôyânyiyimu tia obi ne adwumayô mmara ahodoô no so ayâ deâ âsâ biara ama

NKEKAHO II

YADEÂ NO ANOSIE WÔ NNWUMA MU.

A. AMANSAN NYINAA MMOGYA NE NNIPADUA NO MU NSUHODOÔ HODWUMADIE HO AHWÂYIE

Amansan Nyinaa Mmogya Ne Nnipadua No Mu Nsuhodoô Ho DwumadieHo Ahwâyie (a wôtaa frâ no Amansan nyinaa Ahwâyie nhyehââ” no), noAmârika Adwuma a âhwâ sâdeâ wôbrâ yadeâ ano ase ne âho anosie so naôhyehyââ wô afe apem ahankron aduowôtwe nnum mu.

Berâ a HIV/AIDS nsaneyadeâ no baeâ, na âho kôhiaa sâ wôpâ akwan foforôa wôbâfa so abô asopiti adwumayâfoô ho ban afiri nyarewa a wônya firimmogya mu ho no na wôhyehyââ yei. Saa kwan foforô yi yâ deâ âdi kankoraa a wôsii hia a âhia sâ wôyâ ahwâyie wô mmogya biara a wôbâdi hodwuma ho, âmfa ho sâ yadeâ wô mu anaa ebi nni mu no so dua. AmansanNyinaa Ahwâyie Nhyehyââ yi yâ kwan ketewa bi a wôfa so brâ kwan awôfa so nya yadeâ no ano ase, na âsâ sâ âno so na wôfa di ayarefoônyinaa ho dwuma berâ biara sâdeâ âbâyâ a âmma wônnya mmogya muyadeâ biara. Amansan Nyinaa Ahwâyie nhyehyââ no na âdidi soô yi:

- bâyâ ahwâyie wô mpaneâ ne ne sâso a wôde di dwuma ho.

- bâhohoro wôn nsa ansa na wôadi dwuma ne berâ biara a wôbâdi dwumaawie

- de “nsabôha” “nkatanim” ne deâ âkeka ho bâdi dwuma berâ biara a wôbâdimmogya anaa nnipadua mu nsuhodoô ho dwuma.

- bâto “nnoôma” biara a wôde adi nnipadua no mu nsuhodoô anaa mmogyaho dwuma no agu yie.

- bânoa /de aduro a âkum mmoawammoawa bâhohoro “nnadeâ” ne mfidiea wôde adi dwuma no nyinaa ano.

- Wôbâyâ ahwâyie wô “ntomago” biara a wôde adi mmogya ho dwuma ho.

B DEÂ ÂDIDISOÔ YI YÂ AKWANKYERÂ A WÔAHYÂDA AYIYI NEAMANSAN AHWÂYIE NYEHYÂÂ A ÂFA SÂDEÂ WÔSI BRÂ KWAN AWÔFA SO NYA YADEÂ NO ANO ASE HO

Bednarsh, H.S. Eklund K.J “Infection control. Universal Precautionsreconsidered”, in American DentalHygienists Association Access (Chicago, 1995) Vol,11 No.1

Page 17: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

40 17

ne nsa aka sika biara a âwô hô ma no sâ ne nsa ka, na afei wôayi no afiriadwuma no mu

(f) Kwan a âsâ sâ wôde Ôhaw ne Asotwe nsâm fa so: Âsâ sâ adwumawuranomda kwan pa bi a adwumayâfoô ne wôn ananmusifoô bâtumi afa so adaôhaw a wôhyia wô wôn dwumadie mu adi. Âsâ sâ saa akwankyerâ yi datebea korô a wôbâtumi atwe adwumayâni bi a ôyâ nyiyimu tia ne mfâfoôâsiane sâ ebia wôanya HIV/AIDS anaa wôsusu sâ wanya bi nti, anaa obi aôbu mmara a wôahyehyâ afa HIV/AIDS ho no so.

(g) Kôkoamsâm: Âsâ sâ adwumayâfoô ho nsâm a âfa HIV/AIDS ho no yâkôkoamsâm. Âsâ sâ wôde sie baabi a wôde apômuden nkrataa nko arasie hô, sâdeâ âbâyâ a ansa na obi bânya ho kwan ahunu mu nsâm no nawadi adwumayâ Apômuden ho dwumadie nhyehyââ 1985 (nôma 171) noso pentenn. Âsâ sâ apômuden adwumayâfoô nko ara na wôma wôn kwanma wôhunu saa nkrataa yi na mpo ansa na wobâda emu nsâm adi no gyesâ mmara anaa nipa a âfa ne ho no ama ho kwan.

(h) Sâdeâ wôbâbrâ akwanhyia ano ase ne ntotoeâ. Âsâ sâ adwumawuranomma adwumayôbea biara mu te na wôhwâ sâ adwumayâfoô nhyia nkwanhyiawô wôn dwumadie mu. Âsâ sâ wôde nhyehyââ a âfa Amansan NyinaaAhwâyie ho a âne sâ wôbâma adwumayôfoô nsa aka adwumayâ ho “nnadeâ” nyinaa na afei wôahwâ asiesie saa “nnadeâ” yi berâ biara a âhobâte kyema no di dwuma. Ânyâ yei nko ara na mmom âsâ sâ wômaadwumayâfoô “ôhwâ a âdi kan’ sâ âba sâ wôn mu bi hyia akwanhyia a.Sâdeâ âbâyâ a wôbâtumi ataa ankorankorâ a wôpâ sâ wôsakra wôn nneyââakyi nti no, sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ adwumawuranom ma nsa ka mmaane mmarima kôndôm, afotuo, ôhwâ, mmoa ne ayarehwâ a wôtwerâ mawôkô asopoti foforô mu kôtoa so ho mmoa. Sâ âsiane nnipa dodoô anaaâho ka wô a âwô soro nti yei ntumi nni mu a, âsâ sâ adwumawuranomanaa wôn akuhodoô hwehwâ mmoa firi Aban ne nwumahodoô a âsâ hô.

(i) NNWUMAYÔBEA A ÂHÔ ADWUMAYÔFOÔ DI NNIPA MMOGYA NE WÔNMU NSUHODOÔ HO DWUMA: Wô saa nnwumayôbea ahodoô yi mu no,âsâ sâ adwumawuranom tu anammôn pa hwâ ma wôtete adwumayâfoôno nyinaa wô Amansan Nyinaa Ahwâyie Nhyehyââ mu, hwâ sâ wôwônimdeâ wô deâ sâ âba sâ wôhyia akwanhyia wô wôn dwumadie mu awôde bâtete wôn ho wôn ho, na afei wôhwâ sâ wôbâdi Amansan NyinaaAhwâyie Nhyehyââ no so. Ânyâ yei nko ara na mmom âsâ sâ wôma wônnsa ka deâ âho bâhia wôn wô wôn dwumadie mu no nyinaa.

(j) Asetena a âdi mu: Âsâ sâ adwumawuranom ne adwumayôfoô ne wônanamusifoô di nsawôsoô fa so yâ nhyehyââ a wônam so bâtumi neadwumayâfoô a wôanya AIDS ho nyarewa ahodoô no mu bi no bâtenaasetena pa. Deâ wôbâtumi ayâ ne sâ wôbâyâ nsakraeâ wô adwumayôberâ,mfidie sononko a wôde di dwuma, ahomegyeberâ, berâ a wôde ma ma obide kôhunu dôkota; wôbâgo yadeâ ho ahomegyeâ mu, bâma ho kwan ama

Ankorankorâ Nnwuma A Sika Ho Mmoa a Aban de ma obi a wapôn adwumane Adwumayâ mu Apômuden ho mmoa biara nni mu no mu.

- Mmarima a wônya Sika a Aban De ma Obi A Wapôn Adwuma neAdwumayâ mu Apômuden ho mmoa no dôôso koraa sene mmaa.

- Âsiane sâ wôhunu mmarima sâ wôdi mu, na wôn ho yâ den sene mmaa nti,âbâtumi ama wône wôn adi ahyia wô berâ a wômmô wôn ho ban/ato wônmmônaa mpo.

- Mmarima dôôso wô nnwuma a ânam so ma obi tumi nya HIV/AIDS no mupa ara, na âsiane wôn adwuma nti wôbâtumi akô tebea bi a âbâtumi amawône wôn yônko mmarima adi ahyia wô berâ a wômmô wôn ho ban mu.

- Âsiane sâdeâ wôhunu mmaa ne mmarima nti no, mmarima wô asodie sâwôda nneyââ pa a âbâboa asi HIV/AIDS ano ama wôatumi adi yadeâ noso adi na afei wôhyâ afoforô kutupa ma wôyô saa ara bi.

___________________________

1 Amanneâbô ho Krataa a Amanaman Adwumayâ ÔfeseKwankyerâfoô Panin de kômaa Amanaman Adwumayâ no Nhyiamu wô afe apemahankron aduokron baako mu no kyerâ Ankorankorâ Nnwuma ase sâ “NnwumakuoNketewa bi a wôyâ na wôtôn adwadeâ, a emu adwumawuranom yâ ankorankorâ awôde wôn ho, na wôwô Aman a afei na wôretu mpôn nkuro akâseâ mu. Amanneâbôkrataa no kyerâ mu sâ, wôn a wôfa wôn ma wôyâ adwuma wô Ankorankorâ Nnwumamu no bi yâ abusuafoô anaa nso nnipa afoforo bi, na sika a wôde di dwuma no suaanaa nso wônni bi koraa; afei wômfa abââfo nimdeâ kwan so na âdi wôn dwuma, nayei nti wôntumi nyâ adwadeâ pii, na yei nti akatua a wôde ma no nyâ adeâ tene bianaa mpo wôntaa ntua ka. Âkô so ka sâ âyâ a wôn a wôyâ adwuma wô AnkorankorâNnwuma mu no tiri keka âsiane sâ wôtumi yi wôn adi berâ a wôn ani nna so. Wôfrâno, Ankorankorâ Nnwuma âfiri sâ mprâ pii no âyâ a na nnwuma no ho nsâm nniAban nkrataa so; âyâ a wôn adwadeâ ntaa nnya dwa, wôntaa nnya bosea, wôntaannya mmoa mfiri nwomasua ne nteteeâ asuaeâbea. Ânyâ yei nko na mmom âyâ awônnya mmoa mfiri Aban Nnwuma ahodoô mu. Âyâ a Aban nnye wôn ntom,ômmoa wôn, na afei ônyâ wôn ho nhyehyââ biara. Yei nti wôtaa bu wôn ani guômammara so di wôn dwuma, na mpo âba sâ wôn dwumadie ho nsâm wô Abannkrataa so, na âno nti wôhwâ ômammara ho di wôn dwuma a, wônnya AsetenamAhabammô, Adwumayâfoô Dwumadie Nhyehyââ ne Nnwuma Mu Ahobammônhyehyââ no mu kyâfa. Âyâ a Ankorankorâ nnwuma mu adwuma-wuranom neadwumayâfoô nnôm ekuo biara ( Âwô mu sâ ebia na wôn a wôyâ nnwuma pôteebi no ate ekuo bi) na afei nso mprâ pii no âyâ a wôn tebea nti Nnwumakuo Baatanne Adwumawuranom Kuo anammôntuo ntumi mmoa wôn.

