€¦ · Web viewMelanitta fusca. Columba palumbus. Parus major. Bucephala clangula. Streptopelia...

Program starostlivosti CHV Sava

ttna ochrana prrody Slovenskej republiky, Bansk Bystrica

Program starostlivosti oChrnen vtie zemie Sava

na roky 2017 - 2046

30. september 2016

Spolufinancovan z prostriedkov Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja a ttneho rozpotu v rmci projektu: Vypracovanie programov starostlivosti o vybran chrnen vtie zemia 2. etapa

45

Obsah

1. ZKLADN DAJE3

1.1slo poda ttneho zoznamu3

1.2Prslunos keurpskej sstave chrnench zem3

1.3.Kategria anzov zemia3

1.4. Platn prvny predpis3

1.5 Celkov vmera chrnenho zemia3

1.6. Sasn stav predmetu ochrany4

1.6.1. Prrodn pomery4

1.6.2. Strun opis predmetu ochrany9

1.6.3. Hodnotenie stavu predmetu ochrany, stanovenie priort ochrany10

1.6.4. Hodnotenie alch osobitnch zujmov ochrany prrody akrajiny vzem19

1.7. Vsledky kompletnho zisovania stavu lesa20

2. Socioekonomick pomery (vyuvanie zemia a jeho okolia), pozitvne a negatvne faktory20

2.1. Historick kontext20

2.2. Strun opis aktulneho stavu20

2.3. Nvrh zsad a opatren vyuvania zemia a jeho okolia z hadiska cieov ochrany22

2.3.1. Nvrh zsad a opatren pre jednotliv predmety ochrany22

2.3.2. lenenie zemia na ekologicko-funkn priestory (EFP)23

3. Ciele starostlivosti a opatrenia na ich dosiahnutie27

3.1. Stanovenie dlhodobch cieov starostlivosti vnadvznosti na ekologicko-funkn priestory27

Do roku 2046 boli stanoven nasledovn ciele ochrany:27

3.2. Stanovenie operatvnych cieov vnadvznosti na ekologicko-funkn priestory31

3.3. Rmcov plnovanie a modely hospodrenia pre lesn biotopy31

3.4. Navrhovan opatrenia, stanovenie harmonogramu ich plnenia, urenie subjektu zodpovednho za ich plnenie, stanovenie meratench indiktorov ich plnenia31

4. Spsob vyhodnocovania plnenia programu starostlivosti46

5. Pouit podklady a zdroje informci50

6. Prlohy52

6.2 Mapa identifikcie vlastncko-uvateskch vzahov53

6.3 Mapa vyuitia zemia54

6.4 Mapa ekologicko-funknch priestorov55

1. ZKLADN DAJE1.1 slo poda ttneho zoznamu

Chrnen vtie zemie Sava (CHV Sava alebo CHV) je evidovan v ttnom zozname osobitne chrnench ast prrody a krajiny pod . A/19.

1.2 Prslunos keurpskej sstave chrnench zem

CHV Sava je sasou eurpskej sstavy chrnench zem Natura 2000. [footnoteRef:1] [1: 28 ods. 1 zkona . 543/2002 Z. z. oochrane prrody akrajiny vznen neskorch predpisov]

1.3.Kategria anzov zemia

Prslunos keurpskej sstave chrnench zem:Natura 2000

Kd zemia: SKCHVU026

Kategria: Chrnen vtie zemie

Nzov zemia: Sava

1.4. Platn prvny predpis ovyhlsen chrnenho zemia

Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 32/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chrnen vtie zemie Sava (alej len vyhlka MP SR . 32/2008 Z. z.), nadobudla innos od 1. februra 2008.

1.5 Celkov vmera chrnenho zemia

Celkov rozloha CHV Sava stanoven vo vyhlke je 512,79 ha. Spracovvan vmera na zklade vrstvy GIS[footnoteRef:2], ktor m kdispozcii ttna ochrana prrody Slovenskej republiky (OP SR), je 512,79 ha. [2: Geografick informan systm]

Tabuka .1: Vmera v lenen poda druhov pozemkov.

druh pozemku

vmera v ha

Zastpenie v %

orn pda

0,87

0,17

zhrada

0,07

0,01

TTP

6,17

1,20

vodn plocha

426,19

83,11

zastavan plocha a ndvorie

12,43

2,42

ostatn plocha

67,05

13,08

Spolu

512,79

100,00

Vmery s spracovan poda stavu katastra nehnutenost k1. mju 2015.

1.6. Sasn stav predmetu ochrany

1.6.1. Prrodn pomery

Geografick poloha avymedzenie zemia

CHV Sava sa nachdza vzpadnej asti Slovenskej republiky (SR), vTrnavskom kraji, vokrese Pieany. zemie CHV je vymedzen ako plocha vodnej ndre Sava od cestnho mosta na junom okraji mesta Pieany vrtane 2,5 km seku pvodnho koryta Vhu pod priehradnm mrom spriahlm zemm aSokolovskm mtvym ramenom.

Lokalita je prstupn po hrdzach ndre aelovmi komunikciami smonm prstupom zo severu od Piean zcesty . II/499, zvchodu od Ratnoviec aSokoloviec zcesty . II/507 azo zpadu od Piean a Drahoviec z cesty . I/61. Nealeko lokality prechdza aj eleznin tra Bratislava Koice so stanicou vPieanoch azastvkou v Drahovciach.

Klma

CHV Sava je sasou teplej klimatickej oblasti, teplho, suchho okrsku smiernou zimou steplotou vjanuri nad -3C, spotom letnch dn nad 50. Poda dajov zmeteorologickej stanice Pieany je priemern ron teplota 9,2C, vjanuri -2,0C, vjli 18,9C. Priemern ron hrn zrok 600 700 mm, vjli pod 60 mm, vjanuri 30 a 40 mm, absoltne mesan maximum pod 200 mm. Poet dn so snehovou prikrvkou je 40 - 60, priemern vky pokrvky je 7,5 cm. zemie patr k mierne inverznm polohm, prevlda severozpadn prdenie vzduchu orchlosti 4,5 a 6,5 m/s.

Geologick pomery aformy relifu

V rmci regionlneho geologickho lenenia Slovenska (Vass, 1988) je CHV Sava sasou oblasti Vntrohorsk panvy a kotliny, jednotky Podunajsk panva apodjednotky Trnavsko-dubnick panva.

Podloie zemia CHV Sava tvor neogn siv a pestr ly, prachy, piesky, trky, slojky lignitu, sladkovodn vpence a polohy tufitov (brodsk, gbelsk, kolrovsk, volkovsk a eehovsk svrstvie). V nadlo s kvartrne, prevane fluvilne sedimenty nivn humzne hliny alebo hlinito-pieit a trkovito-pieit hliny dolinnch nv.

Vrmci geomorfologickho lenenia SR (Mazr & Lukni 1986) patr CHV Sava do Alpsko-himaljskej sstavy, podsstavy Pannska panva, provincie Zpadopannska panva, subprovincie Mal Dunajsk kotlina, oblasti Podunajsk nina, celku Podunajsk pahorkatina, podcelku Dolnovska niva.

Geomorfologick pomery charakterizuj mlad negatvne morfotruktry Pannskej panvy, poklesvajce s agradciou. Charakteristick je relif rovn a nv. Nadmorsk vka sa pohybuje od 148 do 191 m, priemerne 165 m.

Hydrologick pomery

zemie CHV Sava patr do hlavnho povodia Vhu. Ide o vrchovinno-ninn oblas sdaovo-snehovm typom reimu odtoku aakumulciou v mesiacoch december janur, vysokou vodnatosou vo februri a aprli, maximom v marci a minimom v novembri. Prirodzen odtokov pomery v zem s ovplyvnen sstavou vodnch diel na Vhu, ktor tvoria Vsku kaskdu. aiskom vlastnej lokality CHV je umelo vytvoren vodn plocha vzniknut vzdutm hladiny hrdzou vodnho diela Sava.

CHV Sava patr do hydrogeologickho reginu Kvartr Vhu vPodunajskej nine severne od iary aa Galanta na pt Hronskej pahorkatiny surujcim typom medzizrnovej priepustosti. Hydrogeologick pomery charakterizuje vemi vysok prietonos ahydrogeologick produktivita.

Pdy

Valviu rieky Vh prevldaj fluvizeme typick karbontov, sprievodn fluvizeme glejov aarenick karbontov zaloen na substrtekarbontovch aluvilnych sedimentov. Zastpen s pdy prevane hlinito-piesit.

Vzem CHV Sava aokol prevldaj ponohospodrske pdy nekontaminovan, resp. mierne kontaminovan, odolnos proti kompakcii je slab a stredn.

Flra afauna

Flra aj fauna je dan polohou CHV Sava vninatej oblasti strednho Povaia. Flra zodpoved skutonosti, e 83,54 % CHV je vodn plocha avhodn prostredie pre rastlinstvo sa nachdza na kosench hrdzach, Vtom ostrove, asti vodnej ndre Vsadba avasti CHV vinundcii Vhu.

Po roku1968 sa zaalo na brehoch ndre s vysdzanm vbovch odrezkov, z ktorch sa neskr vyvinul svisl porast, ktor dnes lemuje brehy ndre. Samotn hrdze s pravidelne kosen avytvorili sa na nich trvnat rastlinn spoloenstv. as CHV, ktor sa nachdza vinundci Vhu, je v sasnosti typick zanedban lesostep avasti okolo samotnho Vhu ajeho ramien ide ovbovo-topoov lun les.

Vt ostrov bol spoiatku plne bez rastlinnho pokryvu. V prci MATOUKA B., MATOUKA F. a KUBNA (1984) boli z ostrova uvdzan nasledovn druhy rastln: hadinec obyajn (Echium vulgare), erucha pon (Lepidium campestre), parumanek prmorsk Tripleurosperm ummaritimum), palina obyajn (Artemisia vulgaris), vrbica vbolist (Lythrum salicaria), ovsk obyajn (Arrhenatherum elatius), pichlia ron (Cirsium arvense), rezeda lt (Reseda lutea), silenka nadut (Silene cucubalus), chrastnica trsovit (Baldigera arundinacea), smola lekrska (Anchusa officinalis), mydlica lekrska (Saponaria officinalis), mak vl (Papaver rhoeas), av konsk (Rumex hydrolapathum). alie druhy s uvdzan v prci KUBN aSABO (1987): loboda konrist (Atriplex patula), akanka obyajn (Cichorium intylus), tetka lesn (Dipsacus sylvestris), hluchavka kvrnit (Lamium maculatum), komonica biela (Melilotus albus), komonica lekrska (Melilotus officinalis), mta ron (Mentha arvensis), zdravienok neskor (Odontites serotinus), vrati obyajn (Tanacetum vulgare), parumanek nevoav (Tripleurosperm uminodorum), phava dvojdom (Urtica dioica), jela lepkav (Alnus glutinosa), erea vtia (Cerasus avium), topo ierny (Populus nigra), agt biely (Robinia pseudoacacia), bolehlav kvrnit (Conium maculatum), plamienok plotn (Clematis vitalba) a ostruina oina (Rubus caesius). V roku 2014 boli zisten tieto invzne druhy rastln: pajase liazkat (Ailanthus altissima), slnenica huznat (Helianthus tuberosus), netkavka liazkat (Impatiens glandulifera), jeatec lalonat (Echinocystis lobata) a javorovec jaseolist (Negundo aceroides).

Prirodzenou aj umelou cestou sa na lokalite Vsadba vytvorili prevane litorlne porasty rastln.

Z pohadu fauny CHV Sava bol cielen adlhodob prieskum venovan len avifaune, nakoko zemie predstavuje vznamn migran trasu, zimovisko, ale aj hniezdisko pre vodn vtctvo. Ostatn zloky fauny mapovan systematicky neboli.

Na zklade monitoringu astarch dajov (tab. 2) bolo vzem vrokoch 1959 - 2012 zistench 245 druhov vtctva (KAUK, 2012).