(hwâ ILC: The dilema of the informal sector; 78th session (1991) Report (1)p.4 (English text)

Page 18: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

18 39

adwumayôfo no ayâ adwuma âda fa, ne sâ wôbâma obi ho kwan amawasane abâyâ n’adwuma sâ âba sâ ne ho tô no firi ne yareâ mu a.

(k) Adwenkyerâ: Ôman ho dô nti, sâ âbâyâ yie a âsâ sâ Adwumawuranom newôn akuhodoô hyâ wôn mfâfoô adwumawuranom kutupa ma wôboa wônnwumayôbea HIV/AIDS anosie ne âho ntotoeâ no ho, na afei wôhyâAbanhodoô nso nkuran ma wôyô deâ wôbâtumi biara de si HIV/AIDS asetrâno ano, na wôhwâ boa brâ ôhaw a âde ba no ano ase. Afoforô bi te sâAnkorankorâ nnwuma ne Adwumayâfoô Nkabom Kuhodoô bâtumi aboawô yei yô ho.

(l) Taa a âsâ sâ wôtaa wôn a âsiane sâ wônim sâ wônna no adi nkyerâ obiaranti no wôfiri wôn pâ mu kôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu fa HIV/AIDSho anaa wôkôpâ âho afotuo firi apômuden adwumayâfoô a wôakwadarewô wôn dwumadie mu hô no akyi. Âsâ sâ adwuma-wuranom neadwumayâfoô ne wôn anamusifoô hyâ wôn a wôfiri wôn pâ mu kôyâwôn mmogya mu nhwehwâmu fa HIV/AIDS ho anaa wôkôpâ ho afotuofiri apômuden adwumayâfoô a wôakwadare wô wôn dwumadie mu hô nokutupa anaa wôboa ma afoforô nya yei ho mmoa firi apômudenadwumayâfoô a wôakwadare wôn dwumadie mu hô.

(m) Wôn a wôyâ wôn ankasa nnwuma: Âsâ sâ adwumawuranom a wôyâ wônankasa adwuma yâ nhwehwâmu na sâ âbâyâ yie a wôhyehyâ anosie neôhwâ dwumadie ma wôn adwumayâfoô no.

(n) Amanaman ntam nsawôsodie: Sâ âbâyâ yie a âsâ sâ adwumawuranom newôn akuhodoô de mmoa a âsâ boa Amanaman akuhodoô a wôde HIV/AIDS ho ôko asi wôn ani soô no.

5.3 ADWUMAYÂFOÔ NE WÔN AKUHODOÔ:

(a) Adwumayôbea bi mu nhyehyââ: Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn anamusifoône adwumawuranom di nkutaho, yâ nhyehyââ pa bi wô nnwumayôbea faso si nsaneyadeâ no ano, na âbô adwumayâfoô no nyinaa ho ban firi nyiyimua wôyâ tia obi âsiane HIV/AIDS nti ho. Wôatwerâ adwumayôbea munhyehyââ a âwô sâ wôde di dwuma, sâdeâ wôbâtoto nnoôma ne kwan awôbâfa so de adi dwuma no nnidisoô nnidisoô wô nkekaho III hô.

(b) Nkuro, Asoeâ ahodoô ne nnwumayôbea nnyetom Sâ adwumayâfoô newôn akuhodoô retoto adwene afa adwumayâ nhyehyââ ho a, ânni sâ wôbuani gu ômammara so, na afei âsâ sâ wôhwâ de HIV/AIDS ho banbô neanosie nhyehyââ hyâ Nkuro, Asoeâ Ahodoô ne nnwumayôbea nnyetommu.

(c) Dawurobô ne nkyerâkyerâ: Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn akuhodoô gyinaekuo nhyehyââ ne nhyehyââ foforô biara a âwô hô dada so bô HIV/AIDSho dawuro wô nnwumayôbea, na wôyâ nkyerâkyerâ a âfata ma

Ankorankorâ Nnwuma pa ara na yei nya wôn so tumi.

SÂDEÂ ÂSI KA MMAA NE MMARIMA

Nsonoeâ wô kwan a mmaa ne mmarima fa so nya HIV/AIDS ne ôhaw aâde ba wôn mu biara so no ntam. Âsiane mmaa bôbea nti, yadeâ no taa kye wônsene mmarima. Afei nyiyimu a wôyâ tia mmaa a nti âmma wôntumi ntu anammônâbâtumi asi yadeâ no ano no, na âma AIDS ho ôhaw nya wôn so tumi kâseâ paara no.

- âfa sikasâm ne ahyiadie ho no wôka mmaa pii hyâ wô wôn awadeâ mu, yeinti wôntumi mpere mpâ ahobammô wô wôn ahyiadie mu anaa nso wôntumimpo ahyiadie a ahobammô nni mu.

- hunu a wôhunu mmarima sâ wôsene mmaa wô nnwumayôbea mu no maho kwan ma wôha wôn wô ahyiadie ho.

- ohia di akotene pa ara wô nnoômahodoô a ânam so ma HIV/AIDS ba nomu. Sâ wôhwâ Wiase nyinaa ahiafoô mu a, wôn mu fa yâ mmaa. Ohia muno sâ wôgye wôn ho na ânnye a, mprâ pii no, wôma mmaayewa gyaesukuu kôyâ adwumaden anaa nso wôtôn wôn ho de pâ sika.

- Âsiane sâ mmaa dodoô no ara nnim atwerâ ne akenkan nti no, mprâ pii muno âyâ a wônte dawurobô a âfa ahobammô ho no. Wô wiase afanannyinaa mu no, saa ôhaw yi wô mmaa ho pa ara sene mmarima.

- Sâ yâkyâ Amanaman so “atukôfoô” mu nnan a, wôn mu mmiânsa yâ mmaane nkwadaa, na âyâ asânnahô sâ saa tebea no mu no ânyâ den koraa sâwôn mu biara bâtumi anya HIV/AIDS. Sâ ntôkwa si a akofoô no taa tommaa mmônaa.

- Mprâ pii mu no, âyâ mmaa ne mmaayewa na HIV/AIDS ayarefoô ho ôhwâbâtô wôn so. Yei ma wôn kôn mu adesoa mu yâ duru a wôntumi nyâadwuma pa bi anaa wônkô sukuu.

- Âsiane adedie ne mmoa ho mmara nti no mmaa a wôanya HIV, na wôahwerewôn ahokafoô, anaa wôayi wôn totwene âsiane yadeâ no nti no nnyasikasâm ho banbô, ne asetena mu kankorô biara, yei hyâ wôn ma wôdewôn ho kôhyâ ahyiadie mu sâdeâ âbâyâ a wôn nsa bâkô wôn ano. Mprâ piino mmaayewa na wôn ho ka adwaa mu wô “ahyiadie mu dwadie “ yi ho.

- Nhwehwâmu ada no adi sâ titire wô nkuraase no, wôdi mmaa ho fâw saneyi wôn totwene wô AIDS ho sene mmarima. Yei ma wôyâ ankonam, naânam so ma wôhwehwâ “ayônkofa” ne “anigyeâ” firi ahyiadie mu.

- Nnwuma a mmaa yô – deâ wôtua wôn ho ka ne deâ wôntua wôn ho kanonyinaa AIDS toto no ase: mfatoho ne sâ, mmaa pa ara na wôdôôso wô

Page 19: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

38 19

adwumayâfoô no ne wôn abusuafoô. Âsâ sâ wôde dawuro a âfa ka a âsâsâ wôka ma wôtwerâ wôn abrabô mu nsakraeâ biara a âbâba hyâ wônadwuma mu nkrataa soô no ka ho bi.

(d) Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn akuhodoô di nsawôsoô fa ôkwan pa bi sohunu sikasâm ho ôhaw a yadeâ no de ba wôn nnwuma ne wôn Asoeâ sono na wôpâ ne pomasiberâ.

(e) Mpaemuka: Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn akuhodoô ne adwumawuranomne wôn akuhodoô ne Aban ka bom bô HIV/AIDS anosie ne âho ntotoeâ hodawuro.

(f) Nhyehyââ a âfa adwumayâfoô ho: Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn anamusifoôtaa adwumawuranom akyi na wôhyâ wôn kutupa ma wôyâ adwumayâfoôho nhyehyââ a ânyâ nyiyimu ntia wôn a wôanya HIV/AIDS.

(g) Hwâ a âsâ sâ wôhwâ ma wôdi nhyehyââ yi so. Adwumayâfoô anamusifoôwô ho kwan sâ wôsô nsâm a âfa ôhaw a dwumayâfoô bi refa mu no nedeâ âfa asotwe ho no mu, na afei wôde nyiyimu a wôyâ tia adwumayâfoôâsiane sâ wôanya HIV/AIDS nti kôdane mmaranimfoô a âsâ.

(h) Nteteeâ: Âsâ sâ adwumayâfoô akuhodoô hyehyâ na wôyâ nteteeâdwumadie ma wôn anamusifoô fa ôhaw a nsaneyadeâ no de bannwumayôbea so no ho, akwanhodoô a wôbâfa so ako atia ne wôn awôanya HIV/AIDS ne wôn ahwâfoô ahiadeâ ho.

(i) Kwan a wôbâfa so abrâ akwanhyia ano ase ne ntotoeâ. Âsâ sâadwumayâfoô ne wôn akuhodoô pere pâ, na afei wône adwumawuranomdi nsawôsoô hwâ ma adwumayôbea ahodoô mu te na afei wôhwâ yiakwanhyia akwa wô hô. Âsâ sâ wôde kwanpa a wôde ahobammô mfidie didwuma ne sâdeâ sâ âho te kyema a wôbâsiesie ne “ôhwâ a âdi kan” awôde ma obi a ôyare/wapira fra yei yô mu. Ânyâ yei nko, na mmom âsâ sâadwumayôfoô ne wôn akuhodoô no hwâ hunu nnwumayôbea no mummeammea a adwumayôfoô no bâtumi ahyia akwanhyia na wôyâ nhyehyââa âsâ de si ano.

(j) Kôkoamsâm: Adwumayâfoô wô ho kwan sâ wôhwehwâ wô “faeel” a âfawôn asetena ne wôn apômuden ho no mu. Ânni sâ wôma adwumayâfoôakuhodoô nsa ka adwumayâni bi ho nsâm a âfa HIV ho no. Akwanhodoônyinaa mu no, sâ Nnwumhodoô Kuo Baatan mufoô redi wôn dwuma a, âsâsâ wôdi mmara a âfa kôkoamsâm ne pene a âsâ sâ deâ wôrekohwehwâne nkrataa mu pene so ansa a wôada no adi wô Adwumayâ Apômudendwumadie nhyehyââ 1985 (Nôma 171) mu no so pee.

(k) Wôn a wôyâ wôn ankasa adwuma: Sâ âbâyâ yie a âsâ sâ adwumayâfoô newôn akuhodoô ne wôn a yadeâ yi ho nsâm yâ wôn asânhia di nsawôsoô didwuma a âbâboa saafoô yi, na wôtaa anammôntuo foforô a âhwâ boa si

- nnwuma a akwantuo wô mu, titire deâ ânam so ma wôtutu kwan ntâmntâmgya wôn hokafoô wô akyire.

- adwuma a wôyô wô akuraase, baabi a wônhunu nnipa pii ne wônni nkutaho,na afei apômuden ho mmoa papa bi nni hô.