Tab. 2. Zoznam druhov vtctva zistench vCHV Sava rokoch 1959-2012

Gavia stellata

Charadrius hiaticula

Prunella collaris

Gavia arctica

Charadrius alexandrinus

Erithacus rubecula

Gavia immer

Pluvialis apricaria

Luscinia luscinia

Tachybaptus ruficollis

Pluvialis squatarola

Luscinia megarhynchos

Podiceps cristatus

Vanellus vanellus

Luscinia svecica

Podiceps grisegena

Calidris alba

Phoenicurus ochruros

Podiceps auritus

Calidris minuta

Phoenicurus phoenicurus

Podiceps nigricollis

Calidris temminckii

Saxicola rubetra

Phalacrocorax carbo

Calidris ferruginea

Saxicola torquata

Botaurus stellaris

Calidris alpina

Oenanthe oenanthe

Ixobrychus minutus

Philomachus pugnax

Monticola saxatilis

Nycticorax nycticorax

Lymnocryptes minimus

Turdus merula

Ardeola ralloides

Gallinago gallinago

Turdus pilaris

Egretta garzetta

Gallinago media

Turdus philomelos

Egretta alba

Limosa limosa

Turdus iliacus

Ardea cinerea

Limosa lapponica

Turdus viscivorus

Ardea purpurea

Numenius arquata

Locustella naevia

Ciconia nigra

Tringa erythropus

Locustella fluviatilis

Ciconia ciconia

Tringa totanus

Locustella luscinioides

Platalea leucorodia

Tringa nebularia

Acrocephalus melanopogon

Cygnus olor

Tringa ochropus

Acrocephalus paludicola

Cygnus columbianus

Tringa glareola

Acrocephalus schoenobaenus

Cygnus cygnus

Actitis hypoleucos

Acrocephalus palustris

Anser fabalis

Arenaria interpres

Acrocephalus scirpaceus

Anser albifrons

Phalaropus lobatus

Acrocephalus arundinaceus

Anser anser

Phalaropus fulicarius

Hippolais icterina

Branta canadensis

Stercorarius parasiticus

Sylvia nisoria

Tadorna ferruginea

Larus melanocephalus

Sylvia curruca

Tadorna tadorna

Larus minutus

Sylvia communis

Alopochen aegyptiacus

Larus ridibundus

Sylvia borin

Anas penelope

Larus delawarensis

Sylvia atricapilla

Anas strepera

Larus canus

Phylloscopus sibilatrix

Anas crecca

Larus fuscus

Phylloscopus collybita

Anas platyrhynchos

Larus cachinnans

Phylloscopus trochilus

Anas acuta

Larus michahellis

Regulus regulus

Anas querquedula

Larus argentatus

Regulus ignicapillus

Anas clypeata

Rissa tridactyla

Muscicapa striata

Netta rufina

Gelochelidon nilotica

Ficedula parva

Aythya ferina

Sterna caspia

Ficedula albicollis

Aythya nyroca

Sterna hirundo

Ficedula hypoleuca

Aythya collaris

Sterna paradisaea

Panurus biarmicus

Aythya fuligula

Sterna albifrons

Aegithalos caudatus

Aythya marila

Chlidonias hybridus

Parus palustris

Somateria mollissima

Chlidonias niger

Parus montanus

Clangula hyemalis

Chlidonias leucopterus

Parus ater

Melanitta nigra

Columba oenas

Parus caeruleus

Melanitta fusca

Columba palumbus

Parus major

Bucephala clangula

Streptopelia decaocto

Sitta europaea

Mergus albellus

Streptopelia turtur

Tichodroma muraria

Mergus serrator

Cuculus canorus

Certhia familiaris

Mergus merganser

Tyto alba

Certhia brachydactyla

Oxyura leucocephala

Bubo bubo

Remiz pendulinus

Pernis apivorus

Asio otus

Oriolus oriolus

Milvus milvus

Asio flammeus

Lanius collurio

Haliaeetus albicilla

Apus apus

Lanius excubitor

Circus aeruginosus

Alcedo atthis

Garrulus glandarius

Circus cyaneus

Merops apiaster

Pica pica

Accipiter gentilis

Upupa epops

Corvus monedula

Accipiter nisus

Jynx torquilla

Corvus frugilegus

Buteo buteo

Picus canus

Corvus corone

Buteo rufinus

Picus viridis

Corvus corax

Buteo lagopus

Dendrocopos major

Sturnus vulgaris

Aquila heliaca

Dendrocopos syriacus

Passer domesticus

Pandion haliaetus

Dendrocopos medius

Passer montanus

Falco tinnunculus

Galerida cristata

Montifringilla nivalis

Falco columbarius

Lullula arborea

Fringilla coelebs

Falco subbuteo

Alauda arvensis

Fringilla montifringilla

Falco cherrug

Eremophila alpestris

Serinus serinus

Falco peregrinus

Riparia riparia

Carduelis chloris

Perdix perdix

Hirundo rustica

Carduelis carduelis

Coturnix coturnix

Delichon urbica

Carduelis spinus

Phasianus colchicus

Anthus trivialis

Carduelis cannabina

Rallus aquaticus

Anthus pratensis

Carduelis flavirostris

Porzana porzana

Anthus cervinus

Carduelis flammea

Porzana parva

Anthus spinoletta

Loxia curvirostra

Crex crex

Motacilla flava

Pyrrhula pyrrhula

Gallinula chloropus

Motacilla cinerea

Coccothraustes coccothraustes

Fulica atra

Motacilla alba

Plectrophenax nivalis

Grus grus

Bombycilla garrulus

Emberiza citrinella

Haematopus ostralegus

Cinclus cinclus

Emberiza schoeniclus

Himantopus himantopus

Troglodytes troglodytes

Miliaria calandra

Charadrius dubius

Prunella modularis

Pre vek as vtch druhov zistench vCHV Sava m tto lokalita len priemern alebo okrajov vznam. Vprpade niektorch druhov vodnho vtctva vak patr zemie medzi vznamnejie hniezdisk na strednom Pova kvli Vtiemu ostrovu, kde hniezdi vznamn populcia rybra rieneho (Sterna hirundo), ajky iernohlavej (Larus melanocephalus) a je jednm z troch miest na Slovensku, kde bolo zaznamenan hniezdenie ajky sivej (Larus canus). Vrmci celho Slovenka ide dnes o najvznamnejie hniezdisko ajky smejivej (Larus ridibundus). Preto rovnako, ako je pre rybra rieneho (Sterna hirundo) dleit manament Vtieho ostrova, tak je dleit aj pre tieto druhy.

Zcicavcov bol zaznamenan vskyt minimlne 7 jedincov nutrie rienej (Myocastor coypus), ktor je na naom zem nepvodn aspsobuje negatvny dopad na hniezdnu spenos vodnho vtctva, o potvrdzuj daje od ns, ale hlavne zo zahraniia (Bertolino et al. 2011, Angelici et al. 2012). Zinvznych druhov predstavuje vek potencilne riziko vskyt norka americkho, ktor sa ri zjuhu krajiny azeskej republiky. Prtomnos norka na ostrove by mala katastroflne nsledky nielen na vtkoch ale aj ostatnch stavovcoch, pretoe norok americk je potravn oportunista. daje oalch cicavcoch pochdzaj znhodnch pozorovan: potkan hned (Rattus norvegicus), hryzec vodn (Arvicola terrestris), bobor vodn (Castor fiber), ryavka les (Apodemus sylvaticus), hrabo pon (Microtus arvalis), ondatra pimov (Ondatra zibethicus) (BENKO in verb.). Vminulosti bol na Vtom ostrove zaznamenan tchor tmav akuna skaln, pravdepodobne ide ojedince umelo dovleen na ostrov (FBRY in verb.). Na ostrove sa okrem toho vyskytuje populcia krlika divho (Oryctolagus cuniculus), ktor vznamne prispieva kzniovaniu pokryvnosti vegetcie apomha tak udriava vhodn podmienky pre hniezdenie rybra rieneho.

Vymedzenie aopis biotopov druhov

Predmetom ochrany v zem s tri druhy - rybr rieny (Sterna hirundo), ajka iernohlav (Larus melanocephalus) a ajka siv (Larus canus). Hniezdnymi biotopmi rybra rieneho s oblasti vch riek a stojatch vd so trkovmi ostrovmi a brehmi (Darolov 2002). Vo svete obva irok klu biotopov od pieskovch pli na morskch kosch, cez medzidunov zatrvnen oblasti, pieskov, skalnat ale aj vegetciou pokryt ostrovy, rieky ajazer. Adaptuje sa aj na umel hniezdne biotopy avEurpe osduje stredn toky riek aich stia (Gochfeld et al. 2013). Podobnho charakteru s aj hniezdisk na Slovensku. Pvodne hniezdil na rienych ostrovoch vch a stredne vekch riek. Tohto charakteru bolo aj hniezdisko na Vhu pri Meliciach nealeko od Dubnickho trkoviska pred jeho regulciou vtridsiatych rokoch minulho storoia (Ferianc 1977). Dnen hniezdisk na ostrovoch na rybnkoch, vodnch ndriach a trkoviskch, kde dnes na Slovensku hniezdi vina populcie, s len nhradnmi biotopmi po regulcii riek. Tieto nhradn lokality vak vo vznamnejom pote vyuva ako hniezdisk, len ak je vegetcia na ostrovoch nzka, riedka, resp. plne absentujca a hniezdny substrt je pieskov, resp. trkov. Vrmci CHV Sava hniezdi druh iba na ostrove vodnho diela. Ostrov m pribline 3 ha a vznikol nasypanm trkopieskov v sedemdesiatych rokoch minulho storoia (Kubn et al.1998). Po okrajoch je zarasten nletovmi drevinami, vntorn as ostrova je porasten ruderlnou vegetciou. Rybre riene hniezdia v CHV Sava vzmieanej kolnii s ajkami smejivmi a ajkami iernohlavmi, obsadzuj menej zarasten asti ostrova sobnaenm trkovm povrchom. Potravn biotopy druhu sa nachdzaj priamo na vodnom diele, v inundcii Vhu, mtvych ramench atrkoviskch.

Hniezdnymi biotopmi ajky iernohlavej s trkov ostrovy snzkym porastom trv na vodnch ndriach arybnkoch (Svetlk et al. 2002). Vo svete obva pobreia, stia riek, prstavy, moiare, vntrozemsk jazer, polia apasienky. Hniezdisk sa nachdzaj na pobre Stredozemnho mora, vpobrench lagnach, votvorenej krajine na stepnch jazerch amoiaroch. VSZ Eurpe hniezdi aj na pobre slanch moiarov (Burger et al. 2015). Na Slovensku hniezdi ajka iernohlav vnhradnch biotopoch po regulci riek - na ostrovoch vodnch ndr, priehrad ana trkoviskch. Hniezdenie je viazan na kolnie ajky smejivej, len vzcne hniezdi samostatne. Ostrovy s zarasten nzkou vegetciou, tvorenou jemnmi trvami alebo holmi trkovo-kamennmi plochami. Vzcne hniezdi vo vyej vegetcii (SOS/BirdLife Slovensko 2013). VCHV Sava hniezdi druh iba na ostrove vodnho diela vzmieanej kolni srybrmi rienymi aajkami smejivmi. ajka iernohlav obsadzuje menej zarasten asti ostrova sobnaenm trkovm povrchom. Potravn biotopy druhu sa nachdzaj priamo na vodnom diele, v inundcii Vhu, mtvych ramench atrkoviskch aokolitch poliach a lkach.

Hniezdnymi biotopmi ajky sivej s trkov ostrovy na vodnch ndriach arybnkoch (Darolov & Danko 2002). Vo svete obsadzuje iriu klu biotopov, akmi s naprklad pobren oblasti, ponohospodrska krajina a vodn ndre. Hniezdi na tesoch, ostrovoch, plach, lkach avmokranch oblastiach (Burger et al. 2013). Znme s hniezdenia aj na stavbch a mimo kolni ajok. Na Slovensku hniezdi vnhradnch biotopoch po regulci riek - na ostrovoch vodnch ndr, priehrad atrkoviskch v kolnich ajky smejivej. VCHV Sava hniezdi druh iba na ostrove vodnho diela vzmieanej kolni srybrmi rienymi a ajkami smejivmi. Ostrov m pribline 3 ha a vznikol nasypanm trkopieskov v sedemdesiatych rokoch minulho storoia (Kubn et al. 1998). Po okrajoch je zarasten nletovmi drevinami, vntorn as ostrova je porasten ruderlnou vegetciou. Hniezdny biotop ajky sivej by mal by bez nletov vysokho bylinnho porastu a nletovch drevn. Potravn biotopy druhu sa nachdzaj v okol vodnej ndre, na poliach avinundci Vhu. Poas migrcie sa ajka siv vyskytuje v celom CHV a jeho okol, asto v kdoch tajcich niekoko sto jedincov.

1.6.2. Strun opis predmetu ochrany

Predmetom ochrany CHV Sava s druhy vtctva eurpskeho vznamu asahovav druhy rybr rieny (Sterna hirundo), ajka iernohlav (Larus melanocephalus) a ajka siv (Larus canus). Cieom je zabezpeenie priaznivho stavu biotopov tchto druhov a zabezpeenie podmienok ich preitia a rozmnoovania. Sava je jednm zpiatich najvznamnejch zem na Slovensku pre hniezdenie nasledovnch druhov -

1.6.3. Hodnotenie stavu predmetu ochrany, stanovenie priort ochrany

Pri zhodnoten stavu predmetu ochrany sa vychdzalo zhodnotenia priaznivho stavu druhov, ktor s predmetmi ochrany vjednotlivch CHV na zklade dt zmonitoringu z rokov 2010-2012. Pre potreby hodnotenia stavu druhu je potrebn zohadni nielen stav populcie, ale aj biotopov aohrozen, preto sa pri hodnoten kritri populcie, biotopov aohrozen uvdzaj vprograme starostlivosti v celom rozsahu. Pre zhodnotenie napania programu starostlivosti bude potrebn mera zmeny stavu druhov tmi istmi kritriami ako bol hodnoten ich stav vroku 2010-2012. Len takto meranie stavu zabezpe porovnaten vyhodnotenie stavu druhu pri neskorom hodnoten. Ztohto dvodu je niie uveden pre kad predmet ochrany cel tabuka hodnotenia priaznivho stavu vkapitole 1.6.3.1.