- sâ mmaa anaa mmarima nko ara bâyâ adwuma wô baabi ne atenaeânhyehyââ a âwô mmarima no ntam.

- tebea a adwumayâni no ntumi mmô ne ho ban mfiri yadeâ no ho.

- nnwuma a mmarima dôôso sene mmaa koraa.

- Nnwuma a akwanhyia wô mu sâ ebia baabi a wôde mmogya anaa nnipaduano mu nsuhodoô ho “nnoôma “di dwuma. Mfatoho ne sâ paneâ a obi deredi dwuma no bâtumi awô no anaa ôbâhyia nkwanhyia wô mmogya bi aôredi ho dwuma ho. Beaeâ a wônni Amansan Nyinaa Ahwâyie Nhyehyââ awôde di dwuma so anaa mfidie a wôde di dwuma nnôôso mu nso wôbâtumianya yadeâ no bi wô hô.

Wôbâtumi de “nnwumahunu” aka nnwumahodoô a yâadi kan abobô so noho ama aka wôn a wônni dwuma titire bi di, na wôde adwumanya ho anidasoô aboawôn ho ano wô nkuro akâseâ mu, na ânam yei so nti wôbâtumi anya HIV, anaa nsowôn a biribi nti wôn atenaeâ asesa anaa ‘ ‘ ‘atukôfoô’ a âsiane sâ wôyi wôn totwenenti wôbâkô akôhwehwâ anigyeâ afiri ahyiadie mu anaa nso wôbâhyâ wôn ne wônadi ahyia, titire maamefoô a wônni kununom no ho asâm.

WÔN A WÔYÂ ANKORANKORÂ HO AHIADEÂ

Deâ âdi kan, âsiane sâ wônnya Apômuden anaa Asetenam Ahobammô HoMmoa a âwô hô ma Aban Adwumayâfoô no bi nti no, ôhaw a HIV/AIDS de ba notaa nya Ankorankorâ Nnwuma mu adwumayâfoô so tumi pa ara. Bio, âsiane sâwôn dwumadie nnyina Sika Ahobammô Nhyehyââ biara so nti no na âtaa ba saa.Ânna deâ âtô so ne sâ, âsiane sâdeâ wôn nnwuma no tebea te nti no, sâ obi ankôadwuma da koro mpo a, âma adwadeâ yô ne ne tôn ho nsâm tô sini. AnkorankorâNnwuma mu no, sâ wôhwere adwumayâni baako anaa deâ âboro saa a, âde ôhawkâseâ, a âtumi ma adwuma no gu mpo ba. Sâ âkôba sâ adwumawura no nya HIVnam so yare, na ôwu, mpo deâ a, te a wôte adwuma no dwetire hwâ no yadeâ, boano, anaa de yâ n’ayie no tumi bô adwuma no fam a wônnya sika mfa nhyâ mu bio.Sâ âba no saa a âma adwumayâfoô no ne wôn abusuafoô ho kyere wôn. WôAnkorankorâ Nnwuma a âwô nkuraase mu no, âsiane adagye a wôsâe wô yadeâno ho ôhwâ ho no nti, âmma wôntumi nni wôn kua ho dwuma. Saa ara nso na wu akuayô mu adwumayâfoô wu âsiane AIDS nti no mma aduane mma. Yei ntumi mmawômfa aduane nsie.

Ne tiawatwa mu no, yâbâtumi aka sâ sâ adetôfoô wuwu ma dwadie kô famanaa wôn akatua ho nsâm yâ basaa âsiane ayaresa ne âho ôhwâ ho ka nti a,

Page 20: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

20 37

HIV/AIDS asetrâ ano na afei âbrâ ôhaw a âde ba ano ase no akyi.

(l) Wôn a yadeâ no tumi nya wôn : Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn akuhodoô neadwumawuranom di nsawôsoô hwâ si akwan biara a adwumayâfoô ahodoôbi fa so nya yadeâ no ano.

(m) Taa a âsâ sâ wôtaa wôn a âsiane sâ wônim sâ wônna no adi nkyerâ obiaranti, wôfiri wôn pâ mu kôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu fa HIV/AIDS hoanaa wôkôpâ âho afotuo firi apômuden adwumayâfoô a wôakwadare wôndwumadie mu hô no akyi. Âsâ sâ adwumayâfoô ne wôn akuhodoô neadwumawuranom ka bom di dwuma fa so hyâ wôn a wôfiri wôn pâ mukôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu fa HIV/AIDS/ wôkôpâ âho afotuo nokutupa na wôboa ma afoforô nso nya yei ho mmoa.

(n) Amanaman ntam nsawôsodie: Âsâ sâ adwumayâfoô akuhodoô fa Asoeâ,Mantam ne Amannône akuhodoô so ne Amanaman yâ baako bô ôhaw aHIV/AIDS de ba nnwuma soô ho dawuro, na wôma âdi akotene wôadwumayâfoô kyâfa a wôwô ho dawuro nyinaa mu.

6 SÂ WÔBÂFA DAWUROBÔ NE NKYERÂKYERÂ SO ASI ANO:

Âho hia sâ wôbô yadeâ no ho dawuro yâ ho nkyerâkyerâ wô nnwuma musâdeâ âbâyâ a âbâboa asi HIV/AIDS yi ano na ama adwumayâfoô a wôanyabie no akoma atô wôn yam. Nkyerâkyerâ a âdi mu tumi boa maadwumayâfoô nya nkanyan bi de bô wôn ho ban firi HIV/AIDS ho. Âbâtumiaboa abrâ ateetee ne fâwdie a âbata HIV ho no ano ase, ama akwansideâa âde ba nnwuma mu no so ate koraa, na aboa ama adwumayâfoô noasakra wôn su ne wôn nneyââ. Sâ wôrehyehyâ âho dwumadie a, âsâ sâwône Aban, adwumawuranom ne adwumayâfoô ne wôn anamusifoô dinsawôsoô sâdeâ âbâyâ a wôn a wôdi mu wô âho dwumadie mu de mmoaa âsâ bâboa, na wôn a wôn ho hia wô mu nyinaa de wôn ho afra mu bi.Âsâ sâ wôsakra kwan a wôbâfa so abô âho dawuro, asane ayâ nkyerâkyerâno mu. Ânni sâ wôfa kwan dadaa a berâ biara wôfa so yô no nko ara so, naafei nso sâ âho kôhia a, âsâ sâ wôde nkyerâkyerâ a wôntena sukuu dan munsua na mmom sâ obi wô “akyirikyiri baabi” mpo a ôtumi sua hunu no fradwumadie no mu. Bio âsâ sâ wôhwâ nnipa a wôrekôdi dwuma no amawôn no mfeâ a wôadi, sâ wôyâ mmaa anaa mmarima, deâ wônim fa mmaane mmarima ntam nkutahodie ho, wôhwâ hunu nnoôma pôtee bi fa asoeâkorô a wôrekôdi dwuma ama emu adwumayâfoô no ne ôhaw a âsiane wônnneyââ nti wôbâtumi akô mu no ho ansa na wôahyehyâ dwumadie no. Âsâsâ ankorankorâ a wôn ani da fam na ômamfoô de obuo ma wôn na wômawôdi nkyerâkyerâ dwumadie yi anim. Ada adi pefee sâ mprâ pii no sâwôma ôkyerâkyerâni bi yâ nkyerâkyerâ ma n’atipânfoô anaa wôde wôn awôanya HIV/AIDS no fra dwumadie no hyehyâ ne âho ntotoeâ mu a, âboapa ara.

Mmoa A Aban De Ma Wôn A Wôapôn adwuma nhyehyââ no kô soro, na afei âtotoadwumayâni ahobammô ne n’apômuden ho nsâm ase.

DEÂ ÂNAM SO MA OBI TUMI NYA YADEÂ NO BINNOÔMA PÔTEE PA ARA A ÂNAM SO MA WÔNYA

Baabi a wôtoto kyâfa a ômamfoô wô wô Sikasâm, Abrabô ne Amammerâho ase no pa ara na AIDS tumi tu atese. Bio âtumi tu atese wô baabi a wôbu anigu Ômamfoô yiedie ne Amanyôsâm so. Sâ yâhwâ sikasâm ho a, ohia fitaa na âmayei ba pa ara: yi a wôyi wôn a wônnim atwerâ ne akenkan ne ahiafoô totwene noka ho na wônya yadeâ no. Afei ohia ma mmaa yô deâ wôbâtumi biara a âbâmawône wôn abusua nsa akô wôn ano. Ne saa yâ mu no wôdi ahyia wô berâ awômmô wôn ho ban. Nnuane a nnuaneduro biara nni mu, adan a âho yâ nna, ne dia wônni wôn ho nni no ma nyarewa a âba wôn a wôanya AIDS so no nya wôn awôanya HIV no so tumi. Wô abrabô ne amammerâ ho no nso, hunu a wôhunuankorankorâ ne adwumayâfoô sâ wônyâ pâ no ma wôdi ahyia wô berâ a wômmôwôn ho ban. Âsâ sâ wôhyâ no nso sâ suban ne nneyââ nso tumi ma HIV ase trâ.Ânam mpaneâ a wôde nsuo fa mu ma obi so tumi ma ôfoforo nya yadeâ no bi. Adaadi nso sâ sâ obi nom nnubône anaa nsa ma âboro so a âtumi ma ôfa so nya yadeâno bi. Fâw a wôdi wôn a wôanya HIV/AIDS no nti sâ obi nya bi a ônka, na yei boama yadeâ no ase trâ. Amammerâ ne da a wôn a wôanya yadeâ no nna no adi nti,âma âyâ den sâ wôbâyâ ho ntotoeâ wô mpôtam ne ankorankorâ ho.

Wô Ômamfoô yiedie ne amammerâ ho no nso, ntôkwasâm, mmara a ânyâadwuma, basabasayô, ne hwâ a wôntumi nhwâ mma nhyehyââ nyâ adwuma , nema a wômma ho kwan mma nnwuma mu kyâfa a adwumayâfoô wô ne kwan awôwô sâ wôka bô mu de wôn ahiasâm kôto mpanimfoô anim nyô adwuma no totokankorô ne tititre apômuden ho dawurobô kankorô nhyehyââ ase. Wô Aman bebreeso no âsiane di a wôredi Ôman Mpontuo Ho Ntotoee Nhyehyââ a âfiri Amannôneaboafoô hô so pee, na ânam so ama wônni ayaresa ho akadeâ wô wôn ApômudenNnwuma mu nti no, ama wôntumi mma ôhwâ ne anosie a wôrepere hwehwâ no nnimu.

Ne tiawatwa mu no, âsâ sâ yâhyâ no nso sâ ânam yâ a wôyâ nyiyimu neobuo a wômfa mma adwumayâfoô kyâfa a wôwô so ma wônya HIV/AIDS, na afeiâmma wôn a wôanya AIDS no ntumi nni so âfiri sâ âmma wôntumi nkôhwehwâ âhoafotuo, mfiri wôn pâ mu nkôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu, anaa nkôpâ âhoayarehwâ ne mmoa. Bio âmma wôntumi mfa wôn ho nhyâ âho nkyerâkyerâ neanosie dwumadie mu.