Strun, shrnn, celkov zhodnotenie stavu predmetov ochrany je uveden vkapitole 1.6.3.2. astanovenie cieovch stavov druhov je uveden vkapitole 1.6.3.3. aosobitnch zujmov udotknutch druhov vkapitole 1.6.3.4.

1.6.3.1. Sasn stav druhu

1.6.3.1.1. Definovanie priaznivho stavu rybra rieneho (Sterna hirundo) vCHV Sava

Rozrenie, poetnos a charakteristika druhu:

Vrmci CHV Sava hniezdi druh iba na Vtom ostrove. V roku 2009 hniezdilo na ostrove 50 prov, vroku 2010 99 prov,roku 2011 50 prov, vroku 2012 51 prov a vroku 2013 hniezdilo 60 prov rybrov. Prudk nrast populcie vroku 2010 bol asovo zhodn so znienm hniezdnej kolnie rybrov poas povodn na Dubnickom trkovisku, kedy sa pravdepodobne as rybrov presunula na Savu. Presuny medzi kolniami rybrov s doloen vsledkami krkovania. Rybre riene hniezdia vCHV Sava vzmieanej kolnii s ajkami smejivmi a ajkami iernohlavmi, bez monosti vytvori separovan kolnie, o zniuje ich hniezdnu spenos. Podobn vvoj je znmy zDubnickho trkoviska (Benko & Chud 2011). Rybre zanaj hniezdi neskr ako ajky, obsadzuj menej zarasten asti ostrova sobnaenm trkovm povrchom.

Hlavn biotopy vskytu vCHV Sava:

Ostrov, ktor je jedinm miestom pre hniezdenie druhu, m pribline 3 ha a vznikol nasypanm trkopieskov v sedemdesiatych rokoch minulho storoia (KUBN, MATOUSEK, IKA, TRNKA, TRNKOV 1998). Po okrajoch je zarasten nletovmi drevinami, vntorn as ostrova je porasten ruderlnou vegetciou. Potravn biotopy druhu sa nachdzaj priamo na vodnom diele, ale aj v inundcii Vhu, mtvych ramench a trkoviskch.

Tabuka . 3. Definovanie stavu druhu rybr rieny (Sterna hirundo)

Kritri hodnotenia

Priazniv stav

Nepriazniv stav

A - dobr

B - priemern

C - nepriazniv

populcia

1.1. vekos populcie

v CHV hniezdi minimlne 60 prov

v CHV hniezdi 40 - 60 prov

v CHV hniezdi maximlne 40 prov

1.2. populan trend

populcia m za poslednch 5 rokov rastci trend ovye 20 %

populcia je v priebehu poslednch 5 rokov stabiln, alebo mierne kole (20%)

populcia m za poslednch 5 rokov klesajci trend o viac ako 20%

1.3. arelov trend

vekos plochy obsadenej rybrmi na hniezdnom ostrove za poslednch 5 rokov sa zvuje

vekos plochy obsadenej rybrmi na hniezdnom ostrove je poslednch 5 rokov stabiln alebo kole v rozsahu 30%

vekos plochy obsadenej rybrmi na hniezdnom ostrove za poslednch 5 rokov sa zmenuje o vye 30%

biotop

2.1.hniezdny biotop

cel hniezdny ostrov je vhodne manaovan, je pokryt trkovm substrtom, snzkou a riedkou vegetciou

minimlne 50% plochy ostrova je vhodne manaovanho

je pokryt trkovm substrtom, snzkou a riedkou vegetciou

menej ako 50% plochy hniezdneho ostrova je vhodne manaovanho

2.2. potravn biotop

v blzkosti hniezdisk (do 3 km) s dostatone vek potravn biotopy stojatch aj tecich vd s dostatkom malch rybiek

v blzkosti hniezdisk (do 3 km) s iastone obmedzen potravn biotopy stojatch aj tecich vd s dostatkom malch rybiek

v blzkosti hniezdisk (do 3 km) sa nenachdzaj dostaton potravn biotopy stojatch aj tecich vd s dostatkom malch rybiek

ohrozenia

3.1. stupe ohrozenia druhu (prenasledovanie, vyruovanie)

poas hniezdneho obdobia nedochdza k iadnym negatvnym vplyvom na hniezdisku, vstup do kolnie je eliminovan, monitoring je uskutoovan z bezpenej vzdialenosti bez priameho vstupu do kolnie

rybre maj dostatok miesta na hniezdenie anie s vytlan ajkami smejivmi

poas hniezdneho obdobia dochdza k obmedzenm ruivm vplyvom bez priameho ohrozovania hniezd, ako naprklad rybolov arekrecia

hniezdny ostrov je obsaden ajkami smejivmi, zniuje sa hniezdna spenos rybrov rienych

poas hniezdneho obdobia dochdza kvraznm ruivm vplyvom

hniezdna kolnia je opakovane vyruovan pri portovom rybolove, vodnch portoch arekrecii

do kolnie alebo tesnej blzkosti ostrova je vstupovan pri portovom rybolove, pri vodnch portoch arekrecii alebo pri fotografovan vtctva hniezdny ostrov je husto obsaden ajkami smejivmi

3.2. stupe ohrozenia druhu predciou

na ostrove sa poas hniezdneho obdobia nevyskytuj predtory

hniezdny ostrov sporadicky navtevuj predtory (kuny, potencilne norok americk a in)

ostrov opakovane navtevuj predtory (kuny, potencilne norok americk a in)

3.3. stupe ohrozenia hniezdneho biotopu

hniezdny ostrov nie je ohrozen nedostatkom manamentu

menej ako 50 % plochy ostrova je ohrozenho nedostatkom manamentu

viac ako 50 % plochy hniezdneho ostrova je ohrozenho nedostatkom manamentu

Tabuka . 4. Vyhodnotenie sasnho stavu (body):

Kritrium

Stav

Vha parametra

Poet bodov

Populcia

1.1. Vekos populcie

3

3

9

1.2. Populan trend

2

3

6

1.3. Arelov trend

2

2

4

Biotop

2.1. Hniezdny biotop

1

3

3

2.2. Potravn biotop

2

3

6

Ohrozenia

3.1. Stupe ohrozenia druhu

2

3

6

3.2. stupe ohrozenia druhu predciou

3

3

9

3.3. Stupe ohrozenia biotopu

1

3

3

Mon poet bodov

69

Dosiahnut body

46

*Bodov hodnota stavu: A = 3 body, B = 2 body, C = 1 bod

Celkov vyhodnotenie (percentulny podiel dosiahnutej hodnoty zmonej hodnoty): 66 %

Tabuka . 5. Celkov vyhodnotenie

A dobr

B priemern

C nepriazniv

10078 %

7755 %

5433 %

66 %

Zhodnotenie

Na zklade zadefinovanch kritri hodnotenia je druh rybr rieny (Sterna hirundo) v celkovom hodnoten zaraden do priemernho priaznivho stavu B shodnotou 66 % znasledovnch dvodov:

Udranie hniezdnej populcie rybra rieneho je podmienen pravidelnm intenzvnym manamentom hniezdneho biotopu, na ktorom je tento druh zvisl. V poslednch rokoch je tento manament vykonvan nepravidelne avnedostatonom rozsahu. Porasty invznych rastln (pajase liazkat, javorovec jaseolist, slnenica huznat) zaberaj u pribline 10 % ostrova azmenuj plochu vhodnho hniezdneho biotopu nielen rybrov rienych, ale aj poetnej populcie ajok, ktor nsledne vytlaj rybre. Pri absencii vhodnho manamentu sa d v budcnosti oakva pokles hniezdnej populcie rybrov rienych v zem. V rmci CHV Sava dochdza k vyruovaniu vtkov portovmi rybrmi a rekreantmi, ktor vstupuj na ostrov alebo sa pohybuj v jeho tesnom okol. Zintenzvnenie vodnch portov vokol hniezdneho ostrova by vbudcnosti mohlo spsobi pokles hniezdnej populcie rybrov rienych. Kad vstup do kolnie v ase vchovy mlat m za nsledok straty na mlatch, preto je dleit eliminova kad vyruovanie v tomto citlivom obdob efektvnym uplatovanm akontrolou dodriavania ustanoven vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z..

1.6.3.1.2 Definovanie priaznivho stavu ajky iernohlavej (Larus melanocephalus) vCHV Sava


Druh hniezdi vzem od roku 1996. V tomto roku bolo aj prv krt doloen hniezdenie z zemia Slovenska. Hniezdna lokalita druhu je na ostrove na vodnom diele Sava. ajka iernohlav hniezdi vspolonej kolnii sajkami smejivmi arybrmi rienymi. Mlo odlin vajcia od ajky smejivej zna do pomerne malch hniezd vystlanch jemnm rastlinnm materilom. ajka iernohlav zana hniezdi neskr ako ajka smejiv. M sklon vytvra vspolonej kolnii mal subkolnie, ale hniezdi aj jednotlivo medzi ajkami smejivmi. S znme prpady vytvrania zmieanch prov s ajkou smejivou. Hniezdna populcia ajky iernohlavej vzem nikdy nebola vysok a vykazuje vkyvy vpoetnosti, o je pre tento druh typick. Vroku 2009 hniezdilo vzem 8 prov, vroku 2010 hniezdilo 13 prov, vroku 2011 hniezdilo 5 prov, vroku 2012 hniezdilo 5 prov avroku 2013 hniezdilo 10 prov.


Ostrov, ktor je jedinm miestom hniezdenie druhu, m pribline 3 ha a vznikol nasypanm trkopieskov v sedemdesiatych rokoch minulho storoia (KUBN, MATOUSEK, IKA, TRNKA, TRNKOV 1998). Po okrajoch je zarasten nletovmi drevinami, vntorn as ostrova je porasten ruderlnou vegetciou. Hniezdnym biotopom druhu s mlo zarasten asti ostrova s krtkym bylinnm porastom bez prtomnosti vch drevn. Potravu ajky iernohlavej tvor hlavne suchozemsk avodn hmyz a v menej miere stavovce. Zbiera ju na zemi a vodnej hladine, alebolov vo vzduchu. Potravn biotopy druhu sa nachdzaj priamo na vodnom diele, ale aj na okolitch poliach.

Tabuka . 6. Definovanie stavu druhu ajka iernohlav (Larus melanocephalus)

Kritri hodnotenia

Priazniv stav

Nepriazniv stav

A - dobr

B - priemern

C - nepriazniv

Populcia

1.1. vekos populcie

v CHV hniezdi vye 10 prov

v CHV hniezdi 5 - 9 prov

v CHV hniezdi maximlne 5 prov

1.2. populan trend

populcia m za poslednch 5 rokov rastci trend ovye 20 %

populcia je vpriebehu poslednch 5 rokov stabiln, prpadne mierne kole (20%)

populcia m za poslednch 5 rokov klesajci trend o vye 20 %

1.3. arelov trend

rozloha hniezdnej kolnie druhu vCHV za poslednch 5 rokov rastie

rozloha hniezdnej kolnie vCHV je poslednch 5 rokov s stabiln

rozloha hniezdnej kolnie za poslednch 5 rokov kles

Biotop

2.1.hniezdny biotop

cel hniezdny ostrov je vhodne manaovan bez ruivch vplyvov

ostrov je minimlne na 50 % plochy vhodne manaovan a len loklne vystaven ruivm vplyvom

menej ako 50% plochy hniezdneho ostrova je vhodne manaovanho hniezdny ostrov je opakovane aplone vystaven ruivm vplyvom

2.2. potravn biotop

v blzkosti hniezdisk (do 3 km od hniezdneho ostrova) s dostatone vek potravn biotopy stojatch aj tecich vd a pol

v blzkosti hniezdisk (do 3 km od hniezdneho ostrova) s iastone obmedzen potravn biotopy stojatch aj tecich vd a pol

v blzkosti hniezdisk (do 3 km od hniezdneho ostrova) sa nenachdzaj dostaton potravn biotopy stojatch aj tecich vd a pol

ohrozenia

3.1. stupe ohrozenia druhu (prenasledovanie, vyruovanie)

poas hniezdneho obdobia nedochdza k iadnym ruivm vplyvom na hniezdisku, vstup do kolni ajkovitch druhov je eliminovan, monitoring je uskutoovan z bezpenej vzdialenosti bez priameho vstupu do kolnie

poas hniezdneho obdobia dochdza k obmedzenm ruivm vplyvom bez priameho ohrozovania hniezd, ako naprklad rybolov arekrecia poas hniezdneho obdobia vblzkosti kolnie alebo priamo na hniezdisku

poas hniezdneho obdobia dochdza kvraznm ruivm vplyvom

hniezdne kolnie s opakovane vyruovan pri portovom rybolove, vodnch portoch arekrecii

do kolni alebo tesnej blzkosti ostrova je vstupovan pri portovom rybolove, pri vodnch portoch arekrecii alebo pri fotografovan vtctva

3.3. stupe ohrozenia druhu (predcia)

na hniezdnom ostrove sa poas hniezdneho obdobia nevyskytuj predtory (kuny, potencilne norok americk a in)

hniezdny ostrov sporadicky navtevuj predtory (kuny, potencilne norok americk a in)

ostrov opakovane navtevuj predtory (kuny, potencilne norok americk a in)


hniezdny ostrov nie je ohrozen nedostatkom manamentu

menej ako 50 % plochy ostrova je ohrozenho nedostatkom manamentu

viac ako 50 % plochy hniezdneho ostrova je ohrozenho nedostatkom manamentu


Kritrium

Stav

Vha parametra

Poet bodov

Populcia

1.1. Vekos ahustota populcie

3

3

9

1.2. Populan trend

2

3

6

1.3. Arelov trend

2

2

4

Biotop


1

3

3

2.2. Potravn biotop

2

3

6

Ohrozenia


2

3

6

3.2. Stupe ohrozenia druhu predciou

3

3

9


2

3

6

Mon poet bodov

69

Dosiahnut body

40


Celkov vyhodnotenie (percentulny podiel dosiahnutej hodnoty zmonej hodnoty): 60 %


A dobr

B priemern

C nepriazniv

10078 %

7755 %

5433 %

71 %

Zhodnotenie

Na zklade zadefinovanch kritri hodnotenia je druh ajka iernohlav (Larus melanocephalus) vcelkovom hodnoten zaraden do priemernho priaznivho stavu B shodnotou 71 %.

Vhodnoten stavu druhu je klasifikovan priemern priazniv stav z nasledovnch dvodov:

Udranie hniezdnej populcie ajky iernohlavej je podmienen pravidelnm manamentom hniezdneho biotopu. Vposlednch rokoch je tento manament vykonvan nepravidelne av nedostatonom rozsahu. Porasty invznych rastln (pajase liazkat, javorovec jaseolist, slnenica huznat) zaberaj u pribline 10 % ostrova a zmenuj plochu vhodnho hniezdneho biotopu poetnej populcie ajok smejivch, atm vytvraj tlak na hniezdny biotop ajok iernohlavch, ktor zanaj hniezdi neskr. Vrmci CHV Sava dochdza k vyruovaniu vtkov portovmi rybrmi a rekreantmi, ktor vstupuj na ostrov alebo sa pohybuj vjeho tesnom okol. Zintenzvnenie vodnch portov vokol hniezdneho ostrova alebo vstupu priamo na ostrov by vbudcnosti mohlo spsobi pokles hniezdnej populcie ajok iernohlavch. Kad vstup do kolnie vase vchovy mlat m za nsledok straty na mlatch, preto je dleit eliminova kad vyruovanie v tomto citlivom obdob efektvnym uplatovanm akontrolou dodriavania ustanoven vyhlky MP SR . 32/2008.

1.6.3.1.3. Definovanie priaznivho stavu ajky sivej (Larus canus) vCHV Sava


Na Slovensku bolo zisten hniezdenie iba na troch lokalitch: vCHV Horn Orava, v CHV Sava a v CHV Dubnick trkovisko. Hniezdna populcia na Slovensku nikdy nepresiahla 3 hniezdne pry. VCHV Sava bolo prv hniezdenie zaznamenan vroku 1982 na Vtom ostrove. V rokoch 1983, 1986-1989, 1992-1994 tu hniezdili dva pry v rokoch 1984, 1995-1998 hniezdil jeden pr. Hniezdenie bolo zaznamenan aj vroku 2001. ajka siv vzem hniezdila vspolonej kolnii sajkami smejivmi, ajkami iernohlavmi a rybrmi rienymi (KUBN, MATOUSEK, IKA, TRNKA, TRNKOV 1998). Druh vposlednch piatich rokoch na lokalite nehniezdil.


Na lokalite sa nachdzaj dva hniezdne biotopy ajky sivej Vt ostrov a Vsadba. Vt ostrov m pribline 3 ha a vznikol nasypanm trkopieskov v sedemdesiatych rokoch minulho storoia (KUBN, MATOUSEK, IKA, TRNKA, TRNKOV 1998), je zarasten nletovmi drevinami, vntorn as ostrova je porasten ruderlnou vegetciou. Vsadba sa nachdza na pravej strane Savy avznikla umelo po vybudovan hrdze a aktvnym vysdzanm vegetcie. V sasnosti m rozlohu 2,5 ha. Potravn biotopy druhu sa nachdzaj priamo na vodnom diele, ale aj na okolitch poliach.

Tabuka . 9. Definovanie stavu druhu ajka siv (Larus canus)

Kritri hodnotenia

Priazniv stav

Nepriazniv stav

A - dobr

B - priemern

C - nepriazniv

populcia

1.1. vekos populcie

v CHV hniezdi minimlne 1 pr

v CHV hniezdi nepravidelne 1 pr

v CHV druh nehniezdi a ani sa v hniezdnom obdob nevyskytuje

1.2. populan trend

populcia m za poslednch 5 rokov rastci trend

populcia vpriebehu poslednch 5 rokov kole (100%)

druh vzem za poslednch 5 rokov nehniezdi aani sa v hniezdnom obdob nevyskytuje

1.3. arelov trend

poet obsadench lokalt za poslednch 5 rokov rastie

poet obsadench lokalt za poslednch 5 rokov je stabiln

druh vzem za poslednch 5 rokov nehniezdi aani sa v hniezdnom obdob nevyskytuje

biotop

2.1.hniezdny biotop

cel hniezdny ostrov je vhodne manaovan

minimlne 50% plochy ostrova je vhodne manaovanho

menej ako 50% plochy hniezdneho ostrova je vhodne manaovanho

2.2. potravn biotop

v blzkosti hniezdisk (do 3 km) s dostatone vek potravn biotopy stojatch aj tecich vd a pol

v blzkosti hniezdisk (do 3 km) s iastone obmedzen potravn biotopy stojatch aj tecich vd apol

v blzkosti hniezdisk (do 3 km) sa nenachdzaj dostaton potravn biotopy stojatch aj tecich vd apol.


hniezdny ostrov je pravidelne v dostatonej miere manaovan

vye 50 % plochy hniezdneho ostrova je pravidelne adostatone manaovanho

menej ako 50 % plochy hniezdneho ostrova je pravidelne adostatone manaovan


Kritrium

Stav

Vha parametra

Poet bodov

Populcia

1.1. Vekos ahustota populcie

1

3

3

1.2. Populan trend

1

3

3

1.3. Arelov trend

1

2

2

Biotop


2

3

6

2.2. Potravn biotop

2

3

6

Ohrozenia


2

3

6


2

3

6

Mon poet bodov

60

Dosiahnut body

32


Celkov vyhodnotenie

Percentulny podiel dosiahnutej hodnoty zmonej hodnoty: 53 %


A

B

C

10078 %

7755 %

5433 %

53 %

Zhodnotenie

Na zklade zadefinovanch kritri hodnotenia je druh ajka siv vcelkovom hodnoten zaraden do nepriaznivho stavu C shodnotou 53 %.

Vzem druh vposlednch 5 rokoch nehniezdil, preto dosahuje len najniie mon hodnoty bodov zoho vyplva aj jeho zaradenie nepriazniv stavu.

1.6.3.2. Stav druhov vtkov aich biotopov na ochranu ktorch sa vyhlasuje CHV

Hodnotenie stavu vtkov vychdza predovetkm zmonitoringu vtctva astavu ich populcie vCHV vrokoch 2010-2012, doplnen aktulnymi dajmi (t.j. zrokov 2013-2015).

1.6.3.2.1. Rybr rieny (Sterna hirundo)

Stav vekosti populcie rybra rieneho je poda defincie priaznivho stavu zrokov 2010-2012 hodnoten stupom Bako priemern, priazniv. Vposlednch dvoch rokoch vak populcia vykazuje prudk pokles. V roku 2014 hniezdilo vzem len do 10 prov, vroku 2015 druh vbec nehniezdil, o odpoved stupu Cako nepriazniv stav.

Vprpade populanho aarelovho trendu je hodnotenie vrokoch 2010-2012 na stupni B ako priemern priazniv stav.

Vprpade hniezdneho biotopu je na stupni C ako nepriazniv stav, v prpade potravnho biotopu hodnoten stupom B, t.j. ako priemern priazniv stav. Dlhodob hodnotenie hniezdneho biotopu stupom C je aj dsledok, pre ktor rybr rieny ako hniezdi zo Savy vposlednch rokoch vymizol.

1.6.3.2.2 ajka iernohlav (Larus melanocephalus)

Stav vekosti populcie ajky iernohlavej sa poda aktulnej defincie priaznivho stavu hodnot stupom A, teda dobrm priaznivm stavom. V prpade populanho a arelovho trendu je hodnotenie na stupni B, stle vak ako priemern priazniv stav. V roku 2014 zahniezdili minimlne 1-2 pry, 2015 hniezdili vzem na Vtom ostrove u 4 pry, o vak stle odpoved kategri C nepriazniv stav.

Vprpade hniezdneho biotopu je klasifikovanie negatvnejie ato stupom C nepriazniv stav, vprpade potravnho biotopu hodnoten stupom B ako priemern priazniv stav.

1.6.3.2.3 ajka siv (Larus canus)

Vekos populcie, populan aj arelov trend ajky sivej je klasifikovan stupom Cako nepriazniv stav. Uveden stav odra fakt, e druh vzem poslednch 5 rokov nehniezdil.

1.6.3.3. Cieov stav druhu

Cieov stav druhu bol uren u jednotlivch druhov na zklade vznamu druhu pre zachovanie populcie druhu na Slovensku, resp. v sstave CHV, poda dosiahnutenosti ciea ako aj vnimonosti danho druhu ako zstupcu danej taxonomickej skupiny.

1.6.3.3.1. Cieov stav druhu rybra rieneho (Sterna hirundo)

Stav vekosti populcie rybra rieneho je poda defincie priaznivho stavu zrokov 2010-2012 hodnoten stupom Bako priemern, priazniv, avak vposlednch dvoch rokoch stav populcie rybra vrazne poklesol, vroku 2015 klesol na 0.

Vzhadom k vznamu populcie rybra na Pova (v rmci Slovenska ide ojadrov populciu) by preto cieom opatren vCHV malo by zabezpeenie priaznivho stav pri jeho hodnoten aspo na stupni A, vekos populcie rovnako na stupni A.

1.6.3.3.2. Cieov stav druhu ajky iernohlavej (Larus melanocephalus)

Stav vekosti populcie ajky iernohlavej m fluktuujci charakter, o je typick pre tento druh uns. Poda defincie priaznivho stavu zrokov 2010-2012 bola vekos populcie hodnoten stupom Aako dobr priazniv stav, avak vposlednch dvoch rokoch stav populcie poklesol aaktulne hodnotenie priaznivho stavu je tak negatvnejie.

Vzhadom ktomu, e v poslednch rokoch predstavuje predmetn zemie jedno ztroch pravideln vyuvanch hniezdisk, je zachovanie tejto populcie obzvl dleit. Cieom opatren vCHV malo by udra priazniv stav pri jeho hodnoten aspo na stupni B, vekos populcie na stupni B a lepie.

1.6.3.3.3. Cieov stav druhu ajky sivej (Larus canus)

Vzhadom na fakt, e druh vzem poslednch 5 rokov nehniezdil je vekos populcie, populan aj arelov trend ajky sivej klasifikovan stupom C ako nepriazniv stav. Vzhadom ktomu, e zemie je jedno ztroch doloench hniezdisk druhu u ns, je potrebn zachova hniezdne monosti pripraven na prpadn optovn zahniezdenie na Vtom ostrove aj Vsadbe avytvori tak podmienky pre prpadn dosiahnutie stavu druhu na stupni B poda hodnotenia priaznivho stavu.

1.6.3.4. Osobitn zujmy

1.6.3.4.1. Osobitn zujmy u druhu rybra rieneho (Sterna hirundo)

Vprpade ochrany rybra rieneho ako neznmeho druhu vo verejnosti neexistuje iadny in osobitn zujem ohadne jeho ochrany. Takisto vzhadom ktomu, e lov menie ryby tu nie je ani priamy konflikt medzi jeho ochranou a rybrskym vyuvanm zemia. Vo vnimonch prpadoch me zohra lohu spsob vyuvania Vtieho ostrova na rekrean ely (vodn porty, portov rybolov apod.).

1.6.3.4.2. Osobitn zujmy u druhu ajky iernohlavej (Larus melanocephalus)

Vprpade ochrany ajky iernohlavej ako neznmeho druhu vo verejnosti neexistuje iadny in osobitn zujem ohadne jeho ochrany. Takisto vzhadom ktomu, e lov hmyz prevane mimo zemia tu nie je ani priamy konflikt medzi jeho ochranou arybrskym vyuvanm zemia. Vo vnimonch prpadoch me zohra lohu spsob vyuvania Vtieho ostrova na rekrean ely (vodn porty, portov rybolov apod.).

1.6.3.4.3. Osobitn zujmy u druhu ajky sivej (Larus canus)

Vprpade ochrany ajky sivej ako neznmeho druhu vo verejnosti neexistuje iadny in osobitn zujem ohadne jeho ochrany. Takisto vzhadom k tomu, e lov hmyz prevane mimo zemia tu nie je ani priamy konflikt medzi jeho ochranou a rybrskym vyuvanm zemia. Vo vnimonch prpadoch me zohra lohu spsob vyuvania Vtieho ostrova na rekrean ely (vodn porty, portov rybolov apod.).