DEÂ ÂNAM SO MA NNIPA PÔTEE BI TUMI NYA HIV/AIDS NO BI

Âwom sâ mprâ pii no ânam obi nneyââ so na mmom ânyâ adwuma a ôyâso na ônya HIV/AIDS deâ, nanso ânam nnwuma pôtee bi so ma ebinom tumi nyayadeâ no. Saa nnwumahodoô yi na wôahyehyâ no nnidisoô yi.

Page 21: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

36 21

6.1 DAWUROBÔ NE KWAN A WÔBÂFA SO AMA ÔMAMFOÔ ANI ABA WÔNHO SO

(a) Sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ wôhwâ Mpôtam, Asoeâ, Mantam ne Ôman bianammôntuo a âfa HIV/AIDS ho ansa na wôahyehyâ dawurobô dwumadieahodoô. Âsâ sâ wôgyina nokwasâm a âfa HIV/AIDS su ne Kwan a âfa sotrâ so, kwan a wôbâtumi afa so ayi ehu a âbata ho no, kwan a wôbâtumiafa so asi ano, âho ayaresa, ôhaw a âde ba ankorankorâ so ne ôhwâ,mmoa ne ayaresa a wôbâtumi anya ho na âhyehyâ dwumadie no.

(b) Akwanhodoô nyinaa mu no, âsâ sâ wôhwâ nkyerâkyerâ ne ômamfoô yiedieho nhyehyââ, ne âho dwumadie ho na âhyehyâ dawurobô, nkyerâkyerâ neadesua dwumadie nyinaa. Ânyâ yei nko na mmom âsâ sâ wôhwâ yei hoansa na wôayâ si a ânni sâ akwanhyia si nnwumam, apômuden âne yi aâsâ sâ wôyi nyiyimu akwa ho nhyehyââ.

6.2 NKYERÂKYERÂ DWUMADIE AHODOÔ

(a) Âsâ sâ wôgyina adwumawuranom ne adwumayâfoô ne wôn anamusifoô ,ne sâ âbâyâ yie a, Aban ne wôn a yadeâ yi ho nsâm yâ wôn asânhia nawôakwadare HIV/AIDS nkyerâkyerâ, âho afotuo ne 0ôhwâ mu ntamnkutahodie so na âhyehyâ nkyerâkyerâ dwumadie no. Âsâ sâ kwan awôbâfa so adi dwuma no yâ deâ obiara tumi da n’adwene adi, de ne ho fradwumadie no mu bie no.

(b) Âsâ sâ wôma ho kwan ma wôde adwumayôberâ yâ nkyerâkyerâ maadwumayôfoô no, na wôde saa berâ no twerâ nkrataa yô nwoma ahodoô aâho bâba adwumayâfoô no mfasoô berâ a wôapôn adwuma. Sâ âyâ adeâa wôyâ nkyerâkyerâ sononko bi wô hô a, ânneâ âsâ sâ wôhyâ adwumayôfoôno nyinaa ma wôkô bi.

(c) Sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ dwumadie ahodoô no da deâ âdidi soô yi adi:

- deâ âbâboa ankorankorâ ama wôahunu ôhaw a âbâtumi aba wôn so (sâwôyâ ankorankorâ anaa wôfra ekuo bi mu) na wôafa gyinaeâsie nsawôsodie,nkutahodie pa ne nkyerâkyerâ, anosie ne afotuo dwumadie so aboa asiano.

- si nneyââ a âtumi de yadeâ no ba pa ara ne akwan foforô a wôfa so nya sâebia adwuma a wôntena faako nyâ a âno nti âtumi ma HIV/AIDS kyeadwumayâfoô pôtee bi no so dua.

- Bô nya a wôtumi nya yadeâ no firi paneâ a wôde nsuo fa mu ma obi nekwan a wôbâtumi asi ano sâdeâ âbâyô a wômfa saa kwan yi so nya yadeâno ho dawuro.

- Hwâ ma nkutahodiepa ba Aman a wôatwa Ôman bi ho ahyia ne Mantamahodoô, Abanhodoô ne adwumawuranom ne adwumayâfoô akuhodoô ntam.

ÔHAW A ÂDE BA ÔMAMFOÔ NE NNWUMA SO

Ada adi sâ mfeâ mpem mmienu kôô awieeâ no na nnipa dodoô a wôanyaHIV/AIDS no yâ ôpepem aduasa nsia. Saa nnipa dodoô yi mu ôha nkyâmu mmiânsamu mmienu wô Abibirem Anaafoô fam ha. Nnipa dodoô bâyâ sâ ôpepem aduonummienu na yadeâ yi akum wôn, na mfeâ mpem mmienu no mu mpo deâ nnipadodoô a yadeâ yi kum wôn wô wiase afanan nyinaa mu no yâ ôpepem mmiânsa.

Yadeâ yi de ôhaw aba Amanaman nyinaa so: Mpanin ne nkwadaa awôanya HIV/AIDS no dodoô twam ôpepem aduonu-num wô Abibirem Anaafoô famha, ôpepem mmienu wô Latin Amârika ne Carribean, bâyâ apem wô Amârika Atifi,ahanum wô Nyiresi Aburokyire Apueeâ, bâyâ apem nkyâmu mmiânsa mu baakowô Nyiresi Aburokyire Atôeâ ne Asia mfimfini fam hô.

Nnipa dodoô a wôanya wô Abibirem Atifi fam ne “Middle East” no dodoôyâ ahanum. Âwô mu sâ kwan a saa nnipa dodoô yi mu biara fa so nya no yâsononko deâ, nanso wôn a wôrenya yadeâ yi wô Amanaman so no kô ara na ârekôso.

Owuo ho ôhaw a AIDS de ba Abibirem ômamfoô so no nyâ ahintasâmkoraa. Ânnuru mfeâ mpem mmienu ne edu mu no, bâyâ Aman aduonu nkron a emunnipa dodoô a wôanya no gyina ôha nkyâmu mu mmienu no, Aman no mu nnipadodoô so bâte bâyâ ôpepem aduonum âsiane AIDS nti. Yadeâ yi de ôhaw bammaa anaa mmarima ne nnipa dodoô bi a wôadi mfeâ pôtee bi so pa ara.

Yei te saa âfiri sâ Aman pii so no mmaa sii soô no ara na yadeâ yi akyewôn wô berâ a ânte saa mma mmarima. Wôn a wôadi mfeâ dunnum kôsi aduanan-nkron no pa ara na yadeâ yi taa kye wôn. Saa nnipakuo yi nso na wôtumi kekawôn ho, na âsiane yadeâ yi nti abusua, ômamfoô ne Ôman mu no nyinaa hweremfasoô a âsâ sâ anka wônya firi wôn hô no. Nhwehwâmu a AmanamanAdwumayâfoô Ôfese ayâ no ada no adi sâ wiase afanan nyinaa mu no, adwumayâfoôbâyâ ôpepem aduonu na wôanya HIV/AIDS. Wô Aman a yadeâ yi agye nhini paara wô mu no, ânnuru mfeâ mpem mmienu ne aduonu mu no na adwumayâfoô nododoô so ate bâyâ ôha nkyâmu edu de kôsi aduasa âsiane HIV/AIDS nti. Yadeâ yiama nkwadaa dodoô bâyâ ôpepem du-nan ahwere wôn awofoô nyinaa anaa wônmu baako, na ânam yei so bâma wôn mu dodoô no ara agyae sukuu akôyâ adwuma.Yei hyâ nkwadaa adwumadenyâ mu kena.

HIV/AIDS de ôhaw mapa ba wôn a yadeâ no akye wôn no ne wôn abusuaso. Ânyâ wôn nko ara na mmom âde ôhaw ba mpôtam bi mu nnipa nyinaa so.Wôn a wôdane HIV/AIDS ayarefoô no mpo deâ, nsunsuansoô a âde ba wôn so nomma ôka koraa. Ôhaw a âde ba ankorankorâ ne fidua so no da ne ho adi wônnwuma mu, na afei âyi ne ho adi wô Ôman mu no nyinaa so. Yadeâ no de ôhawahodoô pii na âba nnwuma so. Yei mu bi ne sâ: âtoto adwumayâ ase, âde nyiyimuba nnwuma mu, âboa ma hunu a wôhunu mmarima sâ wôsene mmaa ho ôhaw nobâyâ kâseâ na afei âma nkwadaa dodoô a wôyâ adwumaden no kô soro. Afoforônso ne sâ: âtoto sikasâm ase, âma sika a âwô sâ wôtua wô Apômuden ne Sika Ho

Page 22: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

22 35

- De HIV/AIDS ho dawurobô dwumadie bâhyâ Nsanodwuma nteteâ dwumadiea Aban ne nnwumahodoô ne Adwumayâfoô Kuo bâdi nsawôsoô adi nyinaamu.

- Hwâ ma dawurobô a wôyâ ma adwumayâfoô a wônyinii pii (mmabunu) nemmaa no di mu.

- Si kye a HIV/AIDS tumi kye mmaa pa ara no ne anosie nhyehyââ aâbâtumi ako atia yei no so dua. (Hwâ ôfa 6.3 hô)

- Si nya a sâ obi ne ôfoforô a wanya HIV/AIDS di nkutaho kâkâ a ôntumi nyabi, ne yi a ânni sâ wôyi wôn a wôanya HIV/AIDS totwene anaa wôdi wônho fâw no so dua. Deâ âsâ sâ wôyâ ne sâ wôbâboa wôn ne wôn atena fâ sowô nnwumayôbea.

- Ma nkyerâkyerâ fa ôhaw a âba obi so âsiane aboawa a ôde HIV/AIDS bano nti ne hia a âhia sâ wôda ahummôborô adi, na afei wôyi nyiyimu a wôyâtia adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS no akwa ho.

- Ma adwumayâfoô kwan ma wôda atenka a wônya âsiane HIV/AIDS nti, noadi, na afei ma wôn kwan ma wôtoto adwene fa ho.

- Hyâ adwumayâfoô (titire apômuden adwumayâfoô) ma wôde AmansanAhwâyie Nhyehyââ di dwuma, na afei wôkyerâkyerâ wôn deâ âsâ sâ wôyôsâ âba sâ wôhyia akwanhyia bi a.

- Ma nkyerâkyerâ fa nyarewa a wônya firi ahyiadie mu, anosie ne âhontotoeâ ho. Ânyâ nya a obi a wanya yei bi tumi nya HIV ntâm so no nkoara nti, na mmom âsiane sâ ano wô aduro nti. Ne saa yô mu no, âbâboaadwumayôfoô wô wôn apômuden ne yadeâ anosie ho.

- Hwâ ma ahonidie ne aduanepadie kô kan;

- Hwâ ma ahyiadie ho nhyehyââ pa, a sâdeâ wôhyâ mmaa ne mmarimakôndôm, ka ho bie kô kan.

- Hwâ ma nkyerâkyerâ a wôyâ ma atipânfoô ne wôn a wônnim atwerâ neakenkan kô kan

- Sâ âho kôhia a, âsâ sâ wôma ani kô ho, bu ho nkonta, yâ nhwehwâmu fa ho,na afei wôyâ mu nsakraeâ berâ ano berâ ano.

6.3 DWUMADIE PÔTEE A ÂFA MMAA NE MMARIMA HO

(a) Âsâ sâ wôma mmaa ne mmarima ho nsâm di akotene pa ara wô dwumadiebiara a wôbâhyehyâ mu. Ânyâ yei nko ara âsâ sâ wôma obi nnipa su nedeâ ônim fa mmaa ne mmarima ntam nkutahodie ho nso di mu akotene.

NKEKAHO 1

NOKWASÂM A ÂFA NSANEYADEÂ NO NE ÂHO NSUNSUANSOÔ HO

HIV NE AIDS HO NOKWASÂM

Wônya HIV a âde AIDS ba no firi nnipadua no mu nsuhodoô sâ ebia mmogya,ahyiadie mu nsuo, ôbaa ase nsuo, ne nufosuo mu. Wôahwehwâm ahunu sâakwanhodoô nan so na wôfa nya yadeâ yi: Saa akwan yi ne: Ahyia a wône onipa aôwô yadeâ no bi di a wômmô wôn ho ban; (saa kwan yi na wôtaa fa so nya)Mmogya anaa biribi a wôde di mmogya ho dwuma sâ ebia, mfidie a wôde ma obimmogya obi honam akwaa baabi a wôyi firi ne mu de hyâ obi foforô mu, anaa nsosâ wôde paneâ a wôde awô obi a wanya yadeâ no bi wô obi foforô, sâ akwadaa nyafiri ne maame hô wô yafunu mu anaa berâ a ôrewo no, ne nufoma mu. Sâ obi neôfoforô a wanya HIV di nkutaho kâkâ a ântumi mma ônya yadeâ no bi. Bio sâ obi bôâwa, ôhwânsi, ôfe obi ano, ôkô tiafi a afoforô kô so so bi a, ôdidi wô nkyânsee aafoforô adidi mu bi mu a, anaa wôdi aduane anaa wônom anonneâ a wôn a wôanyayadeâ yi bi di ho dwuma a, âmma wônya yadeâ no bi. Ntontom anaa ntuboaahodoô nso ntumi mma obi nya yadeâ no bi.

HIV ma honam no mu mmoawa no nyinaa yâ mmerâ, nti wôntumi nko ntianyarewa. Sâ obi nya yadeâ no a, ôbâtumi atena ase bâyâ mfeâ edu wô berâ ayadeâ no nna ne ho adi. Saa berâ yi mu nyinaa no wôbâtumi de yadeâ no ama obifoforô. Sâ obi nya AIDs a, nsânkyerânee a âda ne ho adi bi ne ôbrâ a ano yâ den paara, ayamtuo, atiridii, adwenem nsakraeâ, sâ ebia, awerâfiri, âfôn, âwa a ano yâden honam ani nyarewa a âba a na âkô – na asane-aba, anom kuro ne ntini ahonhono.Âsiane sâ honam no mu mmoawa a wôko tia nyarewa no ano ayâ mmerâ nti no,nyarewa afoforô bi te sâ kôkoram, akyiri dompe mu yadeâ, mfe yadeâ, ne nsamanwanso tumi de ne ho gye mu. Âwô mu sâ âwô hô ara a obi a wanya HIV/AIDS te nkasâ ne ho yâ kakra deâ, nanso mprâ pii no yadeâ yi tumi di onii no awu pa ara. Wôguso reyâ nhwehwâmu apâ ano aduro, nanso emu biara nya nni mu. Wôayâ nnuro aâtumi brâ yadeâ yi ano ase, ma onii no nya nkwa tenten kakra, nanso yei boô yâden pa ara, a nti nnipa dodoô no ara ntumi ntô bi. Seesei mpo deâ nsakraeâ abayei mu. HIV aboawa no yâ aboawa hataa bi. Ânyâ tebea nyinaa mu na ôtumi tenanya nkwa. Ânyâ adeâ a ôtumi fa honam no mu baabi a âhô mpaeâ anaa âhôntwaeâ kô nnipadua no mu. Baabi a âhô yâ “nsunsu” mu nko ara na ôtumi fa wurannipadua no mu. Yei nti gye sâ wôde “ntamgyinadeâ” bi si no kwan na wantumiankô nnipadua no mu. Yei mu bi ne sâ wôde kôndôm bâdi ahyia anaa sâ sâ âho hiaa wôde ahobammô nnoôma bi sâ ebia wôde “nsabôha” bâhyâ wôn nsa anaa wôde“nkatanim” bâhyâ wôn anim de abô wôn ho ban. Bio âho hia sâ wôbâhwâ sâ yadeâno bi nni mpaneâ a wôde di dwuma ano. Adesie samina a ano yâ den ne nsuo aâyâ hye pa ara nko ara na âtumi kum HIV aboawa no. (Wobâhunu yei wô nkekahoII hô).

Page 23: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

34 23

Deâ âsâ sâ wôyâ ne sâ wôbâhwâ nyarewa ahodoô a âtumi kye adwumayâfoômmaa ne mmarima ne ôhaw a âtumi de ba wôn mu biara so ho ayânhyehyââ, ne dwumadie sononko ama wôn mu biara.

(b) Âsâ sâ dawurobô a âfa mmaa ho no twe wôn adwene si yâ a ânyâ denkoraa sâ yadeâ no bâkye wôn, titire mmaayewa no so, na afei wôma wônâho nkyerâkyerâ.

(c) Âsâ sâ nkyerâkyerâ a wôde bâma wôn no tumi boa mmaa ne mmarimanyinaa ma wôte hunu a wôhunu wôn mu baako sâ ôsene ne yônko wôadwumam ne wôn ho wôn ho ntam nkutahodie mu no ase, na wôtu hoanammôn. Yei yô mu no âsâ sâ wôma ani kô ayakayakadeâ a wôde dimmaa no so.

(d) Âsâ sâ dwumadie ahodoô no boa mmaa ma wônya kyâfa a wôwô wôadwumayôbea no ho nteaseâ na atumi ama wôn tumi de abô wôn ho ban.

(e) Âsâ sâ wôde ba a wôn ani bâba wôn ho so, ôhaw a yadeâ no de ba honkontabuo ne akwanhodoô a wôbâtumi afa so aboa asi HIV/AIDS ano nofra nkyerâkyerâ dwumadie a wôbâyâ ama mmarima no mu.

(f) Âsâ sâ wône adwumayâfoô mmarima a wône wôn yônkonom mmarima diahyia no ne wôn ananmusifoô di nsawôsoô fa so yâ anosie dwumadiesononko ma wôn.

6.4 AYÔNKOFA A ÂDA YADEÂ NO NE APÔMUDEN DWUMADIE AHODOÔNTAM

Sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ wôhwâ apômuden dawurobô dwumadie ahodoô, aâfa nnubônenom, ateetee ne awoô ho nsâm wô nnwumayôbea mu ho naâyâ nkyerâkyerâ dwumadie nyinaa. Âsâ sâ adwumayâfoô Agyinatukuoanaa nso Apômuden ne Ahwâyie akuhodoô a âwô hô dada hwâ boa wôHIV/AIDS ho dawurobô ne nkyerâkyerâ dwumadie mu. Saa dwumadie yimu no, âwô sâ wôbô dawuro fa nya a wôtumi nya yadeâ no firi paneâ awôde nsuo fa mu ma obi a wanya HIV/AIDS mu. Bio âsâ sâ wôbô dawurofa âsiane nom a obi bânom nsa /adubône aborô nti no ôtumi da nneyââ bia ânsâ adi, na ânam so ma ôtumi nya HIV ho.

6.5 NHYEHYÂÂ AHODOÔ A ÂBÂBOA ASESA ÔMAMFOÔ NNEYÂÂ

(a) Âsâ sâ wôma adwumayâfoô nkyerâkyerâ mapa fa kwan a wôbâtumi afa soabrâ yadeâ no ano ase ho, na sâ âbâyâ yie a, âsâ sâ wôma nsa ka mmaa nemmarima kôndôm kwa.

(b) Âsâ sâ wôyâ nhyehyââ a âbâma wôahunu ahyiadie munyarewa ne nsamanwa ntâm pa ara na wôatumi apâ ano aduro, ayâ hontotoeâ. Bio âsâ sâ wôyâ nhyehyââ a âbâtumi ama afaanu bi adi nsesa

no mu.

- Ahomegyeâ a wôde ma âsiane tebea a yadeâ no ama wôakô mu nti.

- To nsa frâ wôn ma wôde wôn ho fra Dawurobô Ne Nkyerâkyerâ Dwumadiea wôbâhyehyâ mu.

- Kyerâ wôn Mmoa Akuhodoô bi akyiri akwan.

- Sâ âba sâ yei twintwane nkwadaa sukuukô anan mu deâ a âsâ sâ wôboaabusuafoô ma wôhwehwâ adwuma foforô bi ma adwumayâni no.

- Nhyehyââ titire sâ ebia Sukuukô ho mmoa, Nsaanodwuma ho nteteeâ, neAdwumasua a âbâboa adi nkwadaa ne mmabunu a wôahwere wôn awofoônyinaa anaa wôn mu baako âsiane HIV nti no ahiadeâ ho dwuma.

- Wône wôn a yadeâ yi ho nsâm yâ wôn asânhia ne Mpôtam bi mu Akuhodoôa âhô sukuu ahodoô no fra mu bie bâdi nsawôsoô.

- Bâhwâ atoto sikasâm a âfa nyarewa a yadeâ no de ba ne wôn a wôdanewôn ahiadeâ nyinaa yie.

- Bâma wôanya mmara ho nimdeâ, afotuo ne mmoa a âsâ.

- Mmoa a âfa nimdeâ a âsâ sâ wônya wô mmara kwan a wôbâtumi afa sowô wôn yadeâ ne owuo ho, sâ ebia Sikasâm Ho Ntotoeeâ a âfayadeâ no ho, sâdeâ wôtwerâ nsamanseâ ne adedie ho nhyehyââ.

- Boa abusuafoô ma wôhunu Sika Ho Mmoa a Aban De Ma Obi A WapônAdwuma ne Adwumayâ mu sikasâm ho mmoa nhyehyââ ani so.

- Di kan tua sika bi a âwô hô ma adwumayâni bi no mu bi ma no.

- Kyerâ abusuafoô Mmara ne Apômuden nnwuma a âdi mu akyiri kwananaa nso kyerâ wôn, wôn a wôagye wôn atom no akyiri kwan.

Page 24: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

24 33

akôsua biribi afa “mpaneâ ano noa” ne deâ âtete saa ho, anaa wôkyerâbaabi a wôbânya yei ho mmoa akyiri kwan.

(c) Âfa adwumayâfoô mmaa a wôhia sikasâm ho mmoa no nso âsâ sânkyerâkyerâ dwumadie no da kwan a wôfa so boa wôn a wôn akatua sua,sâ ebia, wôbâma wôn nimdeâ afa sikadwuma, âtotua âne akatua ntomuho.

6.6 MMÔNTENE SO DAWUROBÔ DWUMADIE AHODOÔ

Âsâ sâ adwumawuranom, adwumayâfoô ne wôn anamusifoô hwâ madawurobô ne nkyerâkyerâ dwumadie a âfa HIV/AIDS anosie ne ntotoeâ hokô so wô mmôntene so, titire wô sukuu ahodoô mu. Âsâ sâ wôhyâ ômamfoôkutupa ma wôde wôn ho hyâ mmôntene so dwumadie no mu sâdeâ âbâyâa âbâma wôatumi akyerâ wôn adwene wô ho. Yei yô mu no âbâboaadwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS no yiedie, âfiri sâ âbâyi “ankonam” neka a wônka wôn ho nkô nnipa mu no afiri hô. Sâ wôbâdi dwuma bi a âte seia, âsâ sâ wône Ôman anaa Mantam korô mu Agyinatukuo di nsawôsoô.