1.6.4. Hodnotenie alch osobitnch zujmov ochrany prrody akrajiny vzem

CHV Sava sa prekrva s nrodnou sstavou chrnench zem s zemm chrnenho arelu Sava, na zem ktorho plat tvrt stupe ochrany vzmysle zkona . 543/2002 Z. z. oochrane prrody akrajiny vznen neskorch predpisov (alej len zkon . 543/2002 Z. z.). Obe zemia s vymedzen pribline vrovnakch hraniciach. Vrmci zemnho systmu ekologickej stability sa zemie CHV (vodn ndr) prekrva snvrhom regionlneho biocentra, ktor prepja nadregionlny biokoridor rieky Vh vseku pod anad priehradou.

1.7. Vsledky kompletnho zisovania stavu lesa

Lesn porasty sa vpredmetnom CHV nenachdzaj.

2. Socioekonomick pomery (vyuvanie zemia a jeho okolia), pozitvne a negatvne faktory2.1. Historick kontext

Povaie je dominantne ovplyvovan riekou Vh. Sava vznikla v roku 1959 prehradenm vd Vhu o celkovej vmere 399,0014 ha a je prietokovou vodnou ndrou. Od tohto obdobia prela mnohmi zmenami. V rokoch 1962 1964 sa vybudovala hrdza, ktor umonila vznik lokality Vsadba. V roku 1976 sa vybudoval takmer v centre ndre umel trkov ostrov o rozlohe 2,8 ha. V rokoch 1984 a 2006 prebehla kompletn drba objektov celho vodnho diela a Sava bola celkom vypusten. Vetky tieto zsahy ovplyvnili zloenie jej avifauny. Sava bola vyhlsen za Chrnen tudijn plochu pravou Ministerstva kultry Slovenskej socialistickej republiky . 809/1980 32 zo da 29. 2. 1980 spolu s vymedzenm jej ochrannho psma, a to sinnosou od 1. 3. 1980. V roku 1995 sa zkonom . 287/1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny zjednotili pravidl pre ochranu zem, kde chrnenm arelom bol pridan tvrt stupe ochrany. Od tohto obdobia je Sava chrnenm arelom. Vroku 2008 bola vyhlsen za CHV.

2.2. Strun opis aktulneho stavu

Ponohospodrstvo

Na ploche CHV sa vyuva 9,18 ha ornej pdy. Bezprostrednej blzkosti (do 500m) od hranice CHV sa nachdzaj okrem ornej pdy, aj sady, zhrady,trval trvnat porasty ain, zhadiska ponohospodrskeho vyuvania - bliie nepecifikovan pdny fond.

Lesn hospodrstvo

VCHV Sava a ani v jeho tesnej blzkosti sa nenachdzaj lesn porasty ani in pozemky patriace do lesnho pdneho fondu.

Rekrecia aport

CHV Sava je sasou Povaskho kpenho rekreanho zemnho celku vodn ndr (VN) Sava. Vodn ndr vblzkosti kpenho mesta Pieany je dlhodobo predmetom letnho rekreanho a portovho vyuitia. Vodn plocha je vyuvan pre vodn porty, jachting, kanoistiku, lnkovanie, vyhliadkov plavby, pobyt pri vode. Hrdze ndre slia ako trasy pre pech, cyklistov, koruliarov apod. (monos napojenia na Vsku cykloturistick magistrlu smerom na ilinu). V severnej asti ndre na oboch stranch je sstreden vybavenos pre cestovn ruch lodenica, kempingy, hotely a in ubytovacie zariadenia adoplnkov sluby.

Vbezprostrednom zzem CHV Sava je rozvinut kpen turizmus viazan na vznamn kpele medzinrodnho vznamu stermlnymi pramemi, peia turistika vPovaskom Inovci, poznvac turizmus.

Poovnctvo arybrstvo

as CHV Sava je vsasnosti vyuvan na vkon rybrskeho prva, priom vinu takto vyuvanej oblasti tvor rybrsky revr . 2-5270-1-1 uvatea SRZ RADA ilina. Charakter revru: kaprovit vody. Poda 2, psm. b) vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z., sa plne vyluuje lov rb na Vtom ostrove avlokalite Vsadba, okrem toho lov rb vnonch hodinch vo vymedzench oblastiach alov rb vzimnch mesiacoch vcentrlnej asti CHV Sava.

Do zemia CHV Sava zasahuj 3 poovn revre.

Lov pernatej zveri je vCHV Sava vzmysle vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z., 2, psm. e) zakzan plne.

aba nerastnch surovn

Severne od zemia CHV Sava na zem mesta Pieany je evidovan prieskumn zemie pre termlne podzemn vody (spolonos HOREZZA a.s. Pieany, platnos 2009 - 2016). Juhozpadne cca 5 km od CHV Sava sa nachdza vhradn loisko zemnho plynu Madunice Vek Kostoany surenm dobvacm priestorom, zatia neaen, avhradn loisko zemnho plynu Madunice (Nafta a. s. Bratislava) surenm chrnenm loiskovm zemm, vsasnosti ete neaen. Valviu Vhu pod VN Sava s evidovan viacer menie loisk nevyhradench nerastov trkopieskov. Najbliie loisko je situovan vblzkosti junej hranice CHV Sava.

Vyuitie vody

Vlastn lokalita CHV Sava tvor sekundrny biotop vodnej ndre, ktor vznikla prehradenm rieky Vh vseku pod mestom Pieanyvrmci sstavy vodnch diel Vskej kaskdy pre potreby vroby elektrickej energie aprotipovodovej ochrany. Prietoky Vhu s rozdelen medzi pvodn koryto toku aderivan kanly vodnch diel vseku nad VN aj pod nm.

Vrmci mesta Pieany aokolitch obc sa nachdzaj vodn zdroje pre zsobovanie pitnou vodou. Ochrann psma vodrenskch zdrojov nezasahuj do CHV Sava.

Vokol CHV Sava je realizovanch avyuvanch viacero hydrogeologickch vrtov, vrtane vrtov stermlnou, minerlnou vodou na zem kpeov Pieany.

alie vyuitie

Vblzkosti CHV Sava sa nenachdzaj aktvne skldky odpadov, evidovan s rekultivovan skldky vRatnovciach, Sokolovciach aDrahovciach.

zemie CHV iastone zasahuje do vonkajieho ochrannho psma verejnho medzinrodnho a regionlneho letiska Pieany.

Kultrne dedistvo anboensk aktivity

Na zem CHV Sava sa nenachdzaj kultrne pamiatky aleboobjekty vznamn zhadiska kultrno-historickho dedistva. Vzem sa neeviduj kultrne ani nboensk aktivity, ktor by mohli ma dopad na predmet ochrany.

2.3. Nvrh zsad a opatren vyuvania zemia a jeho okolia z hadiska cieov ochrany

2.3.1. Nvrh zsad a opatren pre jednotliv predmety ochrany

Nvrh zsad a opatren vychdza z hodnotenia priaznivch stavov jednotlivch druhov vyhotovench OP SR vrokoch 2010-2012 aodporan navrhnutch expertmi v danom hodnoten ako aj zodporanch opatren vo vedeckch publikcich (Ggh et al. 2015, Karaska et al. 2015, Ridzo et al. 2015).

Nvrh zsad a opatren pre jednotliv druhy je tu uveden vcelom rozsahu nutnch opatren pre udranie optimlnej populcie dotknutch druhov. Vzhadom ktomu, e potrebn opatrenia abiotopov nroky jednotlivch druhov s mierne odlin, preto je potrebn tieto opatrenia zosladi. Preto taxatvne uveden opatrenia pre jednotliv druhy vkapitole 2.3.1. boli niie zoskupen do ekologicko-funknch priestorov srozlinm zoznamom opatren (kapitola 2.3.2.). Na jednotliv nroky druhov je toti potrebn dva v draz astanovi prsnejiu ochranu poda tchto nrokov iba vasti zemia, v inch zemiach me by ochrana prrody miernejia. Nvrh tchto finlnych opatren (ktor sa odporaj na realizciu) v ekologicko-funknch priestoroch vak mus bra v vahu nroky jednotlivch druhov, preto tu uvdzame vplnom rozsahu nroky druhov. Smerodajn pre nvrh obmedzen a opatren s vak syntetick nvrhy vkapitole 2.3.2. vychdzajce znvrhov kapitoly 2.3.1

2.3.1.1. Nvrh zsad a opatren pre rybra rieneho (Sterna hirundo)

Na udranie stavu rybra rieneho na stupni Apriaznivho stavu je potrebn realizova nasledovn manamentov opatrenia:

dslednm uplatovanm vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z. zabezpei hniezdne kolnie, aby nedochdzalo kvyruovaniu poas hniezdneho obdobia rekreantmi, portovmi rybrmi, fotografmi apod.,

zabezpei pravideln manament hniezdneho ostrova nielen pre rybre, ale aj pre ajky smejiv, aby sa predilo vytlaniu rybrov ajkami,

na vhodnch miestach budova nov ostrovy pre hniezdenie druhu,

monitorova potencilny vskyt norka americkho ainch invznych druhov eliem.

2.3.1.2. Nvrh zsad a opatren pre ajku iernohlav (Larus melanocephalus)

Na udranie stavu ajky iernohlavej na stupni B priaznivho stavu je potrebn realizova nasledovn manamentov opatrenia:

dslednm uplatovanm vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z. zabezpei hniezdne kolnie, aby nedochdzalo k vyruovaniu poas hniezdneho obdobia rekreantmi, portovmi rybrmi, fotografmi apod.,

zabezpei pravideln manament hniezdneho ostrova,


2.3.1.3. Nvrh zsad a opatren pre ajku siv (Larus canus)

Vzhadom ktomu, e zemie je jedno ztroch doloench hniezdisk druhu u ns, je potrebn zachova hniezdne monosti pripraven na prpadn optovn zahniezdenie na Vtom ostrove aj Vsadbe aj napriek tomu, e druh vposlednch 5 rokoch vzem nehniezdil. Je potrebn realizova nasledovn manamentov opatrenia:

dslednm uplatovanm vyhlky CHV Sava zabezpei hniezdne kolnie, aby nedochdzalo kvyruovaniu poas hniezdneho obdobia rekreantmi, portovmi rybrmi, fotografmi apod.,

zabezpei pravideln manament hniezdneho ostrova,


2.3.2. lenenie zemia na ekologicko-funkn priestory (EFP)

Vsasnosti s predmetom ochrany vCHV Sava tri druhy vodnch vtkov. Pre ochranu tchto druhov vzhadom kvyie uvedenm cieovm stavom boli na zklade odporan expertov avedeckch dt navrhnut zsady opatren. Tieto opatrenia s vak pre jednotliv druhy odlin. Navye asti CHV Sava vyuvaj jednotliv druhy na rzne ely, priom pre zachovanie tchto druhov je potrebn zachova jednotliv typy funknho vyuitia CHV (hniezdisk, lovisk, zemia vznamn pre rozmnoovanie potravy). Preto je nutn rozleni CHV Sava pri nvrhu opatren na tri EFP, kde sa nvrhy opatren prispsobia druhom aich nrokom vrznych astiach zemia.

CHV Sava sa za elom optimalizcie navrhnutch zsad ochrany aopatren a za elom efektvneho manamentu populci vtch druhov len na nasledovn EFP:

EFP1 hniezdisk vodnho vtctva

EFP2 lovisk vodnho vtctva

EFP3 okrajov zna lovsk vodnho vtctva

Obr. 1. lenenie CHV Sava na ekologicko-funkn priestory

2.3.2.1. Nvrh zsad a opatren vEFP1 hniezdisk vodnho vtctva

EFP1 hniezdisk vodnho vtctva je vylenen na mieste Vtieho ostrova apsu okolo neho vo vzdialenosti 100 m od ostrova. Samotn ostrov predstavuje hniezdisk vetkch troch kritriovch druhov v CHV, teda hniezdisk rybra rieneho, ajky iernohlavej a ajky sivej.

Jedinm druhom pozemku v EFP1 (obr. 1) je vsasnosti vodn plocha (100 %) napriek tomu, e ide oVt ostrov apriahlch 100 m vodnej plochy okolo neho.

Zsady opatren vEFP1 by mali smerova k zachovaniu alebo zlepeniu hniezdnych biotopov a zveniu hniezdnej spenosti kritriovch druhov, pre ktor je EFP1 vylenen. Opatrenia realizovan vtomto zem vak bud prnosom aj pre ochranu ostatnch druhov vyuvajcich ostrov na hniezdenie a odpoinok (chavko non, ajka smejiv, rzne druhy kac).

Pre zlepenie podmienok pre druhy, ktorch ochrana je vEFP1 prioritou, je potrebn realizova nasledovn opatrenia:

vykonva pravideln manament celho ostrova vmimohniezdnom obdob, spovajci v odstraovan biomasy kosenm a odstraovan nletovch a invznych drevn ato minimlne 1x rone,

pokrva asti ostrova trkovm substrtom a udriava tieto miesta bez vegetcie na zvenie hniezdnej spenosti ajkovitch druhov,

zabezpei monitoring populcie rybra rieneho, ajky iernohlavej, ajky sivej aostatnch druhov vtctva vyuvajcich na hniezdenie vt ostrov (ajka smejiv, chavko non a in),

zamedzi vstavbe investinch zmerov ohrozujcich hniezdne lokality vtomto EFP ajeho okol,

vspoluprci so strou prrody arybrskou strou zabezpei pravideln kontroly, aby nedochdzalo kvyruovaniu poas hniezdneho obdobia rekreantmi, portovmi rybrmi, fotografmi apod. adsledne kontrolova ustanovenia vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z.

zabezpei pravideln monitoring invznych druhov eliem (napr. norok americkpod.), ale aj umi zavleench eliem (napr. kuna skaln) a v prpade potvrdenia vskytu zabezpei okamit eliminciu,

realizova informan a praktick ekovchovn aktivity na kolch vokolitch obciach,

zabezpei pravideln manament hniezdneho biotopu aj pre ajky smejiv, aby sa predilo vytlaniu rybrov ajkami,

zabezpei monitoring vskytu a vplyvu nepvodnch druhov vodnch vtkov (hska thla, kazarka hrdzav apod.) na pvodn druhy vtkov a v prpade dokzanho negatvneho dopadu eliminova ich hniezdenie,

vypracova tdiu krkovania na hniezdnu spenos vodnch vtkov na Vtom ostrove avprpade potvrdenia negatvneho dopadu na hniezdnu spenos vyli alebo obmedzi tto innos.

2.3.2.2. Nvrh zsad opatren vEFP2 lovisk vodnho vtctva

EFP2 lovisk vodnho vtctva je vylenen v rmci viny vodnej plochy vCHV, ie vodn plocha samotnej VN Sava, ale aj as toku Vhu pod priehradou. Tieto miesta s loviskami jednak kritriovch druhov vtkov v CHV, ale aj loviskom a miestom oddychu inch druhov vtkov vyskytujcich sa v CHV.

Jedn sa oEFP snajvou rozlohou vodnej plochy (95,03 %), nasleduj zastavan plocha andvoria (2,66 %), ostatn plocha (2,09 %), orn pda (0,19 %), zhrady (0,02 %) a trval trvne porasty (0,01 %).

Zsady opatren vEFP2 by mali vychdza predovetkm z trofickch nrokov kritriovch druhov vtkov, pre ktor je toto EFP prioritne vylenen. Prioritou ochrany v tomto EFP s vsasnosti predovetkm lovisk rybra rieneho a ajky iernohlavej. Tento EFP vak pri dodran niie uvedench zsad (opatren) prispeje aj kudraniu potravnch podmienok pre ajku smejiv, ktor nie je kritriov druh, ale vCHV sa nachdza jej najpoetnejia slovensk kolnia.

Pre zlepenie podmienok druhov, ktorch ochrana je vEFP2 prioritou, je potrebn realizova nasledovn opatrenia:

dsledne posdi prpravu investinch zmerov vtomto EFP, ale aj vjeho bezprostrednom okol zpohadu dopadu na predmety ochrany apovoli ich vprpade ak nie je oakvan vznamn negatvny dopad na predmety ochrany,

zabezpei pravideln monitoring invznych druhov eliem (napr. norok americk apod.) avprpade potvrdenia vskytu zabezpei okamit eliminciu,


vspoluprci so strou prrody arybrskou strou zabezpei pravideln kontroly, aby nedochdzalo kporueniam ustanoven vyplvajcich z vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z. adanho stupa ochrany prrody,

na vhodnch miestach budova nov mal (s priemerom aspo pribline 15 metrov) ostrovy pre hniezdenie kritriovch druhov,

vprpade vraznejej sedimentcie ndre usmerni abu sedimentov tak aby zostal zachovan charakter ostrovov bez ich spojenia sbrehom avyaen sedimenty vprpade monosti poui na vybudovanie novch ostrovov,

realizova pravidelne ichtyologick prieskum vrmci VN Sava (aspo raz za 10 rokov) za elom zistenia trofickej zkladne predmetov ochrany.

2.3.2.3. Nvrh zsad opatren vEFP3 okrajov zna lovsk vodnho vtctva

EFP3 okrajov zna lovsk vodnho vtctva je vylenen vrmci lokality Vsadba, alej predstavuje as inundcie Vhu pod prehradenm abon rameno Vhu. Tieto miesta predstavuj biotopy, kde sa rozmnouj aprevaj druhy ivochov, ktormi sa ivia kritriov druhy vtkov apreto je nutn ich zachova vo najlepom stave, o prispeje aj kprosperovaniu kritriovch druhov.

Jedn sa oEFP snajvou rozlohou ostatnej plochy (54,64 %), alej nasleduj vodn plocha (38,01 %), trval-trvne porasty (5,73 %), zastavan plocha andvoria (1,51 %) aorn pda (0,11 %).

Zsady opatren vEFP3 s mierne benevolentnejie ako vpredchdzajcich EPF amali by mali smerova predovetkm kzachovaniu biotopov acelkovej rozmanitosti zemia, kde sa rozmnouj aprevaj druhy ivochov, ktormi sa ivia kritriov druhy vtkov.

Pre zlepenie podmienok pre druhy, ktorch ochrana je vEFP3 prioritou je potrebn realizova nasledovn opatrenia:

dsledne posdi prpravu investinch zmerov vtomto EFP ajeho bezprostrednom okol zpohadu dopadu na predmety ochrany apovoli ich vprpade ak nie je oakvan vznamn negatvny dopad na predmety ochrany,

zabezpei pravideln monitoring invznych druhov eliem (napr. norok americk) avprpade potvrdenia vskytu zabezpei okamit eliminciu,


vspoluprci so Strou prrody aRybrskou strou zabezpei pravideln kontroly, aby nedochdzalo kporueniam ustanoven vyplvajcich z vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z. adanho stupa ochrany prrody,

vybudova umel vodn plochy,

monitorova aodstrni ierne stavby aierne skldky,

realizova ichtyologick prieskum avytvori vhodn podmienky pre neres rb (bon ramen apod).

3. Ciele starostlivosti a opatrenia na ich dosiahnutie3.1. Stanovenie dlhodobch cieov starostlivosti vnadvznosti na ekologicko-funkn priestory

Do roku 2046 boli stanoven nasledovn ciele ochrany:

1. Zachova a udra priazniv stav rybra rieneho (Sterna hirundo) v kategrii A priaznivho stavu[footnoteRef:3] (za cel EFP1, EFP2, EFP3 spolu). [3: Vzmysle defincie vtabuke . 3]

2. Udra vhodn hniezdne podmienky pre ajku iernohlav (Larus melanocephalus) aajku siv (Larus canus) a zachova a udra priazniv stav ajky iernohlavej vkategrii B priaznivho stavu[footnoteRef:4] (za cel EFP1, EFP2, EFP3 spolu). [4: Vzmysle definci vtabuke . 6 a. 9]

3. Zvi ekologick povedomie miestnych obyvateov a zlepi spoluprcu svlastnkmi asprvcami pozemkov pri ochrane vtctva

Limitujce faktory

Vntorn prrodn faktory

Vo vzahu kcieu 1. a2. s limitujcimi faktormi predovetkm prirodzen sukcesia amedzidruhov kompetcia.

Prirodzen sukcesia je faktor, ktor je potrebn pri snahe odosiahnutie cieov 1. a2. bra najviac v vahu. Absencia manamentu Vtieho ostrova shniezdnou kolniou rybra rieneho aajky iernohlavej a jehoponechanie bez starostlivosti vedie ksvislmu zrastu rastlinami vprpade, e nie je substrt ostrova pecilne upraven (fliami na ktor je nasypan trk). To by vhorizonte pr rokov viedlo krchlemu poklesu hniezdnej populcie rybra rieneho aj ajky iernohlavej anprava zanedbanho biotopu by bola niekokonsobne nronejia, ako pri pravidelnom kadoronom manamente. Nakoko sa na VN Sava ani na priahlom koryte Vhu nenachdzaj iadne nhradn hniezdne ostrovy, je potrebn prirodzen sukcesiu sprvne cielenmi opatreniami blokova. Jednou z monost je pravideln kadoron odstrnenie vegetcie z ostrovov a jeho prava a po trkov substrt. Druhou nkladnejou monosou je prava povrchu poloenm fli na vybran asti Vtieho ostrova apokrytie tejto flie trkom, ktor bude na flii rchlo presycha, o spsob, e sa rastliny bez prstupu kpodzemnej vode nepreij. Takto manament by sa mal vykonva predovetkm na hniezdiskch rybra rieneho. ajka iernohlav potrebuje riedky anzkostebeln zrast, ktor by mal pokrva zvyok ostrova. Pri dostatku hniezdnych monost pre ajku smejiv nedochdza kvytlaniu rybrov rienych okrajov, menej vhodn asti ostrova.

Medzidruhov kompetcia vplva na hniezdenie aj hniezdnu spenos vetkch kritriovch druhov. Na rybra rieneho vplva najviac kompetcia sajkou smejivou, nakoko obsadzuje svoje hniezdne teritria skr ako rybr. Je via, silnejia aaj agresvnejia. Svoje hniezdne teritrium si brni avyha rybre do neobsadench ast kolnie, ktor s vak menej vhodn na hniezdenie. Preto treba zabezpei, aby mali oba druhy dostatok vhodnho hniezdneho biotopu. V rmci medzidruhovch vzahov tchto dvoch ajkovitch vtkov, negatvne psob na hniezdnu spenos rybrov aj kleptoparazitizmus teda kradnutie ulovenej potravy jedincom inho alebo rovnakho druhu. alm druhom, ktor negatvne vplva na spenos hniezdenia rybra rieneho, ale aj ajky iernohlavej, je prtomnos ajky ltonohej, ktor priamo prenasleduje mlat mench ajkovitch druhov. Priamo detruktvne vak psob prtomnos predtorov na ostrove. ZVtieho ostrova s doloen prpady vskytu kuny skalnej atchora tmavho. Ich pvod nie je jasn, ale pravdepodobne boli na ostrove vysaden zmerne, aby decimovali vtie spoloenstv.

Vntorn lovekom podmienen faktory

Vsasnosti je manament Vtieho ostrova v CHV Sava zaloen vlune na kapacitch dobrovonch ochrancov prrody, ktor maj na tto aktivitu vnimku. OP SR na tto aktivitu nem dostaton kapacity. Kapacity dobrovonch ochrancov prrody s tak limitujcim faktorom pre dosiahnutie cieov 1. a 2. Limitujcim faktorom me by aj neleglne vstupovanie na ostrov a snahy o vie rekrean vyuitie jeho okolia.

Vprpade kapact dobrovonch ochrancov prrody vykonvajcich na lokalite manament sa za sasnej socilnej situcie na Slovensku d predpoklada, e v tomto zem sa udr dostaton poet osb ochotnch participova aktvne na ochrane lokality. V prpade zhorenia socilnej situcie v regine je vak mon, e dobrovonci, ktor sa manamentu hniezdnych ostrovov venuj v sasnosti, nebud ma popri inej prci na manament as ansledne rchlo djde k zhoreniu podmienok pre hniezdenie biotopov (absencia manamentu a jej dopady s uveden vo vntornch prrodnch faktoroch). Kee ochrana prrody adrba hniezdnych biotopov je dnes zvisl na innosti dobrovonkov, absencia ich aktivt by sa citene prejavila na populcich kritriovch druhov. Preto je dleit, aby sa zvili personlne kapacity OP SR Sprvy Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty, ktor by na lokalite vykonvala dozor dodriavania legislatvy a zrove zabezpeila aj vhodn manament hniezdnych ostrovov na lokalite.

Nedodriavanie ustanoven vyhlky MP SR . 32/2008 Z. z. zvis od miery informci, ktor ovzname lokality dostva verejnos aod spsobu sprstupnenia lokality. Pretoe zapojenie verejnosti a veobecn akceptcia ochrany prrody je kovm limitujcim faktorom, preto je zvenie povedomia uren ako samostatn dlhodob cie 3. Pri veobecnej akceptcii ochrany prrody na tejto lokalite je efektvnejia aj represvna as ochrany zameran na jednotlivcov nerepektujcich zkladn ustanovenia legislatvy. Pritom nedodriavanie niektorch ustanoven (naprklad zkaz vstupu na Vt ostrov) me ma vhniezdnom obdob aj pri jednej nvteve fatlne nsledky na hniezdnu populciu priamym zlikvidovanm znok ale aj obrovskm zvenm mortality mlat a tm pdom aj nzkou hniezdnou spenosou. Preto je dleit vo verejnosti udriava pozitvny vzah khodnotm ochrany na tejto lokalite prostrednctvom prednok, exkurzi astavby infratruktry na pozorovanie vtctva (pozorovaten vtctva, nun panely apod.). Naopak vprpadeprpravy zmerov na vie aktvne rekrean vyuitie lokality je nutn prostrednctvom dozoru OP SR vasn zastavenie problematickch zmerov. elom je znenie vyruovania a tm znenie rizika nedosiahnutia dlhodobch cieov 1. a2. asystematick usmernenie rozvoja aktvneho cestovnho ruchu. alm vntornm lovekom podmienenm faktorom je krkovanie mlat ajok iernohlavch, rybrov rienych a ajok smejivch, ktor m pri dlhodobom pobyte v kolni negatvny dopad na hniezdnu spenos vetkch spomnanch druhov. Navye vsledky zskan krkovanm neprinaj adekvtne daje avsasnej dobe je mon ich nahradi citlivejmi spsobmi zskania dajov opohybe druhov telemetriou.