7 NTETEEÂ

Sâ wôrehyehyâ nteteeâ dwumadie a, âsâ sâ wôhwâ nnipakuo a wôreyâama wôn no ho hyehyâ deâ âso bâba wôn mfasoô. Saafoô yi bi neAdwumam mpanimfoô, Adwumayâfoô so ahwâfoô, ne Adwumayâfoô Yiedieso hwâfoô, Obi a ôtete wôn a wôrekôma afoforô nteteeâ, (mmaa nemmarima), wôn a wôtete atipânfoô, wôn a wôhwâ adwumayôbea apômudenne sâdeâ wôbâyi akwanhyia akwa wô hô so, ne adwadeâ nnwuma muadwumayâfoô so ahwâfoô. Âsâ sâ wôfa kwan pa bi so pâ sikasâm hommoa. Mfataho ne sâ nnwumayôbea ahodoô bâtumi abisa akyerâkyerâfoôhô mmoa afiri wôn a wôhwâ Ôman AIDS dwumadie so anaa wôn ayadeâ no ho nsâm yâ wôn asânhia hô anaa nso wôbâtumi abisa amawôaboa wôn ama wôn ankasa atete wôn akyerâkyerâfoô. Âsâ sâ wôhwâsika a wôwô wô berâ pôtee bi ho na âyâ nteteeâ dwumadie no. Nteteeâdwumadie hyehyâ mu no, âsâ sâ wôhwâ wôn a wôreyâ ama wôn noamammerâ ne tebea a mmaa ne mmarima no wô mu ho. Âsâ sâ wômawôn a wôyâ nteteeâ ma afoforô nya nimdeâ mapa a wôbâtumi deakyerâkyerâ wôn afa nyiyimu a wôyâ tia Ôman mu nnipakuo a wônnôôso,titire deâ âfa baabi a obi firi anaa deâ ônim fa mmaa ne mmarima ntamnkutahodie ho no. Âsâ sâ wôboaboa nkrataa a âfa nneyââ pa ho nonyinaa ano. Mprâ pii no âyâ a na adwumayâfoô no ankasa binom akwadarewô nteteeâ dwumadie no mu yie, yei nti âho hia sâ wôma wôyâ nkyerâkyerâma wôn mfâfoô no. Âsâ sâ wône adwumayâfoô anamusifoô di nsawôsoôfa so de yei hyâ adwumayâbea hô nteteeâ dwumadie a wôyâ no afe biarano mu.

9.6 SIKA HO MMOA A ABAN DE MA OBI A WAPÔN ADWUMA

(a) Âsâ sâ Abanhodoô, Adwumawuranom ne Adwumayâfoô Akuhodoô yâ deâwôbâtumi biara sâdeâ âbâyâ a wôntoto Adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDSne wôn abusuafoô ase wô kyâfa a wôwô fa ahobammô, Sika ho mmoa aAban de ma ne Adwumayâ mu sikasâm nhyehyââ a âwô hô ma wôn no ho.Yei sane gyina hô ma adwumayâfoô a wôwô adwumayâ ne Atuhoakyâakuhodoô ne wôn abusuafoô a wôsusu sâ wôbâtumi anya HIV/AIDS no.

(b) Âsâ sâ saa nhyehyââ ahodoô yi ma wôn a wôanya HIV/AIDS no nsa kakyâfa pâ te sâ wôn a wôanya nyarewa afoforô a emu yâ den no ara pâ.

9.7 DA A ÂNNI SÂ WÔDA EMU NSÂM ADI

(a) Âsâ sâ Abanhodoô, Asetenam Ahotosoô Nhyehyââ Nnwuma, neAdwumawuranom hwâ sâ wônna nsâm a âfa afotuo ôhwâ ne sika ho kyâfaa wôbâma obi nsa aka ho nsâm adi nkyerâ obiara sâdeâ wôyô wôAdwumayâfoô Apômuden Ho Nkrataa ho no ara pâ, na mmom wôgyinaAdwumayâ Apômuden Dwumadie Nhyehyââ 1985 (nôma 171) nko ara sona âda emu nsâm adi no.

(b) Ânni sâ akagyinamfoô ne Sika Ho Mmoa a Aban De Ma Wôn a WôapônAdwuma ne Adwumayâ Mu Sika Ho Mmoa so ahwâfoô da nsâm a âfa HIV/AIDS ho no adi sâdeâ Amanaman Adwumayâ Ôfese nhyehyââ a âfaAdwumayâfoô Nkrataa Ho Banbô ho no mma ho kwan mma wônnaAdwumayâfoô Apômuden Ho Nsâm bi adi no ara pâ

9.8 MMOA AHODOÔ A ÂWÔ HÔ MA ADWUMAYÂFOÔ NE WÔN ABUSUAFOÔ

(a) Âsiane sâdeâ nsaneyadeâ no su teâ nti no, âsâ sâ wôhyehyâ mmoa sononko,anaa sâ ebi wô hô dada mpo a wôma âdi dwuma tumi boa adwumayâfoô,ne wôn abusuafoô. Yei yô mu no, âsâ sâ wône adwumayâfoô ne wônananmusifoô di nsawôsoô, na afei wôhwâ sika a âwô hô berâ pôtee bi muho ne Aban ne Wôn A Yadeâ Yi Ho Nsâm Yâ Wôn Asânhia ka bom didwuma.

(b) Wô dwumadie yi nhyehyââ mu no, âsâ sâ wôhyâ no nso sâ mmaa mmomna HIV/AIDS ayarefoô hwâ ho ôhaw taa bâtô wôn so. Âsâ sâ wôma ani kôapemfoô ahiadeâ so pa ara. Ânyâ wôn nko ara na mmom âsâ sâ wôma anikô nkwadaa a âsiane AIDS nti wôahwere wôn awofoô nyinaa anaa wônmu baako, ne âsiane âno nti âbâma wôagyae sukuu, akôyô adwuma, naafei ama wôakôhyia mmaa ne mmarima ahyiade mu ôhaw ahodoô no bi noho. Wôbâtumi adi dwuma yi wô nnwuma ahodoô mu anaa nsonnwumahodoô yi bâtumi aka abom aboa ama dwumadie yi akô so, anaanso wôbâtumi abô adwuma pôtee bi paa ama wadi dwuma no ama wôn.

(c) Wôbâtumi de deâ âdidi soô yi afra mmoa a wôde ma abusuafoô dwumadie

Page 25: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

32 25

7.1 NTETEEÂ A WÔYÂ MA ADWUMAM MPANIMFOÔ, AHWÂSOFOÔ NEWÔN A WÔHWÂ ADWUMAYÂFOÔ YIEDIE SO:

Hyâ a wôde wôn ho hyâ dawurobô ne nkyerâkyerâ dwumadie a wôyô maadwumayâfoô mu nyinaa akyiri no, âsâ sâ adwumam ahwâsofoô nempanimfoô nya nteteeâ a âbâtumi ama:

- Wôakyerâkyerâ, na wôayiyi nsâmmisa biara a âfa wôn adwumam nhyehyââa âfa HIV/AIDS ho ano..

- wôanya nteaseâ mapa afa HIV/AIDS ho, na ama wôatumi aboaadwumayâfoô afoforô ama wôate akwanhodoô a HIV/AIDS fa so trâ wônnwumayôbea mu no ase.

- Wôakyerâkyerâ adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS mmoa ahodoô a âwôhô ma wôn, sâdeâ âbâyâ a wôbâtumi akô so ayâ adwuma berâ tenten biaraa wôn ahoôden bâma wôn ho kwan.

- Wôahwehwâ ahunu, na wôayâ adwumayâfoô nneyââ, suban ne nhyehyââbiara a âyâ nyiyimu tia wôn a wôanya HIV/AIDS no ho ntotoeâ.

- Wôatu fo afa apômuden dwumadie ne asetenam sikasâm ho mmoa biaraa âwô hô ma saafoô no ho.

7.2 NTETEEÂ A WÔYÂ MA WÔN A WÔMAWÔN ATIPÂNFOÔ NKYERÂKYERÂ

Âsâ sâ wôyâ nteteeâ ma wôn a wôyâ nkyerâkyerâ ma wôn atipânfoô sâdeââbâyâ a:

- wôbânya nimdeâ mapa afa HIV/AIDS nsâm ho, atumi ahunu abô ho dawuro,asane ayâ ho nkyerâkyerâ ama adwumayâfoô no

- wô wôn nkyerâkyerâ dwumadie mu no wônyâ nyiyimu biara wô baabi a obifiri, deâ wônim fa mmaa ne mmarima ntam nkutahodie ne amammerâ ho.

- wôbâhwâ adwumayôbea nhyehyââ a âwô hô dada sâ ebia deâ âfa mmônaatoôanaa wôn a wôadi dâm ho ayâ wôn nhyehyââ.

- wôbâtumi aboa wôn mfâfoô ama wôahunu wôn abrabô mu nneyââ a ânamso bâtumi ama wôanya HIV/AIDS no.

- wôbâtumi ama adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS afotuo afa kwan a wôbâfaso atumi adi ôhaw a yadeâ no de ba wôn so no so.

wô Sika Ho Mmoa a Aban De Ma Obi a Wapôn Adwuma ne AdwumayâMu Sika ho mmoa Nhyehyââ mu.

(g) Sâ âba sâ ânam wôn dwumadie so nti adwumayâfoô bi nya HIV a, âsâ sâadwumawuranom ma wôn berâ a wôde bâkô akôhwehwâ âho afotuo.

9.3 APÔMUDEN HO MMOA A WÔDE MA WÔ NNWUMA MU NE APÔMUDENHO MMOA AFOFORÔ BI

(a) Âsâ sâ adwumawuranom a wôbâtumi no boa adwumayâfoô ma wôn nsaka yadeâ no ho nnuro. Sâ âyâ adeâ a wôtumi ma apômuden ho mmoa wôadwumayôbea hô nso deâ a, ânneâ na âwô sâ wône Aban ne wôn a YadeâYi Ho Nsâm Yâ Wôn Asânhia no di nsawôsoô, ma yei ho mmoa a âkô kan aâbâtumi aboa asi HIV/AIDS no asetrâ ano, âsane aboa ayâ ho ntotoeâ, naânam so aboa wôn a wôanya yadeâ no bie no.

(b) Âsâ sâ wôde ma a wôbâma nsa aka yadeâ no ho nnuro, sâdeâwôbânya ayarehwâ wô atenka a âda adi berâ a obi nya HIV aduanedie hoafotuo ne âho akadeâ, sâdeâ wôbâbrâ ateetee a yadeâ no de ba nnipa sono ano ase, ne nyarewa ahodoô a sâ obi nya yadeâ no a âde ne ho gye musâ ebia ahyiadie mu nyarewa ne nsamanwa no fra Apômuden Ho Mmoadwumadie no mu.

9.4 NSAWÔSODIE A ÂDA ÂNE MMOA KUO NE MPÔTAM AKUHODOÔ NTAM

Sâ âho kôhia a, âsâ sâ Adwumawuranom, Adwumayâfoô Akuhodoô, neAdwumam Apômuden Adwumayâfoô hwâ ma wôte Mmoa Kuo wôNnwumam anaa nso wôkyerâ Adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS no ebiakyiri kwan wô mpôtam hô.

9.5 SIKASÂM HO KYÂFA

(a) Âsâ sâ Abanhodoô ne Atuhoakyâ Kuo Ahodoô di nsawôsoô hwâ sâ wôbâmaadwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS no nsa aka Sikasâm Ho Kyâfa biara aÔmammara ne emu nhyehyââ ma wôn ho kwan sâ wôn nsa ka no sâdeâwôma adwumayâfoô a wônya yadeâ a emu yâ den afoforô no nsa ka noara pâ. Âsâ sâ wôyâ Sikasâm Ho kyâfa Ho nhyehyââ a âbâboa wôn awôanya HIV/AIDS yadeâ no bi âsiane yadeâ no su a âne sâ “âkô a na aba –âkô a na aba “ no nti.

(b) Âsâ sâ adwumawuranom ne adwumayâfoô kuo ne Aban di nsawôsoô yâsikasâm ho kyâfa nhyehyââ a âwô hô dada no mu nsakraeâ ma âdi mu naatumi adi adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS no ahiadeâ, a akatua ntomunhyehyââ ka ho bie ho dwuma.

Page 26: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

26 31

7.3 NTETEEÂ A WÔYÂ MA ADWUMAYÂFOÔ ANAMUSIFOÔ

Âsâ sâ adwumayô berâ mu no, wôyâ nteteeâ ma adwumayâfoô anamusifoôsâdeâ âbâyâ a:

- wôbâtumi akyerâkyerâ, na wôayiyi nsâmmisa biara a âfa wôn adwumamnhyehyââ a âfa HIV/AIDS ho no ano.

- wôbâtumi atete adwumayâfoô afoforô a wôka wôn a wôyâ nkyerâkyerâ manteteeâfoô ho no.

- wôbâhwehwâ ahunu na wôayâ adwumayâfoô nneyââ, suban ne nhyehyââbiara a âyâ nyiyimu tia wôn a wôanya HIV/AIDS no ho ntotoeâ, na wôatumiasi ano.

- sâ âho kôhia a, wôbâboa anaa wôbâgyina adwumayâfoô a wôanya AIDSanan mu apere mmoa biara a wôwô mu kyâfa ama wôn.

- wôbâtumi atu adwumayâfoô fo ama wôahunu deâ wôyâ a âbâtumi amawôanya yadeâ no bi, na wôayô deâ wôbâtumi biara de asi saa akwanhodoôyi ano.

- wôbânya nimdeâ mapa afa HIV/AIDS nsâm ho, na wôatumi abô kwan aâfa so trâ ho dawuro akyerâ adwumayâfoô.

- wôbâtumi ama nsâm biara a âsiane wôn ananmusie dwumadie nti wôbâhunuafa adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS ho no ayâ kôkoamsâm/wônna noadi nkyerâ obiara.

7.4 NTETEEÂ A WÔYÂ MA APÔMUDEN ADWUMAYÂFOÔ NE WÔN AWÔHWÂ SÂ AKWANHYIA NSI WÔ NNWUMA MU

Nimdeâ a wôwô wô Dawurobô ne nkyerâkyerâ dwumadie a wôyâ maadwumayâfoô ho no nyinaa akyiri no, âwô sâ wôma ApômudenAdwumayâfoô ne wôn a wôhwâ sâ akwanhyia nsi wô nnwuma mu nonteteeâ sononko sâdeâ âbâyâ a:

- wôbânya nimdeâ mapa afa akwanhodoô a wôbâfa so asi HIV/AIDS asetrâano na wôatumi abô ho dawuro, ayâ ho nkyerâkyerâ ama adwumayâfoô.

- wôbâtumi ahwehwâ ahunu kwan a wôfa so di dwuma no mu deâ âhia sâwôsesa anaa wôyâ mu nsakraeâ na aboa abrâ ôhaw a HIV/AIDS de baadwumayâfoô so no ano ase.

- wôbâhwâ ama adwumawuranom ama adwumayâfoô nsa aka Apômudenho mmoa a âsâ, na wôayâ nhyehyââ a âmma wônhyia akwanhyia wô wôndwumadie mu. Yei yô mu no, âsâ sâ wôde ôhwâ a âdi kan a wôde ma obi a

fa yadeâ afoforô a emu yâ den ho no ara pâ.

(b) Âfa no sika ho kyâfa a wôwô wô Abodwosika a âwô hô ma wôn ne mmoaa âsâ sâ wônya ho no, âsâ sâ sâdeâ wôbâyâ ama wôn a wôyare yareâ aemu yâ den no ara bi na wôyâ ma wôn a wôanya HIV/AIDS no.

(c) Berâ tenten biara a adwumayâfoô a yadeâ yi bi ayâ wôn wô ahoôden awôde bâkô so ayâ adwuma no, âsâ sâ wôma wônya Adwumayâ HoAhobammô ne Yi a Wôyi Obi Ma Ôkô Adwuma Nkorabata bi mu kôtoaadwuma so ne kankorô ho mmoa.

9.2 AFOTUO.

(a) Âsâ sâ adwumawuranom hyâ wôn adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS kutupama wôhwehwâ mmoa firi baabi foforô a ânyâ adwumayôbea hô fa afotuoho anaa nso sâ âbâyâ yie a, wôhwehwâ afotuo ho mmoa yi firi adwuma noankasa mu Ahobammô ne Apômuden Nkorabata anaa Adwuma foforô bimu dwumadie mu sâ wôakwadare wôn dwumadie mu na wôbâma ayâkôkoamsâm deâ a

(b) Sâ yei bâdi mu a âsâ sâ adwumawuranom hyâ deâ âdidi soô yi nso,

- Hwâ hunu Abemfoô Atuhoakyâ kuo ne Nnwuma Ahodoô a wôdi HIV/AIDSho afotuo ne âho ayaresa ho dwuma wô mpôtam ahodoô mu no.

- Hwâ hunu mpôtam akuhodoô a wôdi HIV/AIDS ho dwuma ne wôn a wônniHIV/AIDS ho dwuma nyinaa a wôn ho bâba mfasoô ama adwumayâfoô awôanya yadeâ no bi no.

- Twe adwumayâni bi adwene si hia a âhia sâ ôkôhunu ne dôkota anaaôyarehwâfoô ma wôfiri no ma no ayarehwâ sâ âba sâ ômfirii aseâ mpââ yeiho mmoa dada a, anaa nso boa adwumayâni ma ôhunu apômudenadwumayâni bi a wakwadare ne dwumadie mu akyiri kwan.

(c) Âsâ sâ adwumawuranom ma adwumayâfoô a wôanya HIV/AIDS berâ bima wôde kôpâ yadeâ no ho afotuo ne ayarehwâ sâdeâ Ôman korô munhyehyââ te no ara pâ.

(d) Âsâ sâ wôhwâ mmarima ne mmaa ahiadeâ ho ma wôn afotuo ho mmoa aâsâ, wô berâ a wônnye wôn hwee. Yei yô mu no, âbâboa pa ara sâ wôneAban, Adwumayâfoô ne wôn Akuhodoô ne wôn a yadeâ yi ho nsâm yâ wônasânhia no di nsawôsoô a.

(e) Sâ wôbisa wôn hô mmoa deâ a, âsâ sâ Adwumayâfoô Ananmusifoô boawôn a wôanya HIV/AIDS ma wôn nsa ka afotuo a âdi mu ho mmoa.

(f) Afotuo dwumadie mu no, âsâ sâ wôma Adwumayâfoô hunu kyâfa a wôwô

Page 27: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

30 27

wapira /ôyare ka ho bi.

- sâ âbâyâ yie a, wôbâma nsâm a âfa HIV/AIDS ho no ayâ kôkoamsâm sâdeâwôgyina Amanaman Adwumayâfoô Ôfese nhyehyââ a âfa da a ânni sâwôda adwumayâfoô nkrataa ho nsâm adi kyerâ obiara no nhyehyââ nkoara so na wôda nkrataa a âfa adwumayâfoô apômuden ho adi no ara pâ.

- wôbâtumi ama adwumayâfoô afotuo ama wôatumi ahunu ôhaw a yadeâno de ba wôn so, atumi abrâ ano ase.

- wôbâtumi ama adwumayâfoô akô adwumayôbea no mu asopiti akôpâayaresa ho mmoa, anaa nso wôbâtwerâ ama wôakô baabi foforô a wôbâtumiama wôn yei ho mmoa a âsâ .

7.5 NTETEEÂ A WÔYÂ MA NNWUMA A WÔYÂ ADWADEÂ/ADWUMAYÂFOÔ SO AHWÂFOÔ

Âsâ sâ Asoeâ a wôakwadare wôn dwumadie mu no adwumayâfoô soahwâfoô nsa ka biribiara a âbâboa wôn ama wôatumi adi wôn dwuma aâne âsohwâ, hwâ a wôbâhwâ ama nnwuma dwumadie adi mu ne afotuo aâfa HIV/AIDS anosie wô nnwuma mu ho no yie. Sâ wôn botaeâ yi bâtumiadi mu a, gye sâ wôma wôn nteteeâ sononko fa HIV/AIDS anosie ne hobanbô nhyehyââ wô adwumayôbea mu ho. Âsâ sâ wôde deâ âdidi soô yika nteteeâ a wôbâyâ ama wôn no ho.

- Dawurobô a âfa Amanaman Adwumayâfoô nhyehyââ a âhia, titire deâ âfaNyiyimu Gyinaeâ (Adwuma ne nsaanodwuma) 1958 (Nôma 111) neÔmammara ne emu nhyehyââ ho no.

- sâdeâ wôbâbô HIV/AIDS ho dawuro akyerâ adwumayâfoô ne nndwumammpanimfoô

- bâboa ama adwumayâfoô nsa aka mmoa a âsâ (sâ ebia, wôbâhunu sâdeâwôbâsi ayiyi sika ho kyâfa a wôwô ho nkrataa so nsâm ano) na wôadimmara ho kyâfa afoforô a wôwô ho dwuma.

- sâdeâ wôde HIV/AIDS ho nsâm bâhyehyâ wôn daadaa nkyerâkyerâ a kwana wôbâfa so ayi akwanhyia akwa wô nnwuma mu ne apômuden ho no mu.Ânyâ yei nko ara na mmom âsâ sâ wôde nteteeâ hyâ a wôyâ maadwumayâfoô no nso mu.

- sâdeâ wôbâhunu sâ wôretwetwe wôn nan ase wô kyâfa a adwumayâfoôwô wô HIV/AIDS ho no ho, anaa nso sâ wômfa nhyehyââ a âfa ho no nnidwuma.

- wôbânya nimdeâ a wôde bâboaboa HIV/AIDS nkrataa ano ayâ mumpânsâmpânsâmu sâ âba sâ wôhia yei de ahunu nnipa dodoô a yadeâ yitumi sane wôn ne ôhaw a âde ba wôn so wô nnwuma mu sâdeâ nhyehyââ

Apômuden Dwumadie mu no na wôyâ, na âsâ sâ wôdi nhyehyââ a âfa daa ânni sâ wôda nhwehwâmu no mu nsâm adi kyerâ obiara no so. Âsâ sâwôhwâ yâ a obi yâ ôbaa anaa ôbarima ho ma wôn afotuo a âbâma wôanyanteaseâ afa yadeâ no tebea, ne botaeâ nti a âhia sâ wôyâ mmogya munhwehwâmu no, mfasoô ne ôhaw a âwô mmogya mu nhwâhwâmu no mu,ne atenka a adwumayâni no bânya sâ âba sâ wôda nhwehwâmu no munsâm adi kyerâ no a.