Vonkajie prrodn faktory

Faktormi ovplyvujcimi ciele 1. a2. je aj situcia na zimoviskch amigranch zastvkach hniezdiov CHV Sava arenie nepvodnch druhov invznych eliem (norok americk, psk medvedkovit amedvedk istotn) avtkov (hska thla, kazarka hrdzav) apotencilne mu naplnenie cieov naplni aj medzidruhov interakcie medzi pvodnmi druhmi.

Situcia na zimoviskch amigranch zastvkach sa me negatvne odrazi na hniezdnych populcich uns ato vprpade, ak sa na tchto lokalitch zhor potravn dostupnos, resp. zvi priame prenasledovanie. Vprpade rybra rieneho s vak zimovisk umiestnen predovetkm na pobre junej, zpadnej avchodnej Afriky, mimo miest vStredomor, kde je prenasledovanie vtctva apytliactvo najrozrenejie. Vprpade, ak by sa zvanos tohto faktoru zvila, nsledn dopad na populciu by sa neprejavil okamite, ale najskr plynulm dlhodobm poklesom. Na znenie vplyvu tohto faktoru tak me dlhodobo sli len udranie vysokho tandardu eurpskej legislatvy, aby aspo na hniezdiskch na ktor mme dosah bola udran efektvna ochrana azrove dodriavanie medzinrodnch dohd (Dohovor omokradiach majcich medzinrodn vznam predovetkm ako biotopy vodnho vtctva, Dohoda oochrane africko-eurozijskch druhov sahovavho vtctva ain). Doplnkovmi opatreniami keliminovaniu psobenia tohto faktoru me by snaha ozlepenie kvality potravnch biotopov a alch opatren pre zvenie hniezdnej spenosti vCHV Sava. Pre ajku iernohlav s typick medziron vkyvy vpoetnosti. Je vemi pravdepodobn, e hniezdna populcia zCHV Sava hniezdi vniektor roky aj vinch blzkych kolnich, preto je dleitm vonkajm faktorom aj stav populcie ahniezdna spenos vokolitch kolnich. Najbliie hniezdisk s na Vtom ostrove na Hruovskej zdri ahniezdisk pri Neziderskom jazere vRaksku. Pre stav populcie vzem je dleit aj zachovanie priaznivch hniezdnych podmienok vokolitch kolnich. Druh zimuje na pobre ierneho aStredozemnho mora, kde hroz zven miera prenasledovania druhu alebo detrukcia biotopov. Vsledkykrkovania naznauj, e nae populcie ajky iernohlavej zimuj na severozpadnom pobre Atlantickho ocenu, kde je pravdepodobnos prenasledovania adetrukcie biotopu niia ako vjunej ajuhovchodnej Eurpe.

renie nepvodnch invznych ivochov sa ukazuje v celej Eurpe ako jedno znajvnejch ohrozen autochtnnej fauny. Tieto druhy psobia na pvodn druhy priamou predciou, vytlanm zich biotopov alebo prenosom chorb. Nae druhy nie s prispsoben na ich prtomnos anevedia, ako sa pred nimi brni. Vprpade rybra rieneho tak norok americk predovanm doke vemi rchlo zni hniezdnu populciu vpriebehu sezny aj o40 % (daje zCHV Dunajsk luhy, ale aj zo zahraniia). V sasnosti vskyt ani jednho zuvedench druhov eliem na VN Sava zisten nebol a ani virom okol. Vzhadom knevekej rozlohe Vtieho ostrova by aj nhodn vskyt jednho jedinca uvedench eliem mohol vies kzdecimovaniu hniezdnych populci ajkovitch, ale aj inch druhov vtkov. Rchlos renia tchto druhov zeskej republiky ajunho Slovenska poukazuje na to, e koncom tohto desaroia u me by Sava priamo ohrozen invznymi elmami. Riziko tohto negatvneho vplyvu me by znen len dslednm monitoringom priamo na Vtom ostrove, na brehoch VN Sava, ale aj virom okruhu archlou aefektvnou eradikciou tchto eliem vokol pred zaatm hniezdenia. Eradikcia sa d efektvne vykona len za spoluprce ochranrskych organizci, rybrskych a poovnch zdruen, nakoko ani jeden z tchto subjektov nem samostatne dostaton kapacity na vykonanie tohto opatrenia.

Potencilnym limitom mu by aj medzidruhov interakcie medzi pvodnmi druhmi vtctva riacimi sa na Slovensku. Takto me by vnman zven poet kormornov vekch zimujcich na Save apriahlch sekoch Vhu vo vyom pote vdsledku nrastu hniezdiacich populci vokol Baltskho mora. Vtomto ohade je potrebn zabezpei dostaton diverzitu biotopov na loviskch kormorna vekho, ktor s zrove loviskami rybra rieneho, aby tieto biotopy poskytovali dostaton krytov monosti amonosti na rozmnoovanie pre pvodn druhy rb apopulcie rb neboli zraniten vprpade vyieho potu zimujcich kormornov. Rovnako je na tchto miestach potrebn realizova ichtyologick prieskum (niie uveden realizan aktivita SKCHVU026-06) apoda jeho vsledkov navrhova zodpovedajce opatrenia vdruhovej ochrane jednotlivch druhov vtctva nielen priamo vCHV Sava, ale aj vbezprostrednom okol. Takto postupnos prispeje kzneniu psobenia tohto limitujceho faktoru.

Okrem toho limitujcim faktorom pre splnenie cieov ochrany vzem me by aj sedimentcia vodnej ndre vdsledku doplavenia sedimentov riekou Vh. Vtomto prpade hroz, e sedimentcia povedie vdlhodobom horizonte kspojeniu Vtieho ostrova sbrehom vodnej ndre. Ostrov by tak prestal by atraktvny pre hniezdenie vodnho vtctva. Je preto dleit podporova aktivity vodohospodrskych organizci sledujcich sedimentciu vodnej ndre avprpade potreby usmerni abu sedimentov tak, aby ostal zachovan charakter ostrova bez jeho spojenia sbrehom.

Vonkajie lovekom podmienen faktory

Vo vine zemia CHV Sava plat 3. alebo 4. stupe ochrany. Jedin lovekom podmienen vonkajie faktory s potencilne plny na rekrean vyuitie vodnej plochy alebo priamo Vtieho ostrova, ktor sa ale daj vasnm zachytenm odvrti u vpoiatonom tdiu (ak tieto plny s problematick zpohadu cieov ochrany). Vonkajm lovekom podmienenm faktorom me by aj zneisovanie rieky Vh, m by dolo kbytku vhodnej potravy pre rybre aj ajky. Preds zvanm kodm sa d prostrednctvom preventvnych kontrol kvality vody asystematickm sledovanm potencilnych negatvnych innost.

3.2. Stanovenie operatvnych cieov vnadvznosti na ekologicko-funkn priestory

Pre dosiahnutie 3 dlhodobch cieov do roku 2046 bolo navrhnutch 6 operatvnych cieov:

1. Zachova a udra priazniv stav rybra rieneho (Sterna hirundo) v kategrii A priaznivho stavu.

1.1. Udra priemern stav (v pronej peride) populcie rybra rieneho (Sterna hirundo) na minimlne 60 proch (v EFP1,EFP2, EFP3).

1.2. Zachova vhodn biotop rybra rieneho na ploche 1000 m2 (v EFP1).

2. Udra vhodn hniezdne podmienky pre ajku iernohlav (Larus melanocephalus) aajku siv (Larus canus) a zachova a udra priazniv stav ajky iernohlavej vkategrii B priaznivho stavu.

2.1. Udra priemern stav (v pronej peride) populcie ajky iernohlavej (Larus melanocephalus) na minimlne 9 proch (v EFP1, EFP2, EFP3).

2.2. Zachova vhodn biotop snzkou a riedkou vegetciou pre ajku iernohlav (Larus melanocephalus) aajku siv (Larus canus) na rozlohe 3 ha (v EFP1).

3. Zvi ekologick povedomie miestnych obyvateov a zlepi spoluprcu s vlastnkmi a sprvcami pozemkov pri ochrane vtctva

3.1. Zlepi rove poznania vtctva vo verejnosti, propagova mylienku ochrany vznamnej ornitologickej lokality a vybudova infratruktru pre pozorovanie vtctva na lokalite.

3.2. Zapoji vlastnkov a uvateov pozemkov a poovnch arybrskych revrov do ochrany lokality a dodriavania predpisov na seku ochrany prrody.

3.3. Rmcov plnovanie a modely hospodrenia pre lesn biotopy

V CHV Sava nie s iadne lesn porasty na lesnom pdnom fonde, preto rmcov plnovanie amodely hospodrenie vtomto CHV nie s relevantn.

3.4. Navrhovan opatrenia, stanovenie harmonogramu ich plnenia, urenie subjektu zodpovednho za ich plnenie, stanovenie meratench indiktorov ich plnenia

Tabuka . 12 Navrhovan opatrenia pre dosiahnutie operatvnych cieov

slo opatrenia

Opatrenie

Lokalita

Priorita

Operatvny cie . 1.1. Udra priemern stav (v pronej peride) populcie rybra rieneho (Sterna hirundo) na minimlne 60 proch

1.1.1.

Zabezpei pravideln kontroly zemia adodriavanie legislatvy profesionlnou strou prrody.

CHV

VP

1.1.2.

Zabezpei kontinulny monitoring invznych druhov nepvodnch eliem priamo vCHV avbezprostrednom okol.

CHV a 15 km okolie

VP

1.1.3.

Udra vhodn potravn biotopy na rieke Vh vseku 20 km nad apod vodnm dielom prostrednctvom vylenia zsahov do koryta (aby trku, stavba malch vodnch elektrrn apod.).

EFP2, EFP3, aokolie CHV

SP

1.1.4.

Zabezpei kadoron monitoring populcie rybra rieneho.

CHV

SP

1.1.5.

Zabezpei pravideln manament hniezdneho ostrova nielen pre rybre, ale aj pre ajky smejiv aby sa predilo vytlaniu rybrov ajkami.

EFP1

VP

1.1.6.

Udra aposilni existujcu populciu krlika divho na Vtom ostrove ako predpoklad pre udraten manament vegetcie na ostrove.

EFP1

SP

1.1.7.

Monitorova sedimentciu vodnej ndre avprpade potreby ju usmerni tak aby ostali zachovan podmienky pre hniezdenie vodnho vtctva na Vtom ostrove.

EFP2

SP

1.1.8.

Vytvorenie novho ostrova[footnoteRef:5] pre hniezdenie rybra rieneho. [5: Predpoklad sa predbene vstavba novho ostrova spriemerom 15 metrov za smernou hrdzkou voblasti tzv. Kubnovej vsadby tak, aby takto vstavba neovplyvnila prietokov pomery ndre. Vokol novho ostroveka sa nepredpokladaj vznamnejie obmedzenia tak ako platia dnes na Vtom ostrove avjeho okol, obmedzenia sa mu dotkn len bezprostrednho okolia poas hniezdneho obdobia.]

EFP2, EFP3

SP

Operatvny cie . 1.2. Zachova vhodn biotop rybra rieneho na ploche 1000m2

1.2.1.

Kadorone pokosi a odstrni vegetciu zVtieho ostrova narozlohe minimlne 3 ha aby nedochdzalo kzarastaniu ostrova.

EFP1

VP

1.2.2.

Technicky zabezpei pravu vybranch ast Vtieho ostrova orozlohe minimlne 1000 m2 poloenm fli a pokrytie tejto flie trkom.

EFP1

VP

1.2.3.

Odstrni zobvodu ostrova stromov oproti stavu vroku 2015.

EFP1

SP

Operatvny cie 2.1. Udra priemern stav (v pronej peride) populcie ajky iernohlavej (Larus melanocephalus) na minimlne 5-9 proch

2.1.1.

Zabezpei pravideln kontroly zemia adodriavanie legislatvy profesionlnou strou prrody.

CHV

VP

2.1.2.

Zabezpei kontinulny monitoring invznych druhov nepvodnch eliem priamo vCHV a v bezprostrednom okol.

CHV a 15 km okolie

VP

2.1.3.

Zabezpei kadoron monitoring populcie ajky iernohlavej a ajky sivej.

EFP1, EFP2, EFP3

VP

2.1.4.

V okol do 30 km od CHV vyli pouvanie ltok uvedench v Zozname zakzanch prpravkov na ochranu rastln, ktor s zakzan pouva vchrnench vtch zemiach.

CHV

SP

Operatvny cie . 2.2. Zachova vhodn biotop snzkou a riedkou vegetciou pre ajku iernohlav (Larus melanocephalus) aajku siv (Larus canus) na rozlohe 3 ha

2.2.1.

Kadorone pokosi a odstrni vegetciu zVtieho ostrova narozlohe minimlne 3 ha.