8.5 MMOGYA MU NHWEHWÂMU NE ÔHWÂ A WÔDE MA ÂSIANEADWUMAYÂ MU AKWANHYIA NTI:

(a) Adwumayôbea a âsiane di a wôdi mmogya anaa nnipadua no mu nsuhodoôho dwuma nti âbâtumi aba sâ wôbâhyia akwanhyia mu no, âsâ sâ wôyânhyehyââ a âbâdi ho dwuma.

(b) Sâ âba sâ adwumayâni bi hyia nkwanhyia wô nnipa mmogya anaa wônmu nsuhodoô bi a ôredi ho dwuma ho wô ne dwumadie mu a, âsâ sâ wômano afotuo ntâm pa ara fa kwan a ôbâfa so adi yadeâ no so, ôhaw a âdebâba n’apômuden so, hia a âhia sâ ôyâ ne mmogya mu nhwehwâmu fa HIVho, mmoa a ôbâtumi anya, na afei wôkyerâ no apômuden adwuma a âdimu pa ara akyiri kwan. Sâ wôtena ase bu ôhaw a aba ne soô no ho nkontawie a, âsâ sâ wôma adwumayâni no akwankyerâ fa mmara ho kyâfa a ôwôho. Âsâ sâ wôde kyâfa a ôwô wô adwumayâfoô abodwosika ho ne kwan aôbâfa so ama ne nsa aka yei ka ho bi.

9. ÔHWÂ NE MMOA

Âsâ sâ adwumayôbea biara gyina nkabom, ôhwâ ne mmoa so na âdi HIV/AIDS nsâm nyinaa ho dwuma. Âsâ sâ wôyâ nhyehyââ a âbâma wôada ôdô,nnyetom ne mmoa mapa adi akyerâ adwumayâfoô a wôada no adi sâwôanya HIV/AIDS no, na wôhwâ sâ wônyâ nyiyimu biara ntia wôn anaanso wônni wôn ho fâw. Sâdeâ âbâyâ a ôhaw a HIV/AIDS de ba nnwumaahodoô so ano bâbrâ ase nti no, âsâ sâ wôde Afotuo ne Asetenam MmoaNhyehyââ Ahodoô ma wôn a wôanya HIV/AIDS no. Adwumayôbea awôtumi de Apômuden Dwumadie ho mmoa boa adwumayâfoô no mu no,âsâ sâ wôma wôn ayarehwâ a âsâ. Baabi nso a Apômuden Dwumadie HoMmoa nni hô no nso âsâ sâ wôkyerâ wôn abôntene so deâ bi akyiri kwan.Ânni sâ wôde nhyehyââ a âte sei boa adwumayâfoô no nko ara, na mmomâsâ sâ wôma âka wôn abusuafoô , titire wôn mma. Nsawôsoô a Abanhodoô,Adwumawuranom, Adwumayâfoô ne wôn Akuhodoô ne wôn a HIV/AIDSnsâm yâ wôn asânhia bâdi no bâboa ama yadeâ yi ho dwumadie akô soberâ a wômmô ho ka pii.

9.1 YÂ A HIV/AIDS NE YADEÂ AFOFORÔ A EMU YÂ DEN YÂ Pâ

(a) Âsâ sâ ntotoeâ a wôbâyâ afa HIV/AIDS yadeâ no ho no yâ te sâ deâ wôyâ

Page 28: Local Lang ASANTI TWI - International Labour …ed_protect/@protrav/...ASANTI TWI AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ ÔFESE NNEYÂÂ HO NHYEHYÂÂ A ÂFA HIV/AIDS NE NNWUMA HO AMANAMAN ADWUMAYÂFOÔ

28 29

yi ka ho asâm no ara pâ no a.

7.6 NTETEEÂ A WÔYÂ MA ADWUMAYÂFOÔ A WÔN DWUMADIE FA NNIPAMMOGYA ANAA NNIPADUA MU NSUHODOÔ HO

Âsâ sâ wôma adwumayâfoô nyinaa nteteeâ fa nsaneyadeâ a wôtumi nyafiri nkwanhyia a âsi wô nnwumayôbea ne “ôhwâ a âdi kan “ a wôde ma obia wapira anaa ôyare ho. Âsâ sâ dwumadie no mu no, wôma nteteeâ fadeâ âdidi soô yi ho:

- Sâdeâ wôde ôhwâ a âdi kan boa obi a wapira anaa ôyare

- Sâdeâ wôbâfa Amansan Nyinaa Ahwâyie Nhyehyââ no so abrâ kwan awôfa so hyia akwanhyia berâ a wôredi nnipa mmogya anaa wôn munsuhodoô ho dwuma no ano ase (Hwâ nkekaho II.)

- Sâdeâ wôde ahobammô mfidie di dwuma.

- Kwan pa a âsâ sâ wôfa so sâ âba sâ wôhyia akwanhyia wô mmogya anaannipa mu nsuo bi a wôredi ho dwuma ho a.

- Kyâfa a obi wô sâ wôma no abodwosika sâ âba sâ ôhyia nkwanhyia bi wône dwumadie mu a. Afei nso âsâ sâ wôsi so dua sâ sâ obi yâ ahwâyie wône dwumadie mu a na ânkyerâ sâ ônim anaa ôsusu sâ ebia HIV/AIDS wômmogya anaa nnipadua mu nsuhodoô a ôredi ho dwuma no mu.

8. MMOGYA MU NHWEHWÂMU

Ânni sâ wôma adwumayâfoô kôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu gye sâebia saa nhyehyââ yi ka yei ho biribi foforô. Âho nhia, na afei nso âtiatiaadwumayâfoô no kyâfa ne wôn faahodie so. Sâ âteâ biara no wôbâdammogya mu nhwehwâmu no mu nsâm adi ama afoforô ahunu. Ânyâ yeinko na mmom ânyâ adeâ a wôbâbisa adwumayôfoô no ama wôapene soansa na wôada mu nsâm adi anaa nso wôbâma wôn ahunu âho nsâmtitire bi a âhia sâ wôhunu ne ôhaw a âde bâba ansa na wôapene so. Mposâ âba sâ wôrema adwumayôni bi akôyâ ne mmogya mu nhwehwâmu wôbaabi foforô a ânyâ adwumayôbea hô a, ansa na ôbâpene so sâ wônyâne mmogya mu nhwehwâmu mfa HIV/AIDS ho no, âwô sâ ôhunu sâwônna emu nsâm no adi nkyerâ obiara, na afei nso Apômudenadwumayâfoô a wôakwadare wô wôn dwumadie no mu nko ara na wôbâyâama wôn wô beaeâ bi a ânyâ adeâ a obi bâhunu deâ âbâfiri mu aba mu.

8.1. NNI A ÂNNI SÂ WÔMA WÔYÂ MMOGYA MU NHWEHWÂMU ÂSIANEADWUMAHWEHWÂ NE ADWUMAYÂ NTI

Ânni sâ wôbisa hunu obi HIV mmogya mu nhwehwâmu mu nsâm ansa na

wôafa no wô adwuma mu, anaa nso ânni sâ wôbisa hunu ansa na wôamano atoa so ayâ adwuma. Ânni sâ wôhyâ obi ma ôyâ HIV mmogya munhwehwâmu ka mmogya mu nhwehwâmu dadaa a wôtaa yâ fa ahoôden aobi wô ho ansa na wôama wahyâ adwuma ase anaa deâ berâ pii no wômaadwumayâfoô yâ fa wôn mmogya ho no ho.

8.2 NNI A ÂNNI SÂ WÔMA WÔYÂ MMOGYA MU NHWEHWÂMU ÂSIANEASETENAM AHOTOSOÔ NHYEHYÂÂ NTI:

(a) Ânni sâ wôhyâ obi ma ôkôyâ mmogya mu nhwehwâmu fa HIV ho ansa nawôama no kwan ama ôde ne ho ahyâ Sika Ho Mmoa a Aban de manhyehyââ, Asetenam Sikasâm Ahotosoô nhyehyââ, Adwumayôbea Sikasâmnhyehyââ ne Apômuden ho Sikasâm Ahotosoô Nhyehyââ mu.

(b) Ânni sâ Asetenam Ahotosoô Nnwuma ma adwuma bi mu adwumayâfoôkôyâ wôn mmogya mu nhwehwâmu fa HIV/AIDS ho ansa na wôapene sâwôde saa adwuma no bâhyâ wôn dwumadie ase. Wôbâtumi ahwâ Ômanmu no mu nnipa dodoô a yadeâ no kye wôn ho nkrataa a âwô hô dada soayâ wôn nkonta, ayâ wôn sikasâm ho nhyehyââ.

(c) Ânni sâ adwumawuranom ma adwumayâfoô kôyâ wôn mmogya munhwehwâmu fa HIV ho âsiane Asetenam Sikasâm Ahotosoô Nhyehyââ nti,na ânni sâ wôda yei ho biribiara foforô a wônim dada adi kyerâ obiara.

8.3 MA A WÔMA ANI KÔ NSANEYADEÂ NO HO

Wôbâtumi afa Abôdeâ Mu Nyansapâ kwan a wôfa so yâ nhwehwâmu,Adwumayô Mu Akwankyerâ kwan ne Ankorankorâ Kyâfa A Wôwô Ho Banbône Da a wônna Nhwehwâmu bi mu nsâm adi nkyerâ obiara nhyehyââ soayâ nhwehwâmu anaa mmogya mu nhwehwâmu a edin biara mmata howô nnwuma mu. Ansa na wôbâyâ nhwehwâmu a âte sei no, âsâ sâ wôbôadwumayâfoô ne adwumawuranom amanneâ fa ho. Ânni sâ wôgyina deââbâfiri nhwehwâmu no mu aba no so yâ nyiyimu tia ankorankorâ anaannipakuo bi. Wômmfa no sâ, “edin mmata” mmogya mu nhwehwâmu biho sâ âba sâ âyâ adeâ a wôbâtumi afa so ahunu obi HIV gyinaberâ a.

8.4 MMOGYA MU NHWEHWÂMU A ÂFIRI ÔPÂPA MU:

Adwumayâfoô bâtumi de wôn ho ahyâ mmogya mu nhwehwâmu a wôfiriwôn pâ mu kôyâ dwumadie mu nam so afiri wôn pâ mu ayâ wôn mmogyamu nhwehwâmu.. Mprâ pii mu no, âsâ sâ Mpôtam Apômuden Adwumamna wôyô mmogya mu nhwehwâmu a wôfiri wôn pâ mu kôyâ no, na mmomânyâ adwumayôbea hô. Adwumayôbea bi a Apômuden ho nnoôma nyinaadi mu no, wôbâtumi ayâ adwumayôni bi mmogya mu nhwehwâmu sâ âbasâ ôgyina afotuo a ôbânya afiri adwumayâfoô ananmusifoô bi hô so bisa sâwônyâ mma no a. Yei mu no, âsâ sâ wôma wôn a wôakwadare wô