EFP1

VP

2.2.3.

Odstrni zobvodu ostrova stromov vporovnan so stavom vroku 2015.

EFP1

SP

Operatvny cie . 3.1. Zlepi rove poznania vtctva vo verejnosti, propagova mylienku ochrany vznamnej ornitologickej lokality avybudova infratruktru pre pozorovanie vtctva na lokalite

3.1.1.

Kadorone organizova exkurzie na lokalitu s pozorovanm vtctva pre verejnos.

CHV

SP

3.1.2.

Vybudova nun chodnk na lokalite.

CHV

SP

3.1.3.

Vybudova aspo dve pozorovatene vtctva na lokalite.

CHV

SP

3.1.4.

Pravidelne organizova prednky na vetkch kolch v okolitch obciach aaj okresnch mestch.

CHV

NP

3.1.5.

Vydva letky o lokalite aumiestova pravidelne svisiace lnky aj do regionlnych mdi anakrti film olokalite.

CHV

NP

Operatvny cie . 3.2. Zapoji vlastnkov auvateov pozemkov apoovnch arybrskych revrov do ochrany lokality adodriavania predpisov na seku ochrany prrody.

3.2.1.

Spolupracova s miestnou rybrsku str a uvatemi rybrskych revrov pri kontrole dodriavania predpisov na seku ochrany prrody vspoluprci so strou prrody.

CHV

SP

Realizan aktivity navrhovanch opatren

Praktick starostlivos

Tabuka . 13 Aktivita Udranie hniezdnych podmienok ajkovitch druhov na Vtom ostrove vCHV Sava

1. Nzov a kd aktivity v CHV

SKCHVU026-01 Udranie hniezdnych podmienok ajkovitch druhov na Vtom ostrove vCHV Sava

2. Prslun operatvny cie

1.1., 1.2. a2.2.

3. Prslun opatrenie pre druhy

1.1.5., 1.1.7, 1.2.3., 1.2.1., 2.2.1., 2.2.3.

4. Strun popis aktivity v CHV

Aktivita predpoklad pravideln drbu hniezdnych biotopov u existujcich kolni vodnho vtctva za elom obnovy hniezdnych podmienok pre predmety ochrany.

5. Detailnej popis aktivt

Bude potrebn kadorone kosi vegetciu na Vtom ostrove na celej jeho rozlohe. Kosenie je potrebn realizova po ukonen hniezdnej sezny. Rovnako je potrebn odstraova aj dreviny (obzvl invzne druhy) zostrova amon je ponechva len solitrne stromy po obvode ostrova (stromy shniezdami chavkoa nonho aokolit stromy, prpadne in). Okrem zariadenia na kosenie ostrova avyrezvanie drevn (krovinorez, pla apod.) bude pre realizciu aktivity nutn zabezpei aj prostriedky (resp. dostaton kapacity) na prepravu na ostrov ako osb realizujcich manament, tak aj nradia, kede vsasnosti SOP SR dostaton kapacity na tto aktivitu nem.

6. Priorita

Vysok

7. Miesto realizcie

CHV Sava Vt ostrov

8. Obdobie realizcie

Kadorone po vyhniezden vcelom obdob platnosti programu starostlivosti oCHV (2017-2046)

9. Zodpovednos

MP SR

10. Odhadovan vdavky / rok

Priemerne 3 000 /rok[footnoteRef:6] [6: Kadch p rokov bude potrebn zabezpei extenzvnej manament celho ostrova (vrtanie odstrnenia invznych drevn, likvidcie invznych rastln), preto vtchto rokoch bud celkov nklady vyie ako premern, vostatnch rokoch bud nklady niie.]

11. Predpokladan zdroj financovania

Eurpske trukturlne ainvestin fondy, ttny rozpoet, in zdroje

12. Spsob vyhodnotenia realizcie

Zveren sprva zrealizcie manamentu.

Tabuka . 14 Aktivita Zlepenie hniezdnych podmienok rybra rieneho na Vtom ostrove vCHV Sava


SKCHVU026-02 Zlepenie hniezdnych podmienok rybra rieneho na Vtom ostrove vCHV Sava


1.2.


1.2.2.


Aktivita predpoklad obnovenie biotopov rybra rieneho na Vtom ostrove vo vom rozsahu. Vdsledku cielenho manamentu na tento druh toti na Vtom ostrove takmer plne zanikli vhodn biotopy (rozsiahlejie plochy sobnaenm trkovm substrtom).


V rmci manamentu, resp. obnovy biotopov aich dlhdobho udrania je potrebn na vybranch miestach vhodnch pre hniezdenie rybra rieneho poloi nepriepustn dostatone hrub (aby nedolo kjej pokodeniu, pretrhnutiu pri chdzi po ostrove, alebo pri podhraban hlodavcami) fliu, zasypa ju vrstvou trku aupravi vhodne aj jej okolie. Takto prava zabezpe dlhodob udranie vhodnho biotopu pre rybra rieneho, kee vhodn typ flie zabezpe presychanie trku azamedz zarastaniu vrstvy trku vegetciou.

6. Priorita

Vysok

7. Miesto realizcie

CHV Sava Vt ostrov


2017-2019, nsledne v dvojronch intervaloch drobn drba uskutonench opatren (prava pokodench fli, doplnenie trkovho substrtu)

9. Zodpovednos

MP SR

10. Odhadovan vdavky/ rok

Priemerne 310 /rok




Zveren sprva.

Tabuka . 15 Aktivita Vytvorenie novch hniezdnych prleitosti pre ajkovit druhy vtkov prostrednctvom vybudovania novho ostrova


SKCHVU026-03 Vytvorenie novch hniezdnych prleitosti pre ajkovit druhy vtkov prostrednctvom vybudovania novho ostrova[footnoteRef:7] [7: Nov ostrov je mon vybudova len voblasti za asou ochrannej hrdze, ktor sli ako smern stavba vblzkosti tzv. Kubnovej vsadby. Vtomto mieste vstavba negatvne neovplyvn prietokov pomery vndri. Prpadn nvrh novho umelho ostrova neme obmedzi existujce u povolen aktivity vo vodnej ndri, napr. plavebn drhy acyklotrasy.]


1.1., 1.2.


1.1.5., 1.1.7., 1.1.8., 1.2.2.


Na VN Slava sa na vhodnom mieste postav nov men ostrovek pre hniezdenie vtctva. Aktulny stav, kedy hniezdne biotopy s len na jednej lokalite, neumouje optimlne zacieli manament na rybra rieneho ana ajky, ktor maj mierne odlin nroky. Vytvorenie takhoto ostroveka umon lepie zacieli manament jednotlivch predmetov ochrany vslade sciemi ochrany, ktor stanovuje PS oCHVU.


Na vhodnom mieste po dohode sSVP, . p. ainmi dotknutmi intitciami sa postav ostrovek opriemere pribline 15 metrov spajci nroky na hniezdenie rybra rieneho (vzorom mu by plavebn ostrovy na Hruovskej zdri vCHV Dunajsk luhy, na ktorch s umiestnen kolnie rybrov rienych aajok). Aktivita bude pre realizciu musie vypracova technick projekt ostrova, uskutoni zameranie jeho vstavby, zabezpei samotn stavbu ostrova amechanizmy azariadenie potrebn na vstavbu.

6. Priorita

Stredn

7. Miesto realizcie

CHV


2018-2020

9. Zodpovednos

MP SR


Priemerne 16 667 /rok vprvch troch rokoch na vstavbu ostrova, nsledne 1000 /rok na jeho drbu.




Zveren sprva.

Tabuka . 16 Aktivita Podpora rozmnoovania vybranch druhov rb vCHV Sava


SKCHVU026-04 Podpora rozmnoovania vybranch druhov rb vCHV Sava


1.1.


1.1.3.


Aktivita je zameran na optimalizciu rybej osdky vCHV Slava za elom podpory ochrany vtctva arb azladenia cieov ochrany pri ochrane vtctva aichtyocenz.


Aktivita zaha vstavbu aintalciu hniezd pre rozmnoovanie rb aaj materil azariadenia pre zarybovanie azlepenie druhovho zastpenia rb obvajcich priestor CHV abezprostredn okolie.

6. Priorita

Vysok

7. Miesto realizcie

CHV


Priebene

9. Zodpovednos

MP SR


Priemerne 6 000 /rok

3000 /rok na podporu budovania umelch hniezd pre rozmnoovanie rb a3000 /rok na podporu druhovho spektra vhodnej rybej osdky




Zveren sprva.

Monitoring bioty zemia

Tabuka . 17 Aktivita Monitoring vodnho vtctva vCHV Sava


SKCHVU026-05 Monitoring vodnho vtctva vCHV Sava


1.1., 2.1.


1.1.4., 2.1.3.


Aktivita zaha pravideln monitoring vtctva vcelom CHVU vzmysle odporanej metodiky.


V rmci realizcie aktivity je potrebn zabezpei predovetkm priame stanie hniezdnych kolni (maximlne raz rone ajky araz rone rybre riene, idelne vak je spoji nvtevu do jednej kontroly ak to priebeh hniezdenia umouje). Okrem toho je vak potrebn vskyt predmetov ochrany sledova aj mimo samotnho stania kolnie, kee ochranrske dvody neumouj opakovan vstup do kolnie za elom jej zrtania. Preto monitoring bude zaha aj pravideln sledovanie poetnosti vtctva vCHVU zbrehu vodnch plch, ato aj vhniezdnom amimohniezdnom obdob. Aktivita zaha aj zhodnotenie monitoringu ajeho vsledkov. Okrem zisovania poetnosti ahniezdnej spenosti je vak potrebn zabezpei aj sledovanie migranho sprvania avekosti potravnch teritri upredmetov ochrany. Za tmto elom sa tak odpora podporova telemetriu danch druhov, ktor je ochranrsky citlivejia ako krkovanie ajok arybrov, kee vyaduje oznaenie vrazne menieho potu jedincov ateda aj vrazne menie vyruovanie mlat vkolnii poas ich kmenia, ktor je asto prinou ich hynu.

6. Priorita

Vysok

7. Miesto realizcie

CHV


Celoron monitoring vcelom obdob platnosti programu starostlivosti (2017-2046)

9. Zodpovednos

OP SR


Priemerne 6 700 /rok[footnoteRef:8] [8: Vrokoch sa realizciou extenzvnejieho monitoringu, monitoringu migranho sprvania pomocou telemetrie apodobnch aktivt mu by celkov nklady vyie, inak bud niie ako priemern nklady na rok (Tab. . 23 a24).]




Zveren sprva po ukonen sezny v prpade finannej podpory aktivity..

Tabuka . 18 Aktivita Monitoring invznych eliem v CHV Sava a okol


SKCHVU026-06 Monitoring invznych eliem v CHV Sava a okol


1.1., 2.1.


1.1.2., 2.1.2.


Realizcia aktivity zabezpe zistenie prtomnosti invznych nepvodnch druhov eliem (norok americk, medvedk istotn apsk medvedkovit) vdostatonom predstihu pred hniezdnou seznou tak, aby bolo mono rchlo pristpi kich odchytu alebo eradikcii vprpade potreby. Vsasnosti sa u invzne elmy vyskytuj virom okol CHV, preto ich zistenie vsamotnom CHVU je mono oakva vstrednodobom horizonte. Vzhadom krchlemu reniu tchto druhov na Slovensku je tak potrebn realizova na kovch hniezdiskch vodnho vtctva kontinulny monitoring invznych druhov eliem (ale aj alch invznych druhov ivochov, napr. nutrie)


Pri realizcii aktivity sa vzmysle odporanej metodiky monitoringu na vhodn lokality vCHV aokol intaluj fotopasce, plvajce rafty na zistenie stp ain zariadenia na monitoring.

Zrove sa pri realizcii aktivity bude spolupracova smiestnymi rybrskymi apoovnmi zdrueniami vzhadom naich ast pohyb na lokalitch spravdepodobnm vskytom danch druhov eliem, apreto na ich vskyt takisto mu upozorni vpredstihu.

6. Priorita

Vysok

7. Miesto realizcie

CHV a15 km okruh


Kadorone kontinulne

9. Zodpovednos

MP SR aMPRV SR


Priemerne 7 067 /rok




Zveren sprva po ukonen sezny v prpade finannej podpory aktivity..

Tabuka . 19 Aktivita Monitoring potravnch biotopov na rieke Vh vseku 20 km nad apod vodnm dielom ana vodnej ndri


SKCHVU026-07 Monitoring potravnch biotopov na rieke Vh vseku 20 km nad apod vodnm dielom ana vodnej ndri


1.1.


1.1.3.


Aktivita zaha ichtyologick prieskum vCHV apriahlom okol a zabezpeenie kontroly kvality vody.


Realizcia ichtyologickho prieskumu na Vhu ana vodnej ndri by sa mala zabezpei minimlne raz za 5 rokov.

Kontrola kvality vody by sa mala realizova jeden krt mesane.

6. Priorita

€¦ · Web viewMelanitta fusca. Columba palumbus. Parus major. Bucephala clangula. Streptopelia...

Documents

Transcript of €¦ · Web viewMelanitta fusca. Columba palumbus. Parus major. Bucephala clangula. Streptopelia